Očami sociálnej pracovníčky: Nielen strecha nad hlavou
Úvodom stručne predstavím Detské krízové centrum Náruč – sme pobytové zariadenie, ktoré vykonáva špecializovaný program pre týrané, zanedbávané alebo sexuálne zneužívané deti. Deti sa do centra nedostávajú len preto, že rodinné prostredie „nefungovalo“, ale aj z dôvodu, že boli ohrozené blízkym okolím, ktoré negatívne ovplyvňovalo ich prežívanie a vývin. Preto bolo nevyhnutné poskytnúť dieťaťu odbornú pomoc mimo jeho pôvodného domova.
Keď sa povie zariadenie pre deti, mnohí si predstavia bezpečné miesto, kde majú zabezpečené základné potreby. V skutočnosti je to však oveľa viac než len strecha nad hlavou. Je to priestor, kde deti prichádzajú s vlastnými príbehmi – plné neistoty a otázok, na ktoré nemajú odpovede. Ako sociálna pracovníčka sa stávam súčasťou ich príbehu. Moja práca nie je len o riešení situácií „na papieri“, ale najmä o budovaní vzťahu. Dieťa nepotrebuje len pomoc, potrebuje niekoho, komu môže opäť začať veriť.
Každý deň je iný. Niekedy ide o rozhovory s dieťaťom, ktorému pomáham pochopiť, prečo nemôže byť doma. Inokedy riešim komunikáciu s rodinou, školou, inštitúciami, políciou alebo inými odborníkmi. Deti si so sebou prinášajú skúsenosti, ktoré ovplyvňujú ich správanie. Niekedy reagujú hnevom, uzatvorením sa alebo nedôverou. V takých chvíľach nejde o rýchlu nápravu, ale o snahu pochopiť, čo za tým stojí, a ako s tým pracovať.
Sú dni, keď si človek uvedomí, aký veľký význam majú aj malé veci
Na otázku, ktorú som položila deťom: „V čom ti pomohol pobyt v Náručí?“, jedna z odpovedí bola, že mohli pravidelne chodiť do školy! Pre niekoho samozrejmosť, pre iného zásadná zmena v živote.
Ďalšie dieťa bolo hrdé a vďačné, že ho teta (tak deti volajú vychovávateľky) naučila pliesť náramky. Preň to bol prvý pocit, že niečo dokáže.
A potom sú chvíle, keď dieťa povie, že je preň dôležité, že ho niekto vypočuje a berie vážne, aj vtedy, keď sa mu nedarí alebo poruší pravidlá.
Dôležitou súčasťou mojej práce je aj spolupráca s rodinou
Ak je to možné, hľadáme spoločne cesty, ako obnoviť narušené vzťahy a vytvoriť podmienky, aby sa dieťa mohlo vrátiť do svojho prirodzeného prostredia. Nie vždy je to jednoduché a nie vždy sa to podarí, ale je to smer, ktorým sa snažíme ísť. Do tejto práce však patria aj náročné situácie, keď čelíme vyhrážkam alebo sťažnostiam. Často prichádzajú v čase, keď sú rodičia alebo blízki pod veľkým tlakom, v strachu či bezmocnosti. Vtedy sa stáva, že sa hnev a frustrácia obrátia smerom k nám – pomáhajúcim odborníkom. Snažíme sa tieto situácie vnímať s porozumením, no zároveň zostať pevní vo svojej úlohe.
Pre mňa sú najťažšie situácie, keď sa dieťa odmieta vrátiť domov,…
… pretože stratilo dôveru prostredia, v ktorom vyrastalo, ale najviac, keď sa dieťaťu nedostane spravodlivosti za to, čo sa mu stalo – keď skutok alebo správanie dospelého nenaplnilo ani minimálnu skutkovú podstatu, resp. dospelý zaň nenesie žiadne dôsledky. Dieťa si v takomto prípade – medzi riadkami – odnáša odkaz, že takéto správanie je v poriadku. Je to preň mätúce, lebo vie, čo prežilo, ale nemá pocit, že by to niekto naozaj pomenoval alebo uznal. V takých chvíľach zostávame pri ňom: pomáhame mu pochopiť, že ono samo nie je chyba. Že to, čo zažilo, ho nedefinuje. A že má svoju hodnotu, jedinečnosť. Našou úlohou je pomenovávať veci otvorene a stáť na strane dieťaťa bez unáhlených záverov. Popri individuálnej práci s dieťaťom v našom krízovom centre majú svoje miesto aj spoločné aktivity, tvorivé činnosti a rozhovory. Pomáhajú deťom zažiť pocit prijatia a bezpečia. Práve v týchto momentoch sa často ukazuje, že aj malé zmeny majú veľký význam.
Bezpečný prístav pre pocity aj názory
Deťom v Náručí dávame priestor na sebarealizáciu, vytvárame miesto s pravidlami, ktoré si paradoxne prenášajú do svojich domovov. Na spoločných komunitách dostávajú možnosť vyjadriť svoje pocity, niekedy návrhy, ale aj nesúhlas. Je to stretnutie detí a pracovníkov centra, kde spoločne zdieľame úspechy detí, povzbudenia, motivácie do plnenia svojich povinností. Deti v našom detskom krízovom centre sú ako každé iné: majú svoje sny, plány aj povinnosti. Našou úlohou je im vytvoriť podmienky, aby si tieto povinnosti plnili bez strachu z následkov zo zlyhania. Samozrejme, že aj u nás sa občas stane, že majú milión výhovoriek; prišli neskoro zo školy, lebo zmeškali autobus; práve dnes sa nemajú nič učiť atď. 😉
Táto práca nekončí zatvorením dverí na kancelárii, …
… niekedy zotrvačnosťou končia pracovné myšlienky u mňa doma 🛋️ Beriem to ako súčasť práce, ktorá sa dotýka ľudských príbehov a verím, že má zmysel. Každý posun v príbehu, aj ten najmenší, je dôležitý.
A pre mňa osobne sú najdôležitejšie chvíle, keď dieťa začne veriť, že jeho život môže byť iný.
Mgr. Denisa Pivková, sociálna pracovníčka v Detskom krízovom centre Náruč
