Pomoc ľuďom dáva zmysel v akejkoľvek perspektíve
Rok 2023 z pohľadu výkonného riaditeľa občianskeho združenia Náruč – Pomoc deťom v kríze, Mgr. Róberta Braciníka:
Žijeme v dobe spoločenských zmien a neistôt. Mnohé hodnoty sú relativizované, praxou overené zákony sa menia bez potreby spoločenskej a odbornej diskusie, je spochybňovaná úloha mimovládnych organizácii v spoločnosti. V takýchto časoch sa i my v Náruči pozeráme do budúcnosti s citeľne väčšou mierou neistoty. I napriek tomu po 26 rokoch našej činnosti je pohľad späť na všetko, čo sme vybudovali, pohľadom, ktorý nás môže napĺňať istým uspokojením, že ten zápas nebol márny. Nakoniec, pomoc konkrétnym ľuďom, či už deťom alebo dospelým, dáva zmysel v akejkoľvek perspektíve.
Zároveň si uvedomujem, aké je to všetko krehké. Po 15 rokoch činnosti sme ukončili pôsobenie našej žilinskej poradne pre obete násilia. Niežeby nebol o naše služby záujem (ako sa nás niektorí pýtajú) – skôr naopak, ale stretli sa naraz dve ohrozenia typické pre túto dobu: finančné a personálne. Financovanie služieb pre obete násilia je v našom štáte stále veľmi nedostatočné, prevádzku takejto poradne nie je možné zabezpečiť z jedného stabilného zdroja. Rovnako je to s ľuďmi – na tak zodpovednú pozíciu poradcu nie je možné zobrať akéhokoľvek uchádzača… Ale v tejto chvíli by som smútok chcel nahradiť vďačnosťou za tých 15 rokov a radšej poďakoval: všetkým kolegyniam, ktoré to roky ťahali i tým, ktorí podporovali našu poradňu finančne (Žilinský samosprávny kraj, Mesto Žilina i súkromní donori a podporovatelia). Poradenstvo a pomoc obetiam domáceho násilia naďalej poskytuje naše Poradenské centrum Náruč v Čadci a verím, že i vďaka v súčasnosti už dostupným technológiám bude pomoc dostupná aj pre obyvateľov Žiliny a okolia.
Keď sa obzriem za predchádzajúcim rokom, vnímam aj mnohé pozitíva:
Po rokoch sa nám podarilo zastabilizovať činnosť nášho špecializovaného poradenského centra pre detské obete sexuálneho zneužívania a fyzického týrania, ktoré je stále ojedinelým pracoviskom svojho druhu na Slovensku (hovoríme o Detskom advokačnom centre Náruč). Našu pomoc vyhľadáva stále viac klientov, zlepšuje sa i kooperácia s úradmi práce, darí sa nám rozvíjať spoluprácu s profesionálmi na školách (projekt CAN hliadky).
V Detskom krízovom centre zdokonaľujeme postupy, ako liečiť emočné poranenia vyplývajúce z naozaj ťažkých foriem násilia – sexuálneho či fyzického, ktorým si prešli deti, ktoré do Náruče prijímame, aby tu našli bezpečné útočisko a odbornú pomoc. V kontexte doby, kedy deti sú čoraz zraniteľnejšie a menej schopné sa vysporiadať zo záťažou, ktorá je na ne kladená, nás to núti inovovať i rokmi osvedčené postupy a zaoberať sa problémami, ktoré by sme inokedy zverili do rúk psychiatrov…
V našej organizácii sme zvyknutí prijímať nové výzvy a keď sa pozerám na náš dobre zohraný tím, plný ľudí, ktorí nestratili chuť a odhodlanie pracovať v prospech zraniteľných a bezmocných, pozerá sa mi do tej našej (neistej) budúcnosti akosi s väčším optimizmom.
Skrátenie premlčacej doby je neprípustné
Skrátenie premlčacej doby pre obete sexuálne motivovaných trestných činov je neprípustným krokom, ktorý obmedzuje ich práva. O.i. si treba uvedomovať, že tieto obete sú v inej situácii, ako keď sa jedná o trestné činy proti majetku, či osobe. Vtedy obyčajne rozhorčenosť a hnev na páchateľa nás poháňajú, aby sme skutok okamžite nahlásili a domáhali sa spravodlivosti.
Ak Vás niekto sexuálne zneužíva, prežívate spleť rôznych pocitov, z ktorých dominuje hanba za to, čo sa Vám stalo. Ak ste maloletá osoba, vôbec nemusíte chápať, že sa jedná o niečo zlé. (V mnohých prípadoch dochádza k sexuálnemu zneužívaniu pod rúškom láskavosti a nežnosti, čo obete ešte viac mätie…).
Vo veľkom množstve prípadov sú obete od páchateľa existenčne závislé, alebo pod tlakom vyhrážok nie sú schopné vyhľadať pomoc, niekomu sa zdôveriť. Toľkokrát, im bolo povedané, že prezradenie skutku bude viesť v prvom rade k ich kriminalizácii, že tomu napokon uveria a boja sa vyjsť s pravdou von.
Preto sa nezriedka obete zneužívania rozhodnú prehovoriť až po dlhej dobe – keď sa vymania z vplyvu páchateľa, dospejú, prípadne nájdu vo svojom okolí dostatočnú podporu, aby zvládli celý trestný proces, ktorý v našich podmienkach veru nie je prechádzka ružovou záhradou – opakované konfrontácie, vyšetrovania, posudzovanie dôveryhodnosti…
Pre uzdravenie tých, ktorí zažili sexuálne násilie je kľúčové, aby sa domohli spravodlivosti, aby spoločnosť jasne uznala, že oni nenesú vinu na tom, čo sa stalo, aby bolo spravodlivosti učinené za dosť. Skrátením premlčacích lehôt chránime páchateľov na úkor ich obetí.
Dňa 8. 2. 2024 Národná rada Slovenskej republiky schválila Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. Schválené znenie sa týka aj detských obetí zločinov znásilnenia (§ 199 Trestného zákona), sexuálneho násilia (§ 200), sexuálneho zneužívania (§ 201) a týrania blízkej osoby a zverenej osoby (§ 208), ktorým naše občianske združenie pomáha už viac ako 25 rokov.
Z pohľadu legislatívnej ochrany týchto detských obetí považujeme schválenú novelu za neodôvodnený krok späť. Doterajšími opatreniami sa Slovenská republika postupne približovala k zákonným úpravám vyspelých európskych štátov. Obzvlášť u detských obetí sexuálneho zneužívania sa týmto krokom prehlbuje pretrvávajúce porušenie záväzku Slovenskej republiky zabezpečiť im spravodlivosť.
V Anglicku a vo Walese neexistuje pre znásilnenie a iné závažné sexuálne trestné činy premlčacia doba vôbec (podobne v Írsku, na Cypre, v Dánsku a v Belgicku). Vo Francúzsku platí obvykle pre najzávažnejšie sexuálne trestné činy premlčacia lehota 30 rokov a ak sa jedná o neplnoletú obeť, je možné premlčaciu dobu ešte predĺžiť. V Nemecku premlčacia doba pri trestnom čine sexuálneho zneužitia spočíva, pokým obeť takéhoto činu nadobudne 21. rok svojho veku a pohybuje s v rozmedzí od 5 až do 30 rokov podľa závažnosti činu. Obdobne v Španielsku, Taliansku, Slovinsku a Lotyšsku.
Dňa 1. marca 2016 Slovenská republika ratifikovala tzv. Lanzarotský Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, v ktorom sa zaviazala prijať potrebné legislatívne opatrenia, aby zabezpečila, že lehota premlčania na začatie stíhania o.i. trestného činu sexuálneho zneužívania bude trvať dostatočný čas na to, aby umožňovala účinné začatie trestného stíhania po tom, ako obeť dovŕšila plnoletosť a ktorá je primeraná závažnosti takéhoto trestného činu.
Do 31.12.2017 bola všeobecná premlčacia lehota, t.j. lehota, v ktorej zaniká trestnosť zločinov znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania a týrania určená ustanovením §-u 87 ods. 1/ písm. b/ Trestného zákona na 20 rokov, pričom prísnejšia premlčacia doba podľa § 87 ods. 5/ Trestného zákona určovala, že trestné stíhanie sa premlčí najskôr tri roky potom, čo osoba, na ktorej bol spáchaný o.i. trestný čin sexuálneho zneužívania a týrania, dovŕšila osemnásty rok svojho veku.
Od 1.1.2018, s nadobudnutím účinnosti Zákona č. 274/ 2017 Z. z. o obetiach trestných činov bola naďalej všeobecná premlčacia lehota, v ktorej zaniká trestnosť zločinov znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania a týrania určená ustanovením §-u 87 ods. 1/ písm. b/ Trestného zákona na 20 rokov, avšak od uvedeného dátumu došlo k sprísneniu kvalifikovanej premlčacej doby na pätnásť rokov potom, čo osoba, na ktorej bol spáchaný zločin znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania alebo týrania, dovŕšila osemnásty rok svojho veku.
Od uvedenej poslednej zákonnej úpravy premlčania naďalej pretrváva multidisciplinárny konsenzus odborníkov pre oblasť ochrany detí v tom, že je potrebné prihliadať na osobitnú zraniteľnosť detských obetí týrania a zneužívania. Je teda možné jednoznačne konštatovať, že pokiaľ dňa 8.2.2024 schválený vládny návrh Trestného zákona v §-e 87 ods. 1/ písm. b/ znižuje všeobecnú premlčaciu lehotu, v ktorej zaniká trestnosť zločinov znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania a týrania na 15 rokov a súčasne síce ponecháva prísnejšiu premlčaciu dobu pre trestné činy znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania i týrania v §-e 87 ods. 5/, v skutočnosti de facto niektorým detským obetiam uvedených trestných činov premlčaciu dobu znižuje.
Schválený vládny návrh zákona upustil od úpravy všeobecnej premlčacej doby a prísnejšej premlčacej doby a aktuálne pripúšťa v prípadoch detských obetí násilia len jednotnú premlčaciu lehotu 15 rokov odo dňa nadobudnutia plnoletosti dieťaťa,
O tom prečo sa obete násilia nesprávajú tak, ako očakávame sa môžete dozvedieť v našom staršom článku zverejnenom TU. Ďalšie informácie k tejto téme z nášho webu: O tom, prečo sexuálne zneužívaným deťom na Slovensku často nepomôžeme… pritom spôsoby účinnejšej a rýchlejšej pomoci sú vo svete známe! či Prečo sa obete násilia nebránia alebo neutečú?
2% pre život detí bez násilia
Milí priatelia, podporovatelia, priaznivci!
ĎAKUJEME všetkým, ktorí sa v uplynulých rokoch rozhodli podporiť aktivity Náruče v prospech detí a rodín ohrozených násilím, aj tým, ktorí o tom uvažujú aj tento rok. Budeme považovať za prejav Vašej dôvery, ak formou venovania 2% (1%) z Vašich daní podporíte našu zmysluplnú činnosť aj tento rok. Pripájame pár informácií o tom, ako konkrétne a intenzívne pomáhala Náruč v roku minulom 🙂
Všetky potrebné informácie o možnosti venovania 2%/1% nájdete TU
Dieťa v kontexte domáceho násilia: modely/tendencie, ku ktorým sa dieťa zvykne prikláňať
Rodičia sú pre dieťa vzorom, a preto je dôležité ako sa voči sebe navzájom správajú. V niektorých prípadoch sa však rodina môže stať zdrojom mnohých problémov u detí, kedy dochádza k narušeniu ich zdravého vývinu a fungovania v živote. Pre rôzne situácie, ktoré sa v domácnosti odohrávajú, sa dieťa snaží nájsť vysvetlenia. Deti, ktoré vyrastajú v rodinách, kde sú vystavené domácemu násiliu – či už priamo alebo sú „len“ jeho svedkami – si postupom času osvojujú roly/tendencie správania, ku ktorým sa zvyknú prikláňať.
Roly, ktoré sa vyvíjajú u detí vystavených domácemu násiliu, predstavujú jedinečné spôsoby, akými sa dieťa prispôsobuje a snaží sa vyrovnať s ohrozujúcimi situáciami, v ktorých žije. Dieťa môže zastávať aj viac ako jednu rolu v priebehu opakujúcich sa násilných incidentov v rodine.
Medzi najčastejšie roly dieťaťa podľa Cunningham a Baker (2007) patria nasledovné:
• Starostlivé dieťa – ide o dieťa, ktoré sa k mladším súrodencom a mame správa ako rodič. Pri útokoch zvykne súrodencov chrániť, neskôr ich i matku upokojuje. Preberá na seba niektoré každodenné úlohy a zodpovednosť za domácnosť. (ak Vás táto časť zaujala, pozrite si náš starší článok o parentifikácii)
• Dôverník/dôverníčka mamy – ide o dieťa, ktoré je zo strany mamy zasvätené do diania. Pozná mamine pocity, obavy, plány. Matke tiež môže slúžiť ako svedok udalostí, spojenec.
• Dôverník/dôverníčka otca – ide o dieťa, ku ktorému sa otec správa lepšie a jemu najskôr povie svoje odôvodnenia násilia voči matke. Zároveň chce od dieťaťa, aby mu poskytovalo informácie o správaní matky, za čo získava nejaké výhody, napr. si môže robiť, čo chce, kúpi mu darček, prípadne s ním nezaobchádza hrubo.
• Pomocník/pomocníčka otca – ide o dieťa, ktoré je pribraté k tomu, aby pomáhalo s páchaním násilia na matke, napr. hovorilo znevažujúce slová alebo ju bilo fyzicky.
• Dokonalé dieťa – ide o dieťa, ktoré sa snaží zabrániť násiliu tým, že aktívne uvažuje a prináša do pozornosti tie záležitosti, ktoré považuje za spúšťače násilia. Takéto dieťa je výborné v škole, neháda sa, nebúri, slušne sa správa a s problémami nevyhľadáva pomoc.
• Rozhodca – dieťa, ktoré sa pokúša byť mediátorom medzi rodičmi a snaží sa zachovať v rodine mier.
• Obetný baránok – ide o dieťa, ktoré je vnímané ako príčina problémov v rodine. Je obviňované za napätia medzi rodičmi a jeho správanie je používané k odôvodneniu násilia. Môže ísť napr. o deti so špeciálnymi potrebami alebo o nevlastné dieťa násilníka.
Čím lepšie preskúmame roly dieťaťa v rodine ohrozenej násilím, tým lepšie dokážeme pochopiť, ako násiliu v rodine dieťa rozumie a ako sa s ním vyrovnáva. Zároveň tak máme možnosť porozumieť vzťahom v rodine, najmä vzťahu dieťaťa voči matke a jeho súrodencom. Každé dieťa v jednej a tej istej rodine, môže zastávať úplne iné role a každé z detí môže situáciu doma vnímať až dramaticky rozdielne. Nezabúdajme, že roly formujúce sa v detstve sú často prenášané a používané v dospelom živote každého z nás!
Spracovala: Mgr. Marcela Kunecová, psychologička