Aj muži bývajú obeťami domáceho násilia: Prelomme ticho a mýty               

Väčšinou sa o domácom násilí píše a nahliada naň cez optiku početnejších ženských obetí, čo môže deformovať vnímanie tohto problému ako čisto ženského. Realita je však iná: Partnerské a domáce násilie zažívajú aj muži. V našej spoločnosti je táto téma stále zaťažená hrubou vrstvou ticha a predsudkov, ktoré mužským obetiam bránia vyhľadať pomoc.

Čo hovoria fakty a výskumy na Slovensku?

Podľa Reprezentatívneho prieskumu domáceho násilia na Slovensku (2017)1 sú čísla alarmujúce:

  • Približne 1/4 mužov na Slovensku má po dosiahnutí veku 15 rokov osobnú skúsenosť s domácim alebo partnerským násilím.
  • Skúsenosť s násilím po dosiahnutí veku 15 rokov majú muži a ženy v takmer rovnakej miere – 26 % žien a 25 % mužov. Čiže: Každý štvrtý muž vo veku 18 až 65 rokov zažil aspoň raz násilné správanie od blízkeho člena domácnosti.
  • Výskyt násilia u mužov s rastúcim vekom klesá len veľmi mierne.
  • Fyzická agresia počas detstva mala u mužov dokonca vyšší výskyt než u žien.

Hoci celosvetové trendy naznačujú, že partnerské násilie zažívajú vo výraznej miere viac ženy, vyššie uvedený prieskum ukazuje, že ho na Slovensku zažilo 9 % mužov, čo rozhodne nie je zanedbateľné číslo.

Tieto zistenia potvrdzujú aj širšie európske dáta. Agentúra EÚ pre základné práva (FRA) vo svojich prieskumoch uvádza, že muži v domácom prostredí tvoria síce menšinu obetí, ale ich podiel sa pohybuje v rozmedzí 15 % až 25 % v závislosti od krajiny. Dáta FRA2 potvrdzujú i európsky trend, že muži-obete hlásia oveľa vyššiu mieru psychického nátlaku a prenasledovania (stalkingu) než fyzického násilia.

Európske štúdie navyše zdôrazňujú fenomén „vzájomnej agresie“ (situational couple violence), kde dochádza k násiliu z oboch strán v dôsledku nezvládnutých konfliktov, čo je odlišný model od patriarchálneho útlaku, na ktorý sa sústredili staršie výskumy.

Najčastejšie mýty vs. realita

Mýtus: „Muž sa predsa dokáže fyzicky ubrániť“

Toto je najrozšírenejšia predstava, ktorá predpokladá, že násilie je len o hrubej sile. Domáce násilie však nie je bitka v krčme! Je to systém moci a kontroly. Ide o konflikt s nerovnovážnym stavom, kde má jeden z partnerov výrazne „navrch“ – či už je silnejší, má peniaze, alebo je výrečnejší.

Mýtus: „Psychické násilie nie je skutočné násilie“

To, že u mužov dominuje psychické týranie, neznamená, že je menej deštruktívne. Medzi časté prejavy patrí:

  • Podrobná kontrola trávenia času a denných aktivít (u žien a mužov je približne rovnaký % výskyt).
  • Znevažovanie muža pred návštevami či známymi: „jeho názor si nevšímajte“, „on tomu aj tak nerozumie“ alebo „keby si radšej viac domov doniesol“.

Mýtus: „Muž, ktorý si to nechá, nie je skutočný chlap“

Tradičné pohľady ako „Chlapi neplačú!“ alebo „Nebuď baba!“ vytvárajú silný tlak na mužské ego. Muž sa potom bojí priznať utrpenie, lebo sa obáva výsmechu a toho, že mu nikto neuverí. Prežívanie násilia však nemá nič spoločné s maskulinitou – obeťou sa môže stať ktokoľvek, bez ohľadu na svaly či príjem.

Násilie ako dedičstvo a jeho dopady

S násilím sa často stretávame už v ranom veku. Deti, ktoré videli otca agresívneho k mame, alebo mamu ponižujúcu otca, si tieto vzorce nesú do dospelosti. Znevažovanie a zosmiešňovanie v škole či doma významne narúša identitu muža už v detskom veku.

„Každý si myslí, že jemu sa to stať nemôže. Lenže zrazu zistíte, že sa to týka každého, lebo všetci máme krehkú psychiku, ktorá má svoje limity.“

Ak je človek dlhodobo „tlačený do kúta“, môže to viesť až k skratovým reakciám – násiliu namierenému voči sebe (pokus o samovraždu) alebo voči pôvodcovi násilia v snahe zbaviť sa neznesiteľného tlaku.

Pomoc je tu pre všetkých

Predstava, že poradne a linky pomoci sú len pre ženy, je ďalším mýtom. Hoci ich na Slovensku nie je dostatok, existujú organizácie, ktoré pomáhajú všetkým obetiam bez rozdielu. Napríklad v rokoch 2022 až 2025 tvorili v našom Poradenskom centre Náruč Čadca muži priemerne 17% klientely.

Nebuďme k násiliu ľahostajní

Tolerovanie násilia má dopad na celé generácie. Ak o násilí viete a nič neurobíte, stávate sa zaň spoluzodpovednými.

Ak ste obeťou, pamätajte: Vyhľadať pomoc nie je slabosť, ale cesta k záchrane seba samého!

Mgr. Róbert Braciník, psychológ, výkonný riaditeľ OZ Náruč – Pomoc deťom v kríze                                                                        a Mgr. Martin Hlavatý, vychovávateľ, DKC Náruč

Zdroje:

  1. Filadelfiová, J., Gerbery, D., Vittek, J. (2017). Reprezentatívny prieskum domáceho násilia na Slovensku. Viac na https://www.zastavmenasilie.gov.sk/wp-content/uploads/2025/05/VYSKUM_Pramenna-publikacia_Reprezentativny-vyskum-o-DN.pdf ↩︎
  2. Crime, safety and victims’ rights – Fundamental Rights Survey (2021). Viac na https://fra.europa.eu/en/publication/2021/fundamental-rights-survey-crime ↩︎

Doplnenie pod čiarou:

Agentúra EÚ pre základné práva (FRA) realizovala v roku 2014 jeden z najväčších prieskumov o násilí na ženách, no v posledných rokoch (najmä v rámci prieskumov o základných právachFundamental Rights Survey) zbiera dáta od oboch pohlaví.

  • Zistenia: Dáta ukazujú, že muži sú v EÚ častejšie obeťami násilia na verejných priestranstvách a od cudzích osôb, no v domácom prostredí tvoria signifikantnú menšinu (približne 15 % až 25 % v závislosti od krajiny a typu násilia).
  • Fyzické vs. Psychické: FRA potvrdzuje európsky trend, že muži-obete hlásia oveľa vyššiu mieru psychického nátlaku a prenasledovania (stalkingu) než fyzického násilia.

Eurobarometer (Rodovo podmienené násilie) – Special Eurobarometer 449: Gender-based violence (2016): Prieskumy Eurobarometra sa pýtajú občanov EÚ na ich vnímanie násilia a postoje (nie sú to štatistiky o obetiach):

  • Vnímanie verejnosťou:  Len 29 % respondentov v celej EÚ si myslí, že domáce násilie na mužoch je v ich krajine bežné (v porovnaní so 74 % pri násilí na ženách). Na Slovensku vníma tento problém ako bežný len 13 % opýtaných. Zaujímavým zistením je, že v krajinách ako Švédsko, Dánsko či Holandsko je povedomie o násilí na mužoch vyššie než v strednej a východnej Európe.
  • Spoločenská stigma: Eurobarometer poukazuje na to, že v celej EÚ pretrváva presvedčenie, že muži by mali byť schopní násilie „zvládnuť“, čo vedie k ich nízkej ochote nahlasovať incidenty polícii (tzv. dark figure – nenahlásená kriminalita).

Loading

Ako (ne)vyzerá obeť: Búranie mýtov o domácom násilí

V našej organizácii sa denne stretávame s hlboko zakorenenými predstavami o tom, ako by sa mala obeť domáceho násilia správať, ako by mala vyzerať či pôsobiť. Tieto očakávania spoločnosti, inštitúcií, rôznych profesionálov aj blízkeho okolia sú však často postavené na mýtoch, ktoré obetiam reálne ubližujú.

Pasca „logického“ očakávania

Mnohým sa zdá logické, že ak niekto zažíva násilie, mal by agresora opustiť, brániť sa a nahlásiť to na polícii. Realita je však omnoho zložitejšia. Obete často:

  • Ospravedlňujú agresora a dávajú mu opakovane ďalšie (a ďalšie) šance
  • Zostávajú vo vzťahu v nádeji, že zachovajú deťom rodinu a sebe manžela
  • Odmietajú trestné oznámenia či lekárske ošetrenia zo strachu alebo hanby
  • Boja sa sociálnej izolácie  („Čo na to povie okolie?!“)

Je dôležité pochopiť, že neexistuje „správna“ reakcia na násilie. Každý človek prežíva násilie inak. Ak obeť nespĺňa našu stereotypnú predstavu, neznamená to, že nie je obeťou.

Prečo obete nekonajú tak, ako očakávame?

Proces pomoci často sťažuje nepochopenie okolia a mýty o partnerských vzťahoch. Obete sa mnohokrát stretávajú s bagatelizovaním ich prežívania, čo vedie k ich opätovnému poškodzovaniu (sekundárna viktimizácia).

Hlavné bariéry pri hľadaní pomoci:

  • Psychologické faktory: hanba, sebaobviňovanie, obrovský strach a nízke sebavedomie pod neustálym tlakom
  • Ekonomická závislosť: nedostatok financií na nové bývanie a strach zo straty zamestnania
  • Inštitucionálne prekážky: negatívne skúsenosti s políciou, nedostatok dôkazov, slabá právna ochrana či dlhotrvajúce súdne konania
  • Stratégia prežitia: mnohé ženy si vypočítajú, že zostať pri agresorovi je momentálne menej rizikové, než pokus o útek/odchod, pri ktorom sa násilie často stupňuje.

Často musí prísť až k „poslednej kvapke“ – ťažkému zraneniu, napadnutiu v tehotenstve, ohrozeniu detí, závislostiam agresora (alkohol, drogy, gambling) alebo priamym prosbám detí, ktoré matku prosia, aby sa rozviedla,  samovražedným úmyslom či napríklad i exekúciám – aby obeť našla silu odísť.

Mýtus o „typickej“ obeti: Modriny nie sú podmienkou

Médiá nám často predkladajú obraz obete ako submisívnej, utrápenej ženy s viditeľnými modrinami. Skutočnosť je však iná:

  1. Neviditeľné rany: mnohí agresori sú rafinovaní – útočia na miesta, kde prípadné poranenia nie je vidno, alebo obeť izolujú, kým sa rany nezahoja
  2. Psychické násilie: rany na duši sú často vnímané ako horšie než tie fyzické, hoci sa dokazujú omnoho ťažšie
  3. Maska úspechu: obeťami môžu byť aj navonok silné, sebavedomé a úspešné ženy. Svoju bolesť skrývajú pod maskou, aby chránili deti a vyhli sa hanbe pred okolím.
  4. Šarmantný agresor: páchatelia bývajú v spoločnosti nezriedka uznávaní, pozorní a šarmantní. Argumentujú tým, že „keby jej bolo zle, odišla by“. Za zatvorenými dverami sú však majetnícki a žiarliví.

Keď sa obeť bráni, stáva sa „vinníkom“

Paradoxne, ak žena pod tlakom zareaguje krikom, vulgarizmom alebo fyzickou obranou, často sa to použije proti nej. Okolie to vyhodnotí tak, že „sa vie ozvať“, a preto jej dlhodobé utrpenie zľahčuje. Je to však prirodzená reakcia organizmu v kríze – niekto zamrzne, niekto utečie a niekto zaútočí v rámci sebaobrany.

Násilie nemá hranice

Domáce násilie sa deje bez ohľadu na pohlavie, vzdelanie, vek či sociálnu vrstvu. Má rôzne podoby: fyzické, psychické, sexuálne, ekonomické aj sociálne.

  • Mužské obete: Pre mužov je extrémne náročné vyhľadať pomoc kvôli pocitu zlyhania a spoločenskému tlaku, že „muž má byť silný“. Aj oni si však zaslúžia prijatie bez predsudkov.
  • Deti ako (ne)priame obete: Dieťa nemusí byť priamym terčom útoku, aby ho násilie poznačilo. Deti sú veľmi citlivé, cítia sa za násilie zodpovedné a žijú v neustálom napätí. Ich traumatizácia sa prejavuje apatiou, agresiou, sebapoškodzovaním či problémami v škole. Deti navyše v rámci vyšetrovania niekedy menia výpovede, pretože bývajú manipulatívne prinútené agresorom k mlčaniu.

Záver: Majme na pamäti ľudskosť

Pri kontakte s osobou zažívajúcou násilie by sme mali mať na pamäti štyri piliere: porozumenie, úctu, rešpekt a ľudskosť. Práve reakcia okolia je často tým rozhodujúcim faktorom, ktorý určí, či obeť domáceho násilia nájde cestu k bezpečiu, alebo zostane uväznená v cykle násilia.

Mgr. Zuzana Saloňová, sociálna pracovníčka Poradenského centra Náruč Čadca

Loading

Podpora pre stredné školy: Ako efektívne a bezpečne riešiť podozrenia na násilie

Násilie v živote detí a dospievajúcich je často neviditeľné, najmä ak sa odohráva za dverami domovov. Počas viac ako 25 rokov pôsobenia našej organizácie opakovane vidíme, že práve školské prostredie a vnímavý pedagóg sú často prvým článkom, ktorý zachytí varovné signály. Uvedomujeme si však, že pedagógovia v takýchto chvíľach čelia ťažkým otázkam: Ako správne reagovať? Kde končia moje kompetencie a aké sú moje zákonné povinnosti?

Riešenie: CAN hliadky na Vašej škole

Od roku 2021 úspešne pomáhame školám v Žilinskom kraji budovať tzv. CAN hliadky (syndróm CAN (Child Abuse & Neglect) = syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa). Ide o interný odborný mikrotím (napr. školský psychológ, výchovný poradca, pedagóg či už existujúci intervenčný tím), ktorý vďaka nášmu školeniu:

  • dokáže včas a správne identifikovať signály násilia,
  • má k dispozícii a používa jasné postupy, ktoré chránia dieťa aj samotného učiteľa,
  • spolupracuje priamo s odborníkmi, čím odbremeňuje školu od neistoty.

Pozvanie na odborné školenie

Pozývame preto zamestnancov stredných škôl v Žilinskom kraji na špecializované podujatie: „Úvodné školenie odborných a pedagogických zamestnancov stredných škôl zamerané na riešenie podozrenia z násilia páchaného na deťoch mimo školského prostredia“

  • Termín:             23. apríl 2026 (štvrtok) | 8:30 – 13:00 hod.
  • Miesto:             Žilina, ESCAPE club, Námestie Ľ. Štúra 2129/1 (bývalá Malá scéna Domu Odborov – vchod zo zadnej strany budovy, z parkoviska Domu odborov, príchod možný od 8:15 hod.)
  • Kapacita:          max. 50 účastníkov  – max. 2 osoby za jednu školu
  • Účastnícky poplatok:  25 Eur / osoba (zahŕňa tlačený Manuál a pitný režim – voda, káva/čaj)
  • Registrácia na úvodné školenie: https://forms.gle/W8nTpBJLcDVcFBR4A do naplnenia kapacity, max. však do 20. apríla 2026

Čo získa Vaša škola po absolvovaní školenia?

Vstupom do siete škôl s CAN hliadkou získavate trvalú podporu nášho Detského advokačného centra (DAC) Náruč:

  1. odborné poradenstvo: možnosť konzultovať konkrétne prípady,
  2. sociálno-právna pomoc: podpora pre školu aj priamo pre ohrozené deti a ich rodiny,
  3. materiály a vzdelávanie: prístup k exkluzívnym webinárom, materiálom a praktickému Manuálu pre členov CAN hliadok.

Potrebuje riaditeľ školy vedieť viac?

Chcete vedieť, ako CAN hliadka zapadá do štruktúry školy? Pozývame Vás na 30-minútový informačný webinár pre riaditeľov stredných škôl, ktorý sa uskutoční vo štvrtok 9. apríla 2026 o 14:00 hod.

Veríme, že spoločnými silami dokážeme vytvoriť pre Vašich žiakov bezpečnejšie prostredie.

V prípade potreby nás kontaktujte: da*@***uc.sk.

Loading

Príhovor riaditeľa: Sami sme slabí, spoločne sme pavučinou dobra

Naša spoločnosť je poznačená fenoménom rozdelenia. Azda ani netreba pomenúvať nejaké príklady – vidíme to všade okolo nás. Žijeme vo svojich bublinách. Na tom by ani nebolo nič zlé, keby sme mali občas ochotu a odvahu z tých bublín vyjsť. Neistá doba vytvára potrebu prežívať istoty v oveľa väčšej miere. Jednou z nich môže byť aj to, že sme obklopení ľuďmi s rovnakým pohľadom na svet, rovnakými hodnotami, rovnakými názormi, …

Viackrát som už na tomto mieste písal, aké je dôležité sa spájať, ak chceme bojovať proti násiliu. My v Náruči máme svojho nepriateľa v podobe násilia v rodinách. Či už sa týka detí, alebo slabších vo vzťahu (väčšinou sú to ženy, ale v nemálo prípadoch aj muži, či seniori). Nad týmto nepriateľom sa nedá zvíťaziť, ak sa mu ktokoľvek postaví sám. To platí pre obete domáceho násilia, ktoré nutne potrebujú pomoc zvonku, ale platí to aj pre nás – profesionálov, ktorí týmto obetiam pomáhame. Jedným zo základných pilierov našej práce je spolupráca, jednota a tímovosť. Uvedomujeme si, že každý z nás jednotlivo je slabý, ale spoločne vieme utkať pavučinu, ktorá zachytí a veľakrát premôže aj veľké zlo…

Ale ako som písal v úvode, nestačí sa uzavrieť vo vlastnej bubline s pár vernými. Treba hľadať spojencov za hranicami vlastných prahov. Aj toto v Náruči robíme. Neúnavne, občas možno trochu naivne ale s nádejou, že budeme nachádzať ľudí, ktorým podobne ako nám záleží na tom, aby bezprávie nemalo navrch. A ono sa nám to darí.

V úvode minuloročného príhovoru som písal, ako vo mne dozrievajú príjemné pocity pri spomienke na oslavu 25. výročia založenia Detského krízového centra Náruč. Teraz by som sa mohol opakovať, nakoľko minulý rok sme oslávili v Čadci 20. výročie našej poradne pre obete násilia. S touto misiou sme pred rokmi začínali s uvedomením, že tento región a ženy či deti v ňom žijúce potrebujú pre nich dostupnú pomoc. Napriek mnohým ťažkostiam sa nám podarilo službu udržať a teraz sme sa mohli tešiť z prítomnosti mnohých vzácnych hostí, ktorí nám k tomu prišli zablahoželať. Bolo pre mňa silným zážitkom vnímať, akú širokú sieť vzájomnej spolupráce a dobrej vôle sa naším kolegyniam za tie roky podarilo vybudovať. A ešte sinejšie na mňa zapôsobili slová mnohých klientok, ktoré boli ochotné sa podeliť so svojou skúsenosťou s Náručou prostredníctvom nahranej zvukovej výpovede. Bol to dôkaz, že misia meniť životy ľudí k lepšiemu je úspešná.

Naša spoločnosť je síce poznačená fenoménom rozdelenia, ale verím a vidím to všade navôkol, že je stále množstvo tých, ktorí sa chcú spájať pre dobrú vec. K tomuto chceme v Náruči prispievať, k takémuto pohľadu na svet sa hlásime. Želám sebe, svojim kolegyniam a kolegom i Vám, ktorí čítate tieto riadky, aby ste hľadali a nachádzali nové vzťahy aj mimo svojich bublín.

Mgr. Róbert Braciník, Výkonný riaditeľ OZ Náruč – Pomoc deťom v kríze

Loading

Hľadáme ekonóma/účtovníka pre Náruč

Hľadáme samostatného účtovníka (KROS pozitív) pre našu Náruč v Žiline! Máme pre vás férový plat, digitalizáciu a prácu so zmyslom.

Sme už takmer 30 rokov fungujúce občianske združenie. Naša finančná agenda je komplexná, ale systémovo zvládnutá a každoročne overovaná auditom. Aktuálne prechádzame na plnú digitalizáciu a zjednocujeme našu agendu v ekosystéme KROS. Hľadáme parťáka, ktorý prevezme účtovné kormidlo a pomôže nám voviesť agendu do éry “paperless”.

Miesto práce: Žilina – Zádubnie (po čase možnosť čiastočného Home Office)

Druh pracovného pomeru: 100 % TPP

Nástup: Naplno od 1. 7. 2026 (ideálne už od 15. 6. 2026 z dôvodu nastavenia nového systému a zaškolenia; výberové konanie v 2. polovici 04/2026)

Mzdové podmienky: 1 500 – 1 700 € brutto (v závislosti od skúseností s neziskovým sektorom a automatizáciou)

🛠️Vaša misia:

  • Kompletné účtovníctvo v Omege: Prechod z Pohody na Omegu (budete pri tom od začiatku a nastavíte si systém podľa seba).
  • Mzdy a personalistika v Olympe: Spracovanie pre našich +/- 28 zamestnancov a 10 dohodárov s automatickým prepojením do účtovníctva.
  • Projektový reporting: Sledovanie nákladov, výnosov a čerpania grantov/darov podľa stredísk.
  • Administratívna agenda a operatíva centra: Správa skladového hospodárstva (potraviny) a majetku v systéme Omega, vedenie pokladne, evidencia hotovostných nákupov a administratívna podpora spojená s prevádzkou nášho Detského krízového centra Náruč (napr. evidencia stravného).
  • Digitalizácia: Využívanie nástrojov na vyčítanie dokladov a elektronickú archiváciu (chceme eliminovať papierovú agendu všade, kde nám to legislatíva a zmluvné podmienky dovolia).
  • Zúčtovanie dotácií: Príprava zúčtovaní a podkladov pre verejných aj súkromných donorov.

👤Koho hľadáme?

  • KROS pozitív: Ovládate Omegu a Olymp na vysokej úrovni (viete, ako importovať bankový výpis za 30 sekúnd).
  • MVO nadšenec: Rozumiete analytike a špecifikám neziskového účtovníctva (strediská, nezdaňovaná/zdaňovaná činnosť).
  • Technologický typ: Excel nie je váš nepriateľ a AI nástroje na faktúry vnímate ako pomocníka, nie hrozbu.
  • Pedant: Keďže 95 % zdrojov zúčtovávame donorom, presnosť je u nás na 1. mieste.

✨Čo ponúkame?

  • 🌴 Viac voľna: +5 dní dovolenky navyše oproti zákonu.
  • ❤️ Zmysluplná práca: Vaša práca priamo pomáha reálnym projektom na pomoc deťom a rodinám ohrozeným násilím.
  • Flexibilita: Pružný pracovný čas a po čase možnosť čiastočného Home Office.
  • 🎓 Odborný rast: Plne hradené školenia v KROSe a prístup k odborným webinárom.
  • 💻 Moderné zázemie: Kvalitný HW (žiadne “historické” počítače).

Sme hrdí na našu transparentnosť – naše výročné správy a auditované účtovné závierky sú verejne dostupné, takže si môžete vopred urobiť presný obraz o našom hospodárení a stabilite. Nájdete ich tu: https://www.naruc.sk/vyrocne-spravy/

Žiadosti s motivačným listom a profesným životopisom posielajte do 06. apríla 2026 na adresu: br*********@***uc.sk.

Loading

Ako si uľahčiť život: Jednoduché tipy z Náruče

Cesta za vnútorným pokojom sa nezačína veľkými gestami, ale drobnými zmenami v tom, ako k sebe pristupujeme každý deň. Ak ste si prešli náročným obdobím alebo násilím, pocit kontroly nad vlastným životom sa môže zdať stratený či nedostižný.

Pripravili sme preto vás súhrn praktických rád, ktoré vám pomôžu získať kontrolu späť – krok za krokom, v tichosti a s láskavosťou k sebe samým:

1. Zhoďte nálepky, ktoré vám nepatria: Často o sebe premýšľame cez optiku toho, čo nám bolo povedané alebo čo sme prežili. Prestaňte sa nálepkovať. Nie ste „obeť“ ani „zlý rodič“. Ste človek s komplexným vnútorným svetom a emóciami. Vaša hodnota nie je definovaná minulosťou.

2. Neplánujte celý život, stačí ďalší krok: Pocit zahltenia prichádza vtedy, keď sa snažíme vyriešiť všetko naraz. Skúste to inak: Nezameriavajte sa na vzdialený či veľký cieľ, ale len na ten nasledujúci krok. Ak zvládnete dnešok, je to víťazstvo.

3. Ukotvite sa v prítomnosti (Technika 5-4-3-2-1): Keď sa vrátia ťažké spomienky, vaša myseľ cestuje do minulosti. Vráťte svoje myšlienky späť do bezpečia prítomného okamihu takýmto jednoduchým cvičením – všímajte si:

  • 5 vecí, ktoré vidíte
  • 4 veci, ktoré počujete
  • 3 veci, ktorých sa dotýkate
  • 2 veci, ktoré cítite (vône, pocity)
  • 1 hlboký nádych (na upokojenie)

4. Láskavosť namiesto sebakritiky: To, čo ste prežili, bolo ťažké. Zaslúžite si úľavu, rešpekt a bezpečie rovnako ako ktokoľvek iný. Skúste k sebe hovoriť tak, ako by ste hovorili k najlepšej priateľke, dobrému priateľovi.

5. Prijmite neistotu cez rituály: Život je nepredvídateľný, čo môže vyvolávať úzkosť. Vytvorte si vlastné ostrovy istoty – jednoduché rutiny. Krátka prechádzka, večerný čaj alebo si vytvorte zoznam (no maximálne 3 – 5) úloh na zajtra… Tieto malé, každodenné rituály vám dodajú pocit stability, o ktorú sa môžete vo svojom živote oprieť.


Ako sa o seba starať (Konkrétne tipy pre vás): Sebaúcta sa začína pri malých rozhodnutiach. Skúste do svojho dňa zaradiť tieto tri body:

  1. Obnovte kontrolu nad telom: Dbajte na základné potreby – jedlo, spánok a pitný režim. Sú to základné piliere vašej telesnej i duševnej sily!
  2. Stanovte si hranice: Povedať „NIE“ veciam, ktoré vás vyčerpávajú, nie je sebecké. Je to akt sebaochrany!
  3. Dovoľte si radosť a hravosť: Nájdite si minútku-dve na niečo, čo vás teší len tak (obľúbená pieseň, káva na balkóne bez telefónu, kreslenie na papier). Radosť lieči 😊

… a nezabúdajte: Ste jedinou osobou, s ktorou strávite celý svoj život. Investícia do vlastnej pohody je tá najdôležitejšia, akú kedy urobíte.

Všetky infografiky k týmto témam nájdete v galérii pod článkom – pokojne si ich uložte do telefónu ako pripomienku, že na to nie ste sami.

Loading

Vaše 2 % menia strach na bezpečie

Ak sme Vás presvedčili o tom, že naša práca v prospech detí a rodín ohrozených násilím je zmysluplná, všetky potrebné tlačivá a informácie o možnosti venovania 2% či 1% z Vašich zaplatených daní za minulý rok 2025 nájdete TU: https://www.naruc.sk/asignacia-2-resp-1-z-dani/

Loading

Keď dieťa uniká dovnútra: Rozumieme disociácii

Disociácia je veľmi efektívny obranný mechanizmus, ktorým sa dieťa chráni pred situáciami, ktoré presahujú jeho schopnosť spracovať (trauma, násilie, šikana, bolestivá liečba).

Ide o komplexný psychobiologický proces, ktorý oddeľuje myšlienky, pocity, spomienky a vnemy, ktoré sú pre dieťa v danom momente nezlučiteľné alebo príliš zahlcujúce.

Je to, akoby dieťa uniklo pred náročnou situáciou vnútorne, keďže nemá možnosť fyzického úniku alebo podporu pri zvládaní náročnej situácie.

Čím je dieťa mladšie, tým je tento spôsob spracovania traumatických podnetov pravdepodobnejší, pretože nemá k dispozícii iné, vyspelejšie obrany.

Dôsledok? Disociácia narúša schopnosť byť plne prítomný a vedome si uvedomovať “som to ja, kto prežíva.” Rozpoznanie tohto mechanizmu je kľúčové pre pochopenie, ako trauma ovplyvňuje duševný vývoj dieťaťa.


Pretrvávanie disociácie a jej dlhodobý dopad

Hoci je disociatívne reagovanie spočiatku adaptívne, t.j. vyskytuje sa len v reakcii na konkrétnu náročnú situáciu, môže tento spôsob „riešenia“ u dieťaťa ľahko pretrvávať a stať sa chronickým.

1. Rozširovanie spúšťačov: Disociácia sa ako účinná ochrana ľahko podmieňuje – tzn., dieťa môže disociovať nielen vtedy, keď sa ocitne v objektívne ohrozujúcej situácii, ale v akejkoľvek inej záťažovej situácii, ktorú by iné dieťa bez problémov zvládlo.

2. Narušenie vývoja a identity: Pretrvávajúca disociácia znemožňuje spájanie (integráciu) niektorých zážitkov do súvislého príbehu a narušuje duševný vývoj dieťaťa. Komplikuje nielen psychický vývoj (rozvoj pocitu vlastnej identity, rozvoj schopnosti autonómneho fungovania), ale aj sociálny vývoj (narušenie kvality pripútania sa, tzv. attachmentu, zhoršenie schopnosti zvládať zložitejšie medziľudské interakcie).

3. Problémy v škole: Disociovanie prináša ďalšie traumatizujúce zážitky (odmietanie, nepochopenie, tresty). Dieťa v škole často nedokáže dobre reagovať na zložitejšie zadania, ľahko podlieha stresu a citlivo reaguje na netrpezlivosť či hnev učiteľa.

Napríklad: Dieťa, ktoré sa naučilo na zvýšenie hlasu reagovať “vypnutím” sluchu, môže mať problémy sledovať výučbu aj len u trochu hlasitejšie hovoriaceho alebo temperamentnejšieho učiteľa.


Záver: Od rozpoznania k podpore

Disociácia u detí je signálom hlbokého preťaženia, no jej chronické pretrvávanie má zásadný vplyv na duševný a sociálny vývoj. Ako sme si ukázali, dieťa sa ľahko naučí „vypínať sa“ aj v bežných situáciách, čím sa prehlbujú jeho ťažkosti, nedorozumenia a hrozí ďalšia traumatizácia.

🚨🚨🚨Kľúčová správa pre dospelých:

  • Namiesto trestu – porozumenie: Ak dieťa reaguje neprimerane, zdá sa byť nepozorné alebo sa “zasekne”, je dôležité hľadať za jeho správaním traumu a preťaženie, nie zlú vôľu.
  • Liečenie v bezpečí: Cieľom pomoci nie je odstrániť disociáciu, ale zabezpečiť bezpečné prostredie a stabilný vzťah, v ktorom dieťa už disociáciu ako obranu nepotrebuje.
  • Hľadanie odbornej pomoci: Narušenie integračnej kapacity a rozvoja identity si vyžaduje profesionálnu podporu. Neváhajte vyhľadať odborníkov so skúsenosťami s prácou s detskou traumou, ktorí môžu cielenou odbornou intervenciou preťať začarovaný kruh traumatizácia – disociácia – traumatizácia a pomôžu dieťaťu tieto oddelené časti jeho prežívania postupne a bezpečne integrovať do svojho života.

Disociácia je vážny signál, no vďaka vedomému prístupu, trpezlivosti a profesionálnej podpore môžeme deťom pomôcť znovu sa spojiť so svojimi pocitmi, svojou prítomnosťou a svojou vlastnou identitou. To je základ pre zdravý a plnohodnotný život.

Loading

Násilie má mnoho foriem: Ako ho rozpoznať?

Pri príležitosti 25. novembra – Medzinárodného dňa za odstránenie násilia páchaného na ženách, ktorý je symbolickým začiatkom medzinárodnej kampane s názvom „16 dní aktivizmu proti násiliu na ženách“ upriamujeme pozornosť na tichý, no alarmujúci problém, ktorý sa dotýka mnohých žien a detí aj v našej spoločnosti: NÁSILIE, ktoré má, žiaľ, mnoho podôb – a nie vždy ide len o viditeľné modriny.

Uvedomenie si, že násilie môže byť nielen fyzické, ale i psychické, sexuálne, ekonomické či sociálne, je kľúčové pre jeho rozpoznanie a následné riešenie. Je potrebné násilie neprehliadať, neakceptovať, ale naopak: hovoriť o ňom nahlas, prelomiť mlčanie a ukázať cestu k bezpečnému životu.

Aké formy teda môže mať násilie:

Psychické násilie:

  • ponižovanie, urážky, zosmiešňovanie, krik
  • spochybňovanie názorov
  • spochybňovanie vnímania reality – že nie si psychicky v poriadku; tvrdí, že si vymýšľaš…
  • zastrašovanie, že urobí niečo tebe, tvojím blízkym alebo sebe (vyhrážanie samovraždou)
  • používanie detí proti tebe
  • znevažovanie schopnosti alebo vzhľadu
  • vyvolávanie pocitu viny
  • kontrolovanie čo si oblečieš, čo robíš
  • časté porovnávanie s inými v neprospech obete
  • odopieranie lásky alebo pozornosti ako trest
  • prerušovanie alebo narušovanie tvojho spánku

Fyzické násilie:

  • bitie päsťami, kopance, škrtenie, pálenie, rezanie, ťahanie za vlasy, fackanie, bodanie…
  • násilné držanie, spútanie, blokovanie do kúta
  • ohrozovanie predmetmi ako nôž, pištoľ, tyč a iné
  • demolovanie nábytku, ničenie vecí
  • vystavovanie extrémnemu chladu, teplu, hladu, smädu, odopieranie spánku
  • odmietanie poskytnúť základnú zdravotnú starostlivosť
  • nútenie k ťažkej fyzickej práci

Sexuálne násilie:

  • znásilnenie, obťažovanie, obchytkávanie
  • vynucovanie sexuálneho styku zo strany partnera
  • sexuálne zneužívanie detí – fotografovanie, grooming, nútenie obnažovať sa, nevyžiadané dotyky, nevhodné správy alebo fotky, sexuálne poznámky alebo návrhy
  • nútenie sledovať alebo vytvárať pornografický materiál
  • nahrávanie sexuálneho aktu alebo fotiek bez súhlasu, tiež ich zdieľanie
  • sexuálne akty bez súhlasu alebo pod vplyvom alkoholu, drog, v spánku..
  • využitie osoby na sexuálne akty, ktorá nie je schopná po zdravotnej či psychickej stránke dať súhlas
  • nútenie k sexuálnym praktikám, s ktorými nesúhlasíš

Ekonomické násilie:

  • neprispievanie na chod domácnosti, neprispievanie na výživu maloletých detí, kontrola peňazí, kontrola bločkov – výdavkov, zakazovanie vlastného bankového účtu, neumožňovanie prístupu k spoločným financiám
  • ntrácanie za závislosti alkohol, drogy, hazard
  • spôsobovanie dlhov, ktoré ohrozujú existenciu rodiny
  • branie pôžičky na tvoje meno, podpisovanie zmlúv bez tvojho vedomia, zapisovanie spoločného majetku len na seba
  • zákaz pracovať
  • vyhrážanie sa, že ťa pripraví o všetko

Sociálne násilie:

  • izolovanie od rodiny a priateľov – zákaz stretávania sa s blízkymi, zákaz telefonovania alebo písania si s blízkymi
  • obmedzovanie pohybu a voľného času – určovanie kam môže obeť chodiť, zákaz aktivít (záujmy, návštevy)
  • sledovanie – tzv. stalking (GPS v aute, prenasledovanie), odpočúvanie, nahrávanie
  • kontrolovanie sociálnych interakcií – zisťovanie s kým obeť hovorí, kontrolovanie správ, mailov …
  • diskreditácia, poškodzovanie vzťahov – šírenie klamstiev o obeti, snaha vyvolať konflikty medzi obeťou a jej blízkymi
  • vytváranie sociálneho tlaku a verejné ponižovanie – zhadzovanie pred inými, zosmiešňovanie a urážanie na verejnosti

Zažívate násilie? Neostávajte v tom samé – pomoc existuje: Poradenské centrum Náruč Čadca: po*****@***uc.sk, 0907 840 552

Loading

Neprestajná výzva: Svetový deň prevencie týrania a zneužívania detí

19. november je deň, ktorý by nemal byť len jedným dátumom v kalendári, ale neustálou výzvou pre celú spoločnosť. Každé dieťa má nezcudziteľné právo na lásku, bezpečie a detstvo bez strachu a násilia.

V Náruči dennodenne pomáhame deťom, ktoré zažili tie najťažšie veci – týranie, zneužívanie a zanedbávanie. Vieme, že prevencia je kľúčová pre ochranu každého detského života.

Týranie detí: Obrovská priepasť medzi oficiálnym a skutočným výskytom

Informácie o násilí páchanom na deťoch sú často len odhadované, nakoľko ide o vysoko tabuizovanú a málo nahlasovanú trestnú činnosť. Oficiálne čísla tak neodrážajú skutočný rozsah problému.

Oficiálne štatistiky vs. Realita

Podľa údajov Štatistického úradu SR žilo k 1. júlu 2024 na Slovensku 1 114 720 detí do 18 rokov. Ak by sme vychádzali z konzervatívneho odhadu, že zneužívaniu je vystavených len 2 % detí v SR, išlo by o minimálne 22 000 detí. Tento odhad poukazuje na obrovskú dieru medzi oficiálnymi štatistikami zachytených prípadov (ročne v desiatkach) a reálnym výskytom, čo zdôrazňuje, aké dôležité je problém neignorovať.

Odborný pohľad na sexuálne zneužívanie a prevenciu

Téma sexuálneho zneužívania detí je veľmi citlivá, zároveň tabuizovaná. Ako sa uvádza v praktickej publikácii ABY DETI BOLI VIAC V BEZPEČÍ (MUDr. Alžbeta Kadlečíková, doc. ThDr. Mgr. Slávka Karkošková, PhD., 2025): „Často máme pocit, že sa nás táto téma netýka, že sa tieto činy dejú niekde ďaleko, určite nie v našom okolí, deťom, ktoré poznáme. Výskumné dáta však hovoria niečo iné. Jedno zo štyroch dievčat a jeden zo šiestich chlapcov zažije počas detstva určitú formu sexuálneho zneužívania. Síce riziko, že sa to stane nejakému dieťaťu v našom okolí, nevieme úplne odstrániť, no dostatočnou informovanosťou a preventívnymi krokmi vieme toto riziko výrazne znížiť!“ (Publikáciu nájdete na konci článku.)

Čo môžete urobiť VY?

Prevencia začína pri každom z nás. Je to neustály proces, ktorý vyžaduje odvahu a vnímavosť:

  • Nebojte sa hovoriť o násilí a tabuizovaných témach. Otvorená komunikácia je prvým krokom k prelomeniu ticha.
  • Buďte vnímaví k správaniu detí vo svojom okolí. Signály násilia sú často skryté.
  • Zdieľajte informácie – pomôžte nám šíriť osvetu a kontakty na pomoc.
  • Podporte nás! Vaša pomoc nám umožňuje poskytovať bezpečné útočisko a odbornú pomoc týraným deťom a ich rodinám.

Ak viete o dieťati v núdzi alebo ste obeťou domáceho násilia, neváhajte nás kontaktovať. Sme tu pre Vás: www.naruc.sk.

Spoločne za život detí bez násilia! 🤝

Loading