Pocity viny: Kto je zodpovedný za sexuálne zneužívanie?
Sexuálne zneužívanie je pre dieťa traumatickou skúsenosťou, ktorá sa v 70 – 80% odohráva v blízkych a dôverných vzťahoch dieťaťa. Podozrenie, že sa dieťa stalo obeťou sexuálneho zneužívania, často spúšťa u ľudí rôzne reakcie:
- Je to naozaj pravda? Nevymyslel/a si to?
- Prečo to hovorí až teraz?
- Prečo sa nebránil/a? Prečo nič neurobil/a?
- Nevyzerá, že by mal/a nejaké ťažkosti.
- Vždy bol/a problémové dieťa, určite mu chce zle …
- To je taký dobrý človek, on by nikdy nikomu neublížil …
Ide o časté reakcie založené na mylných presvedčeniach – mýtoch o sexuálnom zneužívaní a taktiež o mylných predstavách o tom, ako by sa mala prejavovať „správna obeť“.
Podobné reakcie bezprostredného i širšieho okolia môžu zároveň ospravedlňovať páchateľa a neoprávnene obviňovať obeť!
U obetí sexuálneho zneužívania prispievajú k zvýrazneniu pocitov viny a zodpovednosti za skutok, vedú k druhotnej viktimizácii a sťažujú uzdravenie. Doc. Slávka Karkošková vo svojej knihe Obete sexuálneho zneužívania detí medzi nami (2014) uvádza, že sexuálne zneužívanie detí „má neuveriteľný potenciál deformovať vnímanie reality: ten, kto nie je vinný (obeť), sa cíti ako vinník“ (s. 13).
Prečo obete sexuálneho zneužívania môžu cítiť vinu?
- Častým dôvodom je reakcia zmrznutia. Obeť má pocit, že sa mala brániť, že mohla zneužívanie zastaviť. ALE: Reakciu zmrznutia si nevyberáme, nabieha inštinktívne. Ide o jednu z troch automatických obranných reakcií, ktoré nám slúžia na prežitie: útek, boj alebo zmrznutie/tzv. „mŕtvy chrobák“. Zmrznutie často prichádza vtedy, keď útek a boj nie sú možné.
2. Dieťa pociťovalo sexuálne vzrušenie. Môže veriť slovám páchateľa, že sa mu zneužívanie páčilo. ALE: Ide o fyziologickú reakciu organizmu, nad ktorou človek nemá kontrolu.
3. Zneužívanie je v rozpore s morálnymi hodnotami vštepovanými výchovou alebo náboženskou vierou. ALE: Páchateľ často zneužíva dôveru dieťaťa a tieto hodnoty zámerne prekrúca, čím v ňom vyvoláva pocit, že morálne zlyhalo ono, a nie dospelý.
4. Dieťa môže pochybovať, či sú jeho pocity alebo spomienky skutočné, môže ich vytesňovať z vedomia disociáciou – obranným mechanizmom. ALE: Neschopnosť cítiť alebo popísať traumu neznamená, že sa skutok nestal.
5. Dieťa odhalením páchateľa stráca blízky vzťah a vzťahovú väzbu. Napriek tomu, že „zradu vo vzťahu“ spôsobil dospelý zneužitím dieťaťa (Karkošková, 2014), dieťa ohrozuje tento vzťah odhalením zneužitia. Často pociťuje vinu za to, že je páchateľ stíhaný, odsúdený, potrestaný. ALE: Zodpovednosť za „zradu vo vzťahu“ nesie páchateľ.
6. Dieťa cíti vinu za to, že ohrozuje iné blízke osoby, zvlášť ak sa tým páchateľ vyhráža, alebo je páchateľ z blízkej rodiny a rodina sa nepostaví na stranu dieťaťa. ALE: Dieťa má právo byť v bezpečí a dospelí by mali jeho bezpečie garantovať.
7. Dieťa vníma páchateľa ako obľúbeného a dôležitého v spoločnosti. Môže cítiť sociálny tlak a manipuláciu, nedôveru okolia voči sebe. ALE: Pozitívne správanie človeka v sociálnych situáciách neznamená, že ten istý človek nemohol v súkromí ublížiť dieťaťu.
8. Dieťa sa cíti ako spoluvinník ak uchovávalo tajomstvo, prijalo darček, výhodu, náklonnosť. Ide o častú manipuláciu, ktorou si páchateľ zabezpečuje mlčanie dieťaťa. ALE: Dieťa si zneužívanie nevybralo.
Nezabudnime, že za sexuálne zneužívanie je vždy zodpovedný dospelý páchateľ, nikdy nie dieťa! Ak sa v takejto situácii dokážeme postaviť za dieťa, ak uznáme jeho pocity a potvrdíme, že konanie dospelého nebolo v poriadku, pomôžeme tým dieťaťu správne pomenovať realitu a poskytneme mu emočnú podporu, ktorá je kľúčová pre následné uzdravenie.
Použitá odborná literatúra: Karkošková, S. 2014. OBETE SEXUÁLNEHO ZNEUŽÍVANIA DETÍ MEDZI NAMI. Veľký Šariš: Ascend, 2014. ISBN: 978-80-971470-1-3.
Mgr. Jana Končelíková, psychologička a vedúca Detského advokačného centra Náruč
Keď ticho bolí: Prečo deti o násilí mlčia?
Tento článok je o pochopení detského strachu, pocitu viny a mechanizmov, ktoré bránia dieťaťu požiadať o pomoc. (2 minúty čítania)
Väčšina z nás si pod pojmom násilie predstaví fyzický útok, ktorý na tele zanecháva viditeľné stopy. Čo sa však deje v prípadoch, keď násilie zasahuje tie najzraniteľnejšie a najmenej viditeľné oblasti – integritu dieťaťa, jeho psychiku a duševné zdravie? V takých prípadoch je bolesť detí hlboká, no navonok neviditeľná. Mnohí sa pýtajú: „Prečo to nepovedalo skôr?“ Odpoveď je zložitá, no kľúčová pre poskytnutie pomoci.
Bariéry, ktoré dieťaťu bránia prehovoriť:
Nedostatočný pocit bezpečia: Kým dieťa nenadobudne pocit absolútneho bezpečia, je len málo pravdepodobné, že sa zdôverí. Ak v minulosti na jeho potreby nikto adekvátne nereagoval, volí mlčanie ako mechanizmus prežitia.
Konflikt lojality: Ak násilie pácha blízka osoba, na ktorej je dieťa existenčne a citovo závislé, ocitá sa v pasci. Prežíva bolesť, no zároveň sa bojí straty vzťahu. V detskom svete často platí kruté pravidlo: „Lepší ubližujúci rodič, ako žiaden rodič.“
Strach z následkov: Pocit strachu je paralyzujúci. Dieťa sa môže báť reakcie okolia, trestu alebo toho, že svojím priznaním „rozbije rodinu“. Strach z neznámeho, čo príde po odhalení tajomstva, býva silnejší než bolesť z násilia.
Predchádzajúce nevydarené pokusy: Deti málokedy vyjdú s pravdou hneď. Často skúšajú svoje okolie „testovacími príbehmi“ o kamarátoch alebo zástupnými problémami. Ak sa vtedy stretnú s nezáujmom, bagatelizovaním či obviňovaním, ich ochota hľadať pomoc postupne zaniká.
Pocity viny a prevzatie zodpovednosti: Násilné správanie dospelých je deťom často prezentované ako dôsledok ich „neposlušnosti“. Pri sexuálnom násilí sa zas využívajú sofistikované formy manipulácie. Dieťa následne preberá zodpovednosť za činy dospelých. Tieto deštruktívne pocity viny sú jednou z najväčších prekážok pri hľadaní pomoci!
Ochromujúce pocity hanby: Najmä pri sexuálnom násilí zažívajú deti hlbokú hanbu. Tento pocit narúša ich sebahodnotu, integritu a pôsobí na deti priam ochromujúco.
Normalizácia násilia: Ak dieťa v násilí vyrastá, považuje ho za normu. Nemá porovnanie so zdravým prostredím a nedokáže identifikovať, že to, čo zažíva, je nebezpečné a nesprávne.
Pochopenie týchto mechanizmov je prvým krokom k tomu, aby sme deťom dokázali skutočne načúvať. V prípadoch, kedy deti naberú odvahu o násilí hovoriť, je kľúčová naša reakcia.
Prečítajte si tiež:
- Ako viesť rozhovor s dieťaťom, ktoré sa zdôveruje o násilí?
- Mýty a fakty o sexuálnom zneužívaní detí
- Prevencia zneužívnia a týrania detí
Mgr. Kamila Mraffková, psychologička, Detské advokačné centrum Náruč
Au, to bolí! Fyzické tresty vs. výchova
Diskusia o fyzických trestoch v rámci výchovy patrí k témam, ktoré v slovenskej spoločnosti opakovane vyvolávajú silné emócie a polarizujú spoločnosť. Zástancovia fyzických trestov často argumentujú ich rýchlou účinnosťou, schopnosťou udržať autoritu rodiča a nastaviť jasné hranice. Opierajú sa pritom o vlastnú skúsenosť či tradíciu často argumentujúc typickou vetou: „Aj mňa bili a vyrástol som.“ Zdôrazňujú, že mierne telesné napomenutie podľa nich nemožno považovať za násilie, ale za legitímny výchovný prostriedok.
Na druhej strane odborníci upozorňujú na riziká a dlhodobé negatívne dôsledky fyzického trestania. Viaceré výskumy potvrdzujú, že z dlhodobého hľadiska je tento prístup neefektívny. Nielenže neprispieva k trvalému zvýšeniu disciplíny či zmene správania, ale s pribúdajúcim vekom dieťaťa jeho účinnosť ešte klesá. Navyše môže viesť k negatívnym fyzickým aj psychickým následkom.
Výchova ako proces
Výchovu je potrebné vnímať ako dlhodobý a komplexný proces formovania osobnosti dieťaťa. Cieľom výchovy by nemalo byť len zabezpečenie poslušnosti a disciplíny, ale predovšetkým rozvíjať schopnosť samostatného rozhodovania, empatie a zodpovednosti. Cieľom výchovy dieťaťa v rodine je pripraviť ho na samostatný, zodpovedný a hodnotovo ukotvený život v spoločnosti. Zároveň ide o vytváranie pocitu bezpečia, dôvery a podpory, v ktorom sa dieťa učí chápať seba aj druhých. Odmeny a tresty prirodzenie patria medzi výchovné prostriedky – ide však o to, akým spôsobom sú používané.
Odmenu by mal rodič používať tak, aby dieťa získalo jasnú spätnú väzbu o tom, že jeho správne konanie je ocenené. Takýto zážitok dieťaťu poskytuje pozitívny vnútorný pocit, ktorý má prirodzenú motiváciu opakovať, čím sa posilňuje žiaduce správanie.
Trest by mal slúžiť výlučne ako nástroj korekcie nevhodného správania a zabrániť upevneniu nežiaducich návykov.
Z toho vyplýva, že vo výchove by mali prevládať odmeny, zatiaľ čo tresty by mali byť využívané len na opravu chýb.
Ak je použitie trestu nevyhnutné, musí spĺňať základné kritériá: byť spravodlivý, zrozumiteľný, primeraný a včasný, pričom nesmie narúšať dôstojnosť dieťaťa. Zároveň by mal mať aj očistný účinok, teda smerovať k odpusteniu a uzavretiu previnenia.
Fyzický trest tieto kritériá nespĺňa. Namiesto vysvetlenia dôsledkov správania posiela jednoduchý signál: „Silnejší má pravdu.“ Dieťa sa tak učí, že konflikty je možné riešiť silou, nie komunikáciou, čo môže mať negatívny vplyv na jeho budúce sociálne a emočné správanie.
Dopady na psychiku dieťaťa
Výskumy dlhodobo poukazujú, že fyzické tresty môžu mať negatívny vplyv na emocionálny a sociálny vývin detí. Medzi najčastejšie patria:
- Zvýšená agresivita a sklony k násilnému správaniu.
- Znížená sebaúcta a pocity neistoty.
- Narušený vzťah k rodičom.
- Vyššie riziko úzkosti a depresie.
Dieťa nevníma fyzický trest izolovane, vníma ho v kontexte vzťahu s rodičom. Ak osoba, ktorá má byť zdrojom bezpečia, spôsobuje strach a bolesť, vzniká vnútorný konflikt, ktorý môže mať dlhodobé následky.
Európsky trend: Zákaz fyzických trestov
V mnohých krajinách sveta, najmä v Európe, došlo k legislatívnemu zákazu fyzických trestov vo výchove detí. Priekopníkmi boli škandinávske krajiny – napríklad Švédsko uzákonilo zákaz fyzických trestov už v roku 1979.
S účinnosťou od roku 2026 sa pridala k týmto krajinám aj Česká republika. Slovensko tak zostáva jednou z posledných krajín EU, ktoré takýto komplexný zákaz nemajú. Aj keď právny rámec chráni deti pred týraním či zneužívaním, explicitný zákaz fyzických trestov vo výchove stále chýba. Telesné tresty tak zostávajú spoločensky čiastočne tolerované. Zákaz fyzických trestov by preto nebol len právnym opatrením, ale aj jasným signálom spoločnosti, že násilie v akejkoľvek podobe nemá miesto ani vo výchove. Tento krok by mal vychádzať z presvedčenia, že ochrana dôstojnosti dieťaťa musí byť rovnako silná ako ochrana dospelého človeka. Ak takéto správanie netolerujeme medzi dospelými, prečo by sme ho mali tolerovať u detí?
Jenou z najťažších otázok zostáva určiť, kde presne sa nachádza hranica medzi „prípustným trestom“ a násilím. Je udretie po zadku ešte výchovný prostriedok, alebo už zásah do integrity dieťaťa? Odborný konsenzus sa čoraz viac prikláňa k názoru, že akýkoľvek fyzický trest predstavuje riziko prekročenia tejto hranice. Problémom totiž nie je len intenzita, ale samotný princíp – použitie fyzickej sily bezpečnou osobou ako nástroj výchovy.
Moderné prístupy vo výchove zdôrazňujú význam rešpektujúcej komunikácie, nastavovania jasných hraníc a dôslednosti bez použitia násilia. To neznamená absenciu pravidiel či autority, ale ich budovanie na základe dôvery, nie strachu.
Problematika fyzických trestoch vo výchove by nemala byť len otázkou legislatívy, ale najmä hodnotového nastavenia celej spoločnosti. Tenká hranica medzi fyzickým trestom a násilím si vyžaduje citlivý prístup, otvorenú diskusiu a ochotu meniť zaužívané vzorce správania. Pretože spôsob, akým dnes na Slovensku vychovávame deti, formuje slovenskú spoločnosť zajtrajška.
Mgr. Zuzana Blahutiaková, špeciálna pedagogička a zároveň i vychovávateľka v programe Detského krízového centra Náruč „Aby deti nemuseli odísť z rodiny“
Aj muži bývajú obeťami domáceho násilia: Prelomme ticho a mýty
Väčšinou sa o domácom násilí píše a nahliada naň cez optiku početnejších ženských obetí, čo môže deformovať vnímanie tohto problému ako čisto ženského. Realita je však iná: Partnerské a domáce násilie zažívajú aj muži. V našej spoločnosti je táto téma stále zaťažená hrubou vrstvou ticha a predsudkov, ktoré mužským obetiam bránia vyhľadať pomoc.
Čo hovoria fakty a výskumy na Slovensku?
Podľa Reprezentatívneho prieskumu domáceho násilia na Slovensku (2017)1 sú čísla alarmujúce:
- Približne 1/4 mužov na Slovensku má po dosiahnutí veku 15 rokov osobnú skúsenosť s domácim alebo partnerským násilím.
- Skúsenosť s násilím po dosiahnutí veku 15 rokov majú muži a ženy v takmer rovnakej miere – 26 % žien a 25 % mužov. Čiže: Každý štvrtý muž vo veku 18 až 65 rokov zažil aspoň raz násilné správanie od blízkeho člena domácnosti.
- Výskyt násilia u mužov s rastúcim vekom klesá len veľmi mierne.
- Fyzická agresia počas detstva mala u mužov dokonca vyšší výskyt než u žien.
Hoci celosvetové trendy naznačujú, že partnerské násilie zažívajú vo výraznej miere viac ženy, vyššie uvedený prieskum ukazuje, že ho na Slovensku zažilo 9 % mužov, čo rozhodne nie je zanedbateľné číslo.
Tieto zistenia potvrdzujú aj širšie európske dáta. Agentúra EÚ pre základné práva (FRA) vo svojich prieskumoch uvádza, že muži v domácom prostredí tvoria síce menšinu obetí, ale ich podiel sa pohybuje v rozmedzí 15 % až 25 % v závislosti od krajiny. Dáta FRA2 potvrdzujú i európsky trend, že muži-obete hlásia oveľa vyššiu mieru psychického nátlaku a prenasledovania (stalkingu) než fyzického násilia.
Európske štúdie navyše zdôrazňujú fenomén „vzájomnej agresie“ (situational couple violence), kde dochádza k násiliu z oboch strán v dôsledku nezvládnutých konfliktov, čo je odlišný model od patriarchálneho útlaku, na ktorý sa sústredili staršie výskumy.
Najčastejšie mýty vs. realita
Mýtus: „Muž sa predsa dokáže fyzicky ubrániť“
Toto je najrozšírenejšia predstava, ktorá predpokladá, že násilie je len o hrubej sile. Domáce násilie však nie je bitka v krčme! Je to systém moci a kontroly. Ide o konflikt s nerovnovážnym stavom, kde má jeden z partnerov výrazne „navrch“ – či už je silnejší, má peniaze, alebo je výrečnejší.
Mýtus: „Psychické násilie nie je skutočné násilie“
To, že u mužov dominuje psychické týranie, neznamená, že je menej deštruktívne. Medzi časté prejavy patrí:
- Podrobná kontrola trávenia času a denných aktivít (u žien a mužov je približne rovnaký % výskyt).
- Znevažovanie muža pred návštevami či známymi: „jeho názor si nevšímajte“, „on tomu aj tak nerozumie“ alebo „keby si radšej viac domov doniesol“.
Mýtus: „Muž, ktorý si to nechá, nie je skutočný chlap“
Tradičné pohľady ako „Chlapi neplačú!“ alebo „Nebuď baba!“ vytvárajú silný tlak na mužské ego. Muž sa potom bojí priznať utrpenie, lebo sa obáva výsmechu a toho, že mu nikto neuverí. Prežívanie násilia však nemá nič spoločné s maskulinitou – obeťou sa môže stať ktokoľvek, bez ohľadu na svaly či príjem.
Násilie ako dedičstvo a jeho dopady
S násilím sa často stretávame už v ranom veku. Deti, ktoré videli otca agresívneho k mame, alebo mamu ponižujúcu otca, si tieto vzorce nesú do dospelosti. Znevažovanie a zosmiešňovanie v škole či doma významne narúša identitu muža už v detskom veku.
„Každý si myslí, že jemu sa to stať nemôže. Lenže zrazu zistíte, že sa to týka každého, lebo všetci máme krehkú psychiku, ktorá má svoje limity.“
Ak je človek dlhodobo „tlačený do kúta“, môže to viesť až k skratovým reakciám – násiliu namierenému voči sebe (pokus o samovraždu) alebo voči pôvodcovi násilia v snahe zbaviť sa neznesiteľného tlaku.
Pomoc je tu pre všetkých
Predstava, že poradne a linky pomoci sú len pre ženy, je ďalším mýtom. Hoci ich na Slovensku nie je dostatok, existujú organizácie, ktoré pomáhajú všetkým obetiam bez rozdielu. Napríklad v rokoch 2022 až 2025 tvorili v našom Poradenskom centre Náruč Čadca muži priemerne 17% klientely.
Nebuďme k násiliu ľahostajní
Tolerovanie násilia má dopad na celé generácie. Ak o násilí viete a nič neurobíte, stávate sa zaň spoluzodpovednými.
Ak ste obeťou, pamätajte: Vyhľadať pomoc nie je slabosť, ale cesta k záchrane seba samého!
Mgr. Róbert Braciník, psychológ, výkonný riaditeľ OZ Náruč – Pomoc deťom v kríze a Mgr. Martin Hlavatý, vychovávateľ, DKC Náruč
Zdroje:
- Filadelfiová, J., Gerbery, D., Vittek, J. (2017). Reprezentatívny prieskum domáceho násilia na Slovensku. Viac na https://www.zastavmenasilie.gov.sk/wp-content/uploads/2025/05/VYSKUM_Pramenna-publikacia_Reprezentativny-vyskum-o-DN.pdf ↩︎
- Crime, safety and victims’ rights – Fundamental Rights Survey (2021). Viac na https://fra.europa.eu/en/publication/2021/fundamental-rights-survey-crime ↩︎
Doplnenie pod čiarou:
Agentúra EÚ pre základné práva (FRA) realizovala v roku 2014 jeden z najväčších prieskumov o násilí na ženách, no v posledných rokoch (najmä v rámci prieskumov o základných právach – Fundamental Rights Survey) zbiera dáta od oboch pohlaví.
- Zistenia: Dáta ukazujú, že muži sú v EÚ častejšie obeťami násilia na verejných priestranstvách a od cudzích osôb, no v domácom prostredí tvoria signifikantnú menšinu (približne 15 % až 25 % v závislosti od krajiny a typu násilia).
- Fyzické vs. Psychické: FRA potvrdzuje európsky trend, že muži-obete hlásia oveľa vyššiu mieru psychického nátlaku a prenasledovania (stalkingu) než fyzického násilia.
Eurobarometer (Rodovo podmienené násilie) – Special Eurobarometer 449: Gender-based violence (2016): Prieskumy Eurobarometra sa pýtajú občanov EÚ na ich vnímanie násilia a postoje (nie sú to štatistiky o obetiach):
- Vnímanie verejnosťou: Len 29 % respondentov v celej EÚ si myslí, že domáce násilie na mužoch je v ich krajine bežné (v porovnaní so 74 % pri násilí na ženách). Na Slovensku vníma tento problém ako bežný len 13 % opýtaných. Zaujímavým zistením je, že v krajinách ako Švédsko, Dánsko či Holandsko je povedomie o násilí na mužoch vyššie než v strednej a východnej Európe.
- Spoločenská stigma: Eurobarometer poukazuje na to, že v celej EÚ pretrváva presvedčenie, že muži by mali byť schopní násilie „zvládnuť“, čo vedie k ich nízkej ochote nahlasovať incidenty polícii (tzv. dark figure – nenahlásená kriminalita).
Podpora pre stredné školy: Ako efektívne a bezpečne riešiť podozrenia na násilie
Násilie v živote detí a dospievajúcich je často neviditeľné, najmä ak sa odohráva za dverami domovov. Počas viac ako 25 rokov pôsobenia našej organizácie opakovane vidíme, že práve školské prostredie a vnímavý pedagóg sú často prvým článkom, ktorý zachytí varovné signály. Uvedomujeme si však, že pedagógovia v takýchto chvíľach čelia ťažkým otázkam: Ako správne reagovať? Kde končia moje kompetencie a aké sú moje zákonné povinnosti?
Riešenie: CAN hliadky na Vašej škole
Od roku 2021 úspešne pomáhame školám v Žilinskom kraji budovať tzv. CAN hliadky (syndróm CAN (Child Abuse & Neglect) = syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa). Ide o interný odborný mikrotím (napr. školský psychológ, výchovný poradca, pedagóg či už existujúci intervenčný tím), ktorý vďaka nášmu školeniu:
- dokáže včas a správne identifikovať signály násilia,
- má k dispozícii a používa jasné postupy, ktoré chránia dieťa aj samotného učiteľa,
- spolupracuje priamo s odborníkmi, čím odbremeňuje školu od neistoty.
Pozvanie na odborné školenie
Pozývame preto zamestnancov stredných škôl v Žilinskom kraji na špecializované podujatie: „Úvodné školenie odborných a pedagogických zamestnancov stredných škôl zamerané na riešenie podozrenia z násilia páchaného na deťoch mimo školského prostredia“
- Termín: 23. apríl 2026 (štvrtok) | 8:30 – 13:00 hod.
- Miesto: Žilina, ESCAPE club, Námestie Ľ. Štúra 2129/1 (bývalá Malá scéna Domu Odborov – vchod zo zadnej strany budovy, z parkoviska Domu odborov, príchod možný od 8:15 hod.)
- Kapacita: max. 50 účastníkov – max. 2 osoby za jednu školu
- Účastnícky poplatok: 25 Eur / osoba (zahŕňa tlačený Manuál a pitný režim – voda, káva/čaj)
- Registrácia na úvodné školenie: https://forms.gle/W8nTpBJLcDVcFBR4A do naplnenia kapacity, max. však do 20. apríla 2026
Čo získa Vaša škola po absolvovaní školenia?
Vstupom do siete škôl s CAN hliadkou získavate trvalú podporu nášho Detského advokačného centra (DAC) Náruč:
- odborné poradenstvo: možnosť konzultovať konkrétne prípady,
- sociálno-právna pomoc: podpora pre školu aj priamo pre ohrozené deti a ich rodiny,
- materiály a vzdelávanie: prístup k exkluzívnym webinárom, materiálom a praktickému Manuálu pre členov CAN hliadok.
Potrebuje riaditeľ školy vedieť viac?
Chcete vedieť, ako CAN hliadka zapadá do štruktúry školy? Pozývame Vás na 30-minútový informačný webinár pre riaditeľov stredných škôl, ktorý sa uskutoční vo štvrtok 9. apríla 2026 o 14:00 hod.
- Prihlasovanie na webinár bolo ukončené
- Viac o prínose CAN hliadok: www.naruc.sk/can-hliadky/
Veríme, že spoločnými silami dokážeme vytvoriť pre Vašich žiakov bezpečnejšie prostredie.
V prípade potreby nás kontaktujte: da*@***uc.sk.
Neprestajná výzva: Svetový deň prevencie týrania a zneužívania detí
19. november je deň, ktorý by nemal byť len jedným dátumom v kalendári, ale neustálou výzvou pre celú spoločnosť. Každé dieťa má nezcudziteľné právo na lásku, bezpečie a detstvo bez strachu a násilia.
V Náruči dennodenne pomáhame deťom, ktoré zažili tie najťažšie veci – týranie, zneužívanie a zanedbávanie. Vieme, že prevencia je kľúčová pre ochranu každého detského života.
Týranie detí: Obrovská priepasť medzi oficiálnym a skutočným výskytom
Informácie o násilí páchanom na deťoch sú často len odhadované, nakoľko ide o vysoko tabuizovanú a málo nahlasovanú trestnú činnosť. Oficiálne čísla tak neodrážajú skutočný rozsah problému.
Oficiálne štatistiky vs. Realita
Podľa údajov Štatistického úradu SR žilo k 1. júlu 2024 na Slovensku 1 114 720 detí do 18 rokov. Ak by sme vychádzali z konzervatívneho odhadu, že zneužívaniu je vystavených len 2 % detí v SR, išlo by o minimálne 22 000 detí. Tento odhad poukazuje na obrovskú dieru medzi oficiálnymi štatistikami zachytených prípadov (ročne v desiatkach) a reálnym výskytom, čo zdôrazňuje, aké dôležité je problém neignorovať.
Odborný pohľad na sexuálne zneužívanie a prevenciu
Téma sexuálneho zneužívania detí je veľmi citlivá, zároveň tabuizovaná. Ako sa uvádza v praktickej publikácii ABY DETI BOLI VIAC V BEZPEČÍ (MUDr. Alžbeta Kadlečíková, doc. ThDr. Mgr. Slávka Karkošková, PhD., 2025): „Často máme pocit, že sa nás táto téma netýka, že sa tieto činy dejú niekde ďaleko, určite nie v našom okolí, deťom, ktoré poznáme. Výskumné dáta však hovoria niečo iné. Jedno zo štyroch dievčat a jeden zo šiestich chlapcov zažije počas detstva určitú formu sexuálneho zneužívania. Síce riziko, že sa to stane nejakému dieťaťu v našom okolí, nevieme úplne odstrániť, no dostatočnou informovanosťou a preventívnymi krokmi vieme toto riziko výrazne znížiť!“ (Publikáciu nájdete na konci článku.)
Čo môžete urobiť VY?
Prevencia začína pri každom z nás. Je to neustály proces, ktorý vyžaduje odvahu a vnímavosť:
- Nebojte sa hovoriť o násilí a tabuizovaných témach. Otvorená komunikácia je prvým krokom k prelomeniu ticha.
- Buďte vnímaví k správaniu detí vo svojom okolí. Signály násilia sú často skryté.
- Zdieľajte informácie – pomôžte nám šíriť osvetu a kontakty na pomoc.
- Podporte nás! Vaša pomoc nám umožňuje poskytovať bezpečné útočisko a odbornú pomoc týraným deťom a ich rodinám.
Ak viete o dieťati v núdzi alebo ste obeťou domáceho násilia, neváhajte nás kontaktovať. Sme tu pre Vás: www.naruc.sk.
Spoločne za život detí bez násilia! 🤝
Krása s poslaním – kampaň pre kadernícke, kozmetické a nechtové salóny
Vaše klientky sú pre Vás dôležité. Ukážte im, že Vám záleží nielen na ich vzhľade, ale aj na ich životnej pohode!
Kampaň KRÁSA S POSLANÍM spúšťame 25. novembra, ktorý je Medzinárodným dňom za odstránenie násilia páchaného na ženách a zároveň sa v tento deň štartuje svetová kampaň s názvom: 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách.
Zapojte sa do našej kampane:
1. z krátkeho videa získajte informácie o tom, ako postupovať, keď sa Vám klientka zverí o zažívanom násilí. Video je špeciálne určené pre majiteľky a zamestnankyne kaderníckych, kozmetických a nechtových salónov a je dostupné na našom YouTube kanále: klik TU
2. na Vašich sociálnych sieťach zdieľajte infografiku dostupnú od pondelka 25. 11. 2024 na našich sociálnych sieťach: www.facebook.com/oznaruc či Instagrame naruc_pomoc_detom_v_krize
3. ak je to vhodné, poskytnite Vašim klientkám letáčik o možnostiach bezplatnej odbornej pomoci (letáčiky Vám na vyžiadanie zašleme poštou – nechajte komentár našich na soc. sieťach, ozveme sa Vám).
Násilie na ženách je najčastejším porušovaním ľudských práv na svete. Na Slovensku ho počas svojho dospelého života zažije viac ako 1/3 žien. Štatistické údaje naznačujú, že výskyt násilia na ženách v našej krajine má tendenciu sa zvyšovať.
Dáta tiež ukazujú, že 70 % žien so skúsenosťou s násilím žije v domácnostiach s deťmi. Deti, ktoré sú svedkami násilia sú považované za obete násilia – a deti samotné to naozaj tak aj prežívajú!
V Náruči od roku 1997 pomáhame týraným, zneužívaným a zanedbávaným deťom, týraným ženám a rodinám ohrozeným násilím. Jedno z našich 3 pracovísk – Poradenské centrum Náruč Čadca – je zamerané práve na prácu s dospelými obeťami domáceho násilia a rodinami ohrozenými násilím. Od roku 2005 naše poradenské služby využilo už viac ako 3500 osôb ohrozených násilím. Poradňa poskytuje bezplatné psychologické, právne a sociálne poradenstvo.
SEXTING – novinka dnešnej doby? Poznáte pravidlo BABIČKA?
Určite ste si všimli, že v súčasnosti sa objavuje čoraz viac nových, cudzích slovíčok, ktorým niekedy ani nerozumieme. Jedným z týchto slov je aj SEXTING. Je sexting novinka dnešnej doby, alebo tu bol v nejakej forme aj v minulosti? A je to niečo, načo si treba dávať pozor, alebo dospelí zbytočne strašia?
Aby sme mohli túto záhadu rozlusknúť, mali by sme sa najprv bližšie pozrieť na to, čo to sexting vlastne je. Z množstva poučiek a definícií vyberáme znenie zo stránky Kids Help Phone: ,,Sexting je, keď ľudia pošlú alebo dostanú sexuálne správy (niekedy nazývané „sexty“) cez nejakú formu technológie ako je mobilný telefón, webkamera, aplikácia alebo webová stránka. Sexty môžu zahŕňať slová, videá alebo fotografie. Zjednodušene ide teda o rozosielanie textových správ, fotografií či videa so sexuálnym obsahom.“
Možno ste sa už so sextingom v nejakej podobe osobne stretli alebo krútite hlavou, prečo to ľudia, tínedžeri či dospelí vlastne robia. Aj tu existuje viacero dôvodov, čo ľudí motivuje k tomu, že napr. posielajú svoje nahé fotky. Český vysokoškolský pedagóg Kopecký et al. (2015) našiel hneď 5 hlavných motívov.
- Sexting ako súčasť romantických vzťahov – môže nastať na začiatku vzťahu, keď sa snažíme partnera upútať, chceme byť príťažliví, flirtujeme s ním alebo ak je náš partner ďaleko a my využijeme túto formu komunikácie
- Sexting ako nástroj na potlačenie nudy – múdre výskumy hovoria, že nudu možno potlačiť aj zdieľaním svojich intímnych materiálov na sociálnych sieťach
- Sexting ako produkt sociálneho tlaku – to sa stáva vtedy, ak k tomu pristúpime pod vplyvom či tlakom svojho partnera, spolužiakov či kamarátov a sami s tým úplne nie sme OK.
- Sexting ako produkt konzumnej spoločnosti, nástroj sebaprezentácie – niektorých motivuje k sextingu túžba pochváliť sa ako dobre vyzerajú, zviditeľniť sa, ukázať že sú atraktívni alebo si zvýšia sebavedomie.
- Sexting ako nástroj pomsty – to môže ľahko nastať po rozchode, napríklad chlapec z pomsty zverejní intímne fotky svojej bývalej priateľky medzi spolužiakmi na škole.
Dôsledky sextingu nemusia byť žiadne, ale môžu byť aj mimoriadne závažné. Rizikový je sexting hlavne v tom, že poskytujeme druhému citlivý materiál, ktorý môže byť neskôr použitý na vydieranie, zosmiešňovanie, kyberšikanovanie, obťažovanie. Nevýhodou totiž je, že v momente stlačenia tlačidla ,,poslať“, strácame kontrolu nad ďalším osudom našej fotky, či videa. Na internete ľahko nájdete tragické príbehy o tom, ako zlomyseľné šírenie fotiek viedlo k samovražde obete. Zaujímavý je tiež dokument The Most Hated Man on the Internet, z dielne Netflixu, ktorý približuje ako sa môžu cítiť obete, ktorých fotky, či videá boli zverejnené v online priestore.
A čo sexting a história? Ak by sme sa pozreli do minulosti, zistili by sme, že sexty, či ľúbostné listy písal už Voltaire, Napoleon Bonaparte a mnohí iní a taká Nell Gwyn, milenka Karola II. mu dokonca poslala svoju nahú podobizeň vo forme maľby, dnešnými slovami nudiesku.
Internet a sociálne siete proces sextovania uľahčili a zrýchlili, na druhej strane aj dopady takéhoto konania môžu byť dnes oveľa fatálnejšie ako v minulosti.
Aká by bola teda rada na záver? Ako veľmi cennou a jednoduchou radou pri sextingu sa javí pravidlo Babička: Neposielaj ani nezdieľaj nič, čo by si neukázal svojej babičke!
Mgr. Martina Gajdošová, psychologička, Detské krízové centrum Náruč
V novembri pozývame do divadla
HOVORME O NÁSILÍ, NEPREHLIADAJME HO
Druhá polovica novembra patrí dôležitým dňom, počas ktorých by sme nemali zabúdať, že v našej spoločnosti sú neustále prítomné rôzne formy násilia. 19. november je Svetovým dňom prevencie týrania a zneužívania detí a 25. november je Medzinárodným dňom za odstránenie násilia páchaného na ženách. V tomto období prebieha niekoľko kampaní, akcií či diskusií, ktoré sa venujú prevencii a eliminácii násilia a sexuálneho zneužívania.
Mestské divadlo Žilina v spolupráci s našim občianskym združením sa rozhodlo pripraviť sériu troch predstavení, ktoré upriamujú pozornosť na práva týraných či zneužívaných detí a žien.
Obeťami domáceho násilia sú v 90% prípadoch ženy. Každé 5. dieťa na Slovensku zažilo nejakú z foriem násilia. O sexuálnom zneužívaní existuje mnoho predsudkov, mýtov a omylov. Napriek narastajúcemu zviditeľňovaniu týchto faktov je nevyhnutné ich naďalej otvárať a rozprávať sa o nich.
Pri príležitosti dní prevencie a boja proti násiliu a sexuálnemu zneužívaniu uvedie divadlo tri inscenácie, ktoré vznikli so zámerom priniesť témy, s ktorými sa naša spoločnosť ťažko vysporiadava:
Naše fotky o sexuálnom zneužívaní na katolíckej škole a dramatizácia novely Nicol Hochholczerovej.
Táto izba sa nedá zjesť o vzťahu 12 ročného dievčaťa s jej učiteľom výtvarnej – obe v réžii Eduarda Kudláča.
Dvojicu silných inscenácii dopĺňa Kreutzerova sonáta / Čia vina? v réžii Pavla Viechu. Inscenácia spracováva tragický príbeh z novely Leva N. Tolstého o mužovi, ktorý zo žiarlivosť zabil svoju vlastnú ženu, ale zároveň odkrýva aj búrlivý a nerovnocenný vzťah slávneho spisovateľa so svojou manželkou.
K predstaveniam budú patriť aj dramaturgické úvody či diskusie s tvorcami inscenácií a s našimi skúsenými psychológmi z Náruče, ktorí sa téme násilia a zneužívania profesionálne venujú – Róbertom Braciníkom a Ivetou Tarabovou.
Cieľom tohto spoločného projektu je upozorniť na skutočnosť, že napriek dlhodobému úsiliu občianskej spoločnosti a medzinárodných i národných inštitúcií je násilie páchané na ženách a deťoch stále jednou z najrozšírenejších foriem porušovania ľudských práv a zásahu do ľudskej dôstojnosti.
Hovorme o násilí. Neprehliadajme to. Akýkoľvek delikt sa môže vyskytnúť tam, kde sa naskytne príležitosť. Deje sa to aj v našej krajine a môže sa stať každému z nás.
PROGRAM:
22. 11. Kreutzerova sonáta / Čia vina?
19:00 predstavenie
20:45 diskusia s tvorcami a s psychológom z Náruče
23. 11. Naše fotky
18:00 dramaturgický úvod s tvorcami a s psychológom z Náruče
19:00 predstavenie
24.11. Táto izba sa nedá zjesť
19:00 predstavenie
20:30 diskusia s autorkou novely Nicol Hochholczerovou a psychológom z Náruče
Radi by sme vám dali do pozornosti možnosť zakúpiť si špeciálnu vstupenku na všetky tri predstavenia s diskusiami za zvýhodnenú sumu 18 eur. Vstupenky na sériu predstavení je možné zakúpiť výhradne v pokladnici divadla. Vstupenky len na jednotlivé predstavenia sú dostupné aj online v sieti Ticketportal.
V Náruči nájdete bezplatnú odbornú pomoc pre ženy, rodiny a deti zažívajúce násilie.
ABY OBETE DOMÁCEHO NÁSILIA NEMUSELI Z BYTU či DOMU ,,UTEKAŤ“ (vykázanie násilnej osoby zo spoločného obydlia)
Jednou z foriem ochrany obetí domáceho násilia je možnosť vykázania násilníka z obydlia. Tento inštitút je upravený §27a Zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
Domáce násilie je závažným trestným činom, ktorý je prejavom moci násilnej osoby udržiavajúcej si kontrolu nad obeťou. Je charakteristické určitými vzormi správania, ktorého cieľom je uplatňovanie moci alebo kontroly nad obeťou. Typické pre život s násilníkom v jednej domácnosti je i striedanie období pokoja, napätia a výbuchov.
Páchatelia násilia si často o sebe myslia, že majú nadradené postavenie nad obeťou. Obeť býva násilníkom zvyčajne zastrašovaná, kontrolovaná, ponižovaná a má z neho strach. Násilie môže mať rozličné formy, môže ísť o fyzické, psychické, sexuálne, ekonomické či sociálne násilie alebo o kombináciu týchto foriem násilia.
Odporúčame, aby ste pri riešení akútnych situácií domáceho násilia vždy kontaktovali Políciu na tel. č. 158 (príp. 112), ktorá môže vstúpiť do bytu (ak sú ohrozené životy a zdravie, hrozí závažná škoda a vec neznesie odklad) aj bez súhlasu vlastníka alebo užívateľa bytu/domu. Totiž práve Polícia po príchode do domácnosti a po podrobnom vyhodnotení situácie, môže násilníka vykázať z obydlia, a to až na 14 dní. O toto vykázanie môže požiadať aj obeť, no je vždy na prítomnej policajnej hliadke, či tak aj vykoná. Polícia môže dokonca vykázať násilníka aj v jeho neprítomnosti. Počas doby vykázania sa násilník nesmie vrátiť domov a zároveň sa nesmie k obeti priblížiť na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.
O vykázaní príslušný policajt vyhotoví písomné potvrdenie, ktoré odovzdá vykázanej a aj ohrozenej osobe. Vykázaná osoba je následne vyzvaná na vydanie kľúčov od spoločného obydlia a zároveň má možnosť vziať si osobné veci slúžiace len na jej nevyhnutnú potrebu. Potvrdenie o vykázaní je vydané obom stranám. V prípade ak je v rodine maloleté dieťaťa, tak Polícia zasiela na vedomie toto potvrdenie aj príslušnému úradu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately.
Policajt je zároveň povinný ohrozenej osobe poskytnúť informácie a kontakty na organizácie pomáhajúce obetiam alebo kontakty na intervenčné centrá. Policajt taktiež musí do 24 hodín kontaktovať a postúpiť prípad intervenčnému centru, ktoré obeť následne kontaktuje a ponúkne jej odbornú pomoc.
Počas vykázania sa poskytuje obeti priestor na vykonanie právnych krokov v podobe spísania a podania návrhu na neodkladné opatrenie na príslušný súd (neodkladné opatrenie na zákaz vstupu do obydlia alebo neodkladné opatrenie na vylúčenie z užívania z nehnuteľnosti). Súd na základe dôkazov, môže svojím rozhodnutím vykázanej osobe zakázať vstup do obydlia, alebo nariadiť vylúčenie z užívania nehnuteľnosti. Obeť pri tejto forme pomoci teda nemusí vôbec podávať trestné oznámenie na násilníka. Tento ochranný prostriedok má chrániť obeť pred ďalšími útokmi zo strany násilníka.
Ak sa inštitút vykázania nezrealizuje, môže si obeť dodatočne na príslušnom útvare policajného zboru vyžiadať potvrdenie o policajnom zásahu v domácnosti, ktoré môže pomôcť pri ďalších právnych postupoch či konaniach.
Ak sa obeť rozhodne podať na násilníka trestné oznámenie, tak jej v celej veci pomôžu intervenčné centrá a organizácie zamerané na pomoc pre obete domáceho násilia. V Náruči poskytujeme bezplatnú pomoc obetiam domáceho násilia v Žiline a v Čadci – kontakty nájdete TU.
Berme obete násilia vážne, dôverujme im a snažme sa im pomôcť!
Trestné oznámenie pri podozrení na násilie môže podať ktokoľvek z nás, nemusí to byť len obeť samotná.
… ďalšie užitočné detaily k tejto téme:
Informačný leták Ministerstva spravodlivosti SR pre obete domáceho násilia v prípade vykázania násilnej osoby zo spoločného obydlia nájdete TU.
Informácie o oprávneniach príslušníka Policajného zboru k vykázaniu nájdete TU.
