Príbehy dočasnosti: Život profesionálnej náhradnej mamy

Život profesionálneho náhradného rodiča je plný začiatkov, ale aj koncov. Každé dieťa, ktoré prichádza do rodiny, je iné, má vlastný príbeh a odchádza s kúskom srdca toho, kto mu poskytol bezpečie. Sú to „rodičia“, ktorí i napriek dočasnosti dokážu zmeniť budúcnosť dieťaťa. Text poodhaľuje cestu dvoch profesionálnych náhradných mám z nášho Detského krízového centra Náruč.

Elenka: Myšlienka, ktorá zrela 20 rokov

Myšlienka pracovať s deťmi v domácom prostredí vo mne zrela takmer 20 rokov. Oslovila ma najmä práca OZ Návrat. Nezabudnuteľným vzorom sa pre mňa stala i rodina z hospicu, kde som praxovala, ktorá so svojimi desiatimi deťmi (vlastnými aj prijatými) vracala dôstojnosť osamelým ľuďom. Ich domov bol oázou pokoja, kde vďaka profesionalite rodičov a vzájomnej blízkosti vládla absolútna pohoda. Vidieť túto súhru a šťastné oči detí bol moment, kedy som pochopila, že práca s deťmi v domácom prostredí je mojím poslaním.

Druhý silný moment bolo stretnutie s pani Stelou v zahraničí. Mala takmer 80 rokov a u nej v rodine sa počas jej života vystriedalo 100 detí. Veľmi som ju obdivovala.

Vedela som však, že na túto prácu musíme byť dvaja. Až keď som si našla partnera, ktorý ma v tejto myšlienke podporil, pustila som sa do práce. Našla som  kurz pre náhradných profesionálnych rodičov, prišiel však COVID, tak sa plány o dva roky posunuli. V roku 2022 sme prijali prvé dieťa. Doteraz u nás bolo 6 detí vo veku do 6 rokov.

„Prvý mesiac je vždy náročný. Deti niekedy skúšajú, čo všetko sme ochotní tolerovať, a potom začína ‘čas pohody’. Deti sa upokoja, začnú sa usmievať a doslova ‘kvitnú’.“

U detí, ktoré prešli traumami, je starostlivosť náročnejšia (nočné desy, agresia). Keďže ide o deti s CAN syndrómom (syndróm týraného dieťaťa), je taký prejav očakávaný. Pomáha nám odborný tím Náruče – sociálna pracovníčka a psychologička. Mojím cieľom je, aby dieťa u nás našlo bezpečie a uverilo, že svet je krásne miesto na žitie. Svoje rozhodnutie s manželom neľutujeme. Práca je krásna, i keď náročná zároveň.

---

Ivetka: Splnený sen po päťdesiatke

Volám sa Iveta a mám 58 rokov. Pochádzam z učiteľskej rodiny, takže práca s deťmi mi bola blízka. V 90-tych rokoch ma motivovali prvé reportáže o náhradnom rodičovstve. Neskôr sa nám po 16 rokoch narodil druhý syn, ktorý mal komunikačné problémy. Dôslednou prácou som ho „vypiplala“ a tohto roku maturuje.

Pred dovŕšením 50-tky som si povedala, že je čas splniť si svoj sen. Chcela som pomôcť deťom zahojiť ich „ubolené dušičky“ a aspoň na malú chvíľu s nimi preplávať na pokojnejší ostrov bez chaosu.

Teraz si sen plním už ôsmy rok. Súčasťou našej domácnosti bolo 22 detí.

Realitou sú:

• ťažké a rýchle rozhodnutia,
• nočné obavy a vnútorné dilemy,
• sila vytvárania väzieb,
• ale aj neľahké lúčenia.

Aj napriek vedomiu, že je to len na určitý čas, ma táto práca stále napĺňa. Tieto deti sú prínosom aj pre moju rodinu a pomáhajú nám byť lepšími ľuďmi.

---

Čo dodať na záver?

Téma profesionálneho náhradného rodičovstva je najmä o ľudskosti a schopnosti dávať lásku. Neznamená to byť dokonalým rodičom, ale byť prítomným. Nejde o to nahradiť dieťaťu rodičov, ale na určitý čas stáť pri ňom.

Niekedy stačí jedna žena, či muž, jeden domov a rozhodnutie, aby sa život dieťaťa začal uberať novým smerom. Ak vo vás táto myšlienka rezonuje, možno je to tiché pozvanie nájsť si svoju cestu.

Viac o práci profesionálnych náhradných rodičoch v našom Detskom krízovom centre sa dozviete TU.