Ochrana detí pred násilím: Aké nástroje má SPODaSK k dispozícii?
Sprístupňujeme ďalší z príspevkov, ktoré zazneli na odbornej konferencii Pomoc dieťaťu ohrozenému násilím: Spolu dokážeme viac IV. dňa 17.10.2024 v Žiline:
Pani Mária Marcinová, riaditeľka odboru vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (SPODaSK) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny predstavuje existujúce i pripravované nástroje na ochranu detí pred násilím a dostupné možnosti praktickej pomoci deťom zažívajúcim násilie z úrovne orgánov SPODaSK. Záznam prezentácie ponúka i detailný pohľad na aktuálne legislatívne rámce či dostupné diagnostické nástroje.
Odporúčame túto prezentáciu všetkým odborníkom pôsobiacim v oblasti sociálnej práce, psychológie a práva, ktorí sa venujú problematike ochrane detí pred násilím. Videozáznam je dostupný TU.
Prevencie sú mimoriadne dôležité, preto patria ku kľúčovým programom Náruče
Náruč sa od svojho vzniku v r. 1997 zaoberá realizáciou preventívnych, vzdelávacích a informatívnych aktivít zameraných na predchádzanie násilia páchaného na deťoch a v rodinách.
Prevencie patria ku kľúčovým programom Náruče. Vyzerajú rôzne, sú formou i obsahom prispôsobené jednotlivým vekovým skupinám. S prevenciou treba začať skôr ako v školskom veku, kedy sa s ňou slovenské deti občas stretávajú – už v škôlkach je priestor na takéto aktivity. Napríklad náš preventívny program Bezpečne od útleho veku je venovaný škôlkárom vo veku 3 – 6 rokov, ktorí síce ešte nemôžu niesť zodpovednosť za svoju ochranu pred násilím, ale má význam, aby sa čím skôr priateľskou formou oboznámili so základnými pravidlami ochrany pred neželaným sexuálnym správaním a o základoch fungovania zdravých vzťahov, aby veku primeraným spôsobom spoznali svoje telo, dozvedeli sa, ktoré dotyky sú v poriadku a ktoré nie a na koho sa obrátiť, keď majú pocit ohrozenia. Program sa opiera o nadviazanie spolupráce s rodičmi a profesionálmi pracujúcimi s deťmi. Súčasťou konceptu tejto prevencie je i vydanie informačného letáku pre rodičov a spracovanie metodiky pre dospelých, ktorí sú zodpovední za ochranu detí pred násilím. Súčasťou tohoto letáku je stručný návod pre rodičov, ako postupovať pri podozrení, že ich dieťa sa stalo obeťou násilia. Pri práci s deťmi v takej citlivej oblasti, akou je prevencia násilia – a osobitne sexuálneho zneužívania – dbáme, aby žiadna z aktivít nemohla u detí vyvolať zmätok či strach. Sústreďujeme sa na to, aby si deti rozšírili poznatky a naučili sa, v akých situáciách nie je dobré zachovávať tajomstvá, ale je potrebné zdôveriť sa rodičom či iným dospelým, ktorým veria. A samozrejme, je dôležité, že celá interakcia s deťmi prebieha citlivo, hravou a nenásilnou formou.
Inak vyzerá prevencia na základných školách a prevencia partnerského násilia u stredoškolákov. V rámci ďalšieho preventívneho programu Kým nie je neskoro žiaci získavajú formou diskusie a prostredníctvom interaktívnych aktivít informácie o násilí, jeho príčinách, formách a možnostiach pomoci. Samozrejme, u starších detí už veľmi intenzívne diskutujeme tému partnerského násilia na konkrétnych prípadoch a hovoríme spolu o varovných signáloch, vďaka ktorým je možné včas rozpoznať, či vzťahy, ktoré prežívajú sú zdravé alebo nie.
Sekundárnym prínosom realizácie preventívnych programov je aj vyhľadávacia činnosť, nakoľko sa pri ich realizácii vytvára priestor pre zachytenie detí, ktoré sú vystavené násiliu v rodine.
… no a úplne inak vyzerajú naše preventívne a vzdelávacie aktivity pre učiteľov: V škole, kde dieťa trávi väčšinu dňa, je totiž možné v interakcii s dieťaťom “načítať” aj násilie, ktoré dieťa zažíva doma, za zatvorenými dverami domácnosti. Preto sa zameriavame najmä na zachytenie prvotných signálov, spoluprácu pedagógov a psychológov v rámci školy a tiež na poskytovanie poradenstva a odbornej pomoci najskôr škole a následne i konkrétnemu žiakovi/študentovi.
Je nám ľúto, že kvôli pandemickej situácii sa v tomto roku opäť utlmili a minimalizovali nami realizované preventívne aktivity. Teší nás však neustály záujem škôl a pedagógov o ich realizáciu a tak veríme, že návrat spoločnosti do normálu deťom opäť umožní dostať sa v dohľadnej dobe k naším prevenčným programom a informáciám v nich obsiahnutých.
Považujeme za potrebné upozorniť na fakt, že prevencie týkajúce sa ochrany detí pred násilím neabsolvujú slovenské deti systematicky, ale skôr nahodilo – podľa aktuálnej potreby alebo záujmu konkrétneho pedagóga. Je to škoda, lebo ak by dieťa absolvovalo adekvátne preventívne programy určené pre predškolský, mladší aj starší školský vek a zároveň by sa s témou ochrany pred násilím stretlo aj na strednej škole, je takmer isté, že generácia týchto detí by s toleranciou a slabou identifikáciou prvotných príznakov násilia nemala také problémy, ako vidieť v našej spoločnosti v súčasnosti.
Ak máte záujem o realizáciu preventívnych programov pre deti, kontaktujte Poradenské centrum Náruč v Žiline alebo Čadci. Oblasť vzdelávania pedagógov a metodickej pomoci školám zastrešuje iné naše pracovisko – Detské advokačné centrum Náruč.
Dieťa ohrozené násilím – pár praktických rád k tretej vlne
Často je nám adresovaná otázka, či šíriace sa ochorenie COVID-19 zhoršuje situáciu detí, ktoré sú ohrozené násilím? Odpoveď je jednoznačná: ÁNO!
Predchádzajúci školský rok ostali deti na dlhú dobu doma izolované od reálneho sveta – od osobných kontaktov s ľuďmi, ktorým by sa mohli zdôveriť, u ktorých by mohli vyhľadať pomoc. Vyzerá to tak, že v prichádzajúcej tretej vlne sa takáto situácia už nezopakuje, ale aj tak sa mnohé deti dostanú do dočasnej izolácie v dôsledku nariadených karanténnych opatrení. V izolácii od okolitého sveta dieťa stráca nielen možnosť vyhľadať pomoc, ale ak sa deje násilie v rodine, tak aj možnosť aspoň dočasného úniku do bezpečia. Treba však jedným dychom povedať, že situácia je náročná nielen pre deti ale aj pre dospelých: v mnohých rodinách najmä počas dlhodobej izolácie eskalujú aj problémy, ktoré sa vedeli za normálnych okolností akoby obísť či neriešiť.
Signálov, ktoré si ako učitelia, vedúci krúžkov, susedia, kamaráti či príbuzní v kontakte s dieťaťom máme všímať je mnoho! Mätúce na nich je však to, že sa môžu a nemusia v správaní dieťaťa vyskytovať, alebo sa vyskytujú v rôznych, niekedy až prapodivných a zdanlivo nelogických kombináciách. Napr. to môže byť náhla zmena správania, utiahnutosť či strata pozornosti v škole, úteky z domu, sebaobviňovanie až sebapoškodzovanie, nízka sebadôvera, vyhýbavé správanie… Mnohé z týchto príznakov sú nešpecifické, to znamená, že môžu naznačovať aj iné problémy dieťaťa – napr. neúspechy v škole, odmietanie v rovesníckych vzťahoch, sklamanie v láske a pod.
Neustále zdôrazňujeme, že modriny, opakované poranenia či „úrazy“, pohlavné choroby alebo tehotenstvo sú už len viditeľná špička ľadovca – a aj tieto viditeľné príznaky bývajú niekedy prehliadané.
Paradoxom pritom je, že pokiaľ sa aj dieťa rozhodne o násilí, ktoré zažilo, zdôveriť dospelému, častokrát títo nevedia ako reagovať, ako situáciu riešiť, prípadne dieťaťu neveria či sa boja ďalej konať.
Ako reagovať, keď sa nám dieťa zo svojou skúsenosťou s násilím zdôverí? V prvom rade treba dieťa podporiť a ubezpečiť ho, že mu veríme. Ak sa na Vás dieťa obráti, znamená to, že hľadá pomoc a dôveruje práve vám. Je to síce veľmi náročné, ale treba si ustrážiť svoje prvotné reakcie, aby ste dieťa nezneistili a nespôsobili, že sa s vami už o svojej situácii nebude chcieť rozprávať! Vedzte, že nie je nič neobvyklé, ak v takejto situácii pocítite paniku, obavy, rozpaky, bezradnosť, zúfalstvo, pochybnosti, hnev, smútok alebo zmätok. I napriek tomu, ešte raz: je dôležité zachovať pokoj a rozvahu, lebo tým prispejete k zvýšeniu pocitu bezpečia, ktoré dieťa hľadá!
Informácie a krátky inštruktážny film o tom, ako viesť rozhovor s dieťaťom, ktoré sa Vám zdôveruje o násilí nájdete TU
Ak sa nachádzate v situácii, kedy riešite podozrenie z násilia páchaného na dieťati a neviete ako postupovať, môžete okrem orgánov sociálnoprávnej ochrany detí (na úradoch práce v každom okresnom meste) alebo polície kontaktovať aj naše Detské advokačné centrum Náruč (dac@naruc.sk alebo 0903 535 445). Naše skúsené psychologičky alebo sociálna pracovníčka Vám pomôžu zorientovať sa v situácii a naplánovať ďalšie konkrétne kroky. Kontaktovať nás môže ktokoľvek, kto má vedomosť alebo podozrenie, že sa dieťa stalo obeťou týrania alebo zneužívania, teda napr. rodič, príbuzný, známy, učiteľ, lekár či pracovník inej štátnej/neštátnej organizácie.
Ako viesť rozhovor s dieťaťom, ktoré sa zdôveruje o násilí
Deti potrebujú pre svoj zdravý vývin láskyplné a bezpečné prostredie. Žiaľ, život mnohých detí je poznačený zážitkami násilia. Násilie môže mať rôzne podoby, môže byť zjavné alebo dobre maskované, mätúce pre obete a skryté pohľadom ľudí z okolia dieťaťa. Prehovoriť o násilí nebýva z rôznych dôvodov pre obete ľahké. Rozhovor o násilí však môže byť náročnou výzvou aj pre poslucháčov. Ak nie sú na takúto situáciu pripravení, môžu zostať zaskočení a bezradní. Práve preto sme sa v Náruči rozhodli natočiť krátky, 7-minutový filmový návod ako si s touto neľahkou situáciou poradiť: AKO VIESŤ ROZHOVOR S DIEŤAŤOM, KTORÉ SA ZDôVERUJE O NÁSILÍ. (pre zhliadnutie filmu kliknite na oranžový názov)
K filmu pripájame aj autorský text Doc. ThDr. Mgr. Slávky Karkoškovej, PhD., ktorého cieľom je priblížiť dospelým základné zásady, ako si počínať v rozhovore s dieťaťom, ktoré sa im pokúša zdôveriť o zážitkoch násilia:
Správna reakcia dospelých môže dieťaťu poskytnúť prvotnú úľavu a otvoriť mu bránu k ďalšej pomoci. A naopak, ak v tejto situácii dospelí zlyhajú, môžu dieťaťu spôsobiť druhotnú ujmu, ktorá už beztak trpiacemu dieťaťu ešte viac priťaží.
Zachovajte pokoj a majte svoje emócie pod kontrolou
Informácia o násilí na dieťati vo vás môže vyvolať celé spektrum emócií, niekedy aj veľmi intenzívnych a rozporuplných, najmä ak je z páchania násilia podozrivá osoba, ktorú poznáte a doteraz ste ju vnímali v pozitívnom svetle. Môžete sa napríklad pristihnúť pri tom, že sa cítite informáciou prekvapení, zarazení. Možno pocítite zneistenie z toho, aký postoj zaujmete pri ďalšom kontakte s podozrivou osobou. Alebo vás môže zaplaviť aj zahanbenie z toho, že ste dosiaľ danú osobu „neprekukli“ a nejakým spôsobom nezabránili násiliu na dieťati skôr, než k nemu došlo. Môžete pociťovať rozochvenie a obavu z toho, aby ste sa pred dieťaťom nezatvárili a nevyjadrili nejako nevhodne a zraňujúco. Predstava, že dieťa vskutku zažilo násilie, ktoré popisuje, vás môže napĺňať zmesou hnevu a smútku. Hnevu na to, že sa podozrivá osoba vôbec mohla k dieťaťu správať takto násilne či zneužívajúco. A smútku nad tým, že dieťa vôbec čomusi takému muselo v živote čeliť a ešte mu zrejme dlho potrvá, kým sa z takýchto zážitkov zotaví. Možno sa prichytíte aj pri sebaľútosti v súvislosti s tým, že ste mali celkom inú predstavu o danom dni, a to čo ste sa práve dozvedeli na vás kladie zodpovednosť, s ktorou ste vopred nerátali.
Niet pochýb o tom, že situácia, v ktorej sa vám dieťa zdôveruje o násilí, je emočne náročná. Je však dôležité, aby ste svoje emócie mali pod kontrolou a neprejavovali ich spôsobom, ktorý by mohol byť pre dieťa zaťažujúci. Dieťaťu môže byť potrebné vysvetliť, že nie ono, ale téma násilia ako taká, je príčinou toho, ako sa cítite. Počas celého rozhovoru by ste mali udržiavať pokojný spôsob komunikácie, hovoriť pomaly, rozvážne. Je tiež potrebné zdržať sa akýchkoľvek nenávistných vyjadrení na adresu osoby, podozrivej zo spáchania násilia na dieťati; dieťa s ňou totiž okrem zážitkov násilia môže mať aj pozitívne zážitky a nemusí ju vnímať rýdzo negatívne.
Dôverujte dieťaťu a sústreďte sa na rozhovor s ním
Pokiaľ rozhovor na tému násilia dieťa započalo v rušnom prostredí, overte si, či mu to nevadí. Rešpektujte však, že môže mať dobré dôvody, prečo si na rozhovor zvolilo práve dané miesto. Počas rozhovoru nevykonávajte iné aktivity, ktoré by vás mohli rozptyľovať alebo ktoré by v dieťati mohli vzbudzovať dojem, že vám na ňom nezáleží alebo vás téma rozhovoru nezaujíma. Ak kvôli neodkladným povinnostiam nemôžete viesť rozhovor s dieťaťom v danej chvíli, vysvetlite to dieťaťu pokojným tónom a spôsobom, z ktorého bude zrejmé, že o zrealizovanie rozhovoru stojíte. Naplánujte rozhovor na čo najskorší možný termín, podľa možnosti ešte v tom istom dni. Inak dieťa môže stratiť motiváciu k rozhovoru.
Nevyšetrujte, nedohadujte sa, iba aktívne počúvajte
Dieťa môže mať toho veľa na srdci, ale nemusí si byť isté tým, či ste ochotní to počuť. Preto preň môže byť užitočné, ak ho budete v rozprávaní jemne pobádať otvorenými otázkami typu: „Môžeš mi o tom povedať viac?“ „Je ešte niečo, čo by si mi chcel/a povedať?“
Nepredpokladajte, že viete, čo má dieťa na mysli alebo čo chce povedať. Nič si nedomýšľajte a nevkladajte dieťaťu do úst slová, ktoré nepovedalo. Ak sú nejaké vyjadrenia dieťaťa nejasné, overte si, či ste im porozumeli správne. Spýtajte sa „rozumiem tomu správne, že… ?“
Bez ohľadu na to, či údajného páchateľa poznáte alebo nie, nestavajte sa do pozície vyšetrovateľa, nezisťujte o danej veci čo najviac podrobností a neoverujte si pravdivosť informácií. Ak by ste sa o to snažili v rozhovore s dieťaťom, môžete ho nielen poškodiť neodbornými postupmi, ale ho aj zradiť tým, že vystúpite z roly podpornej osoby. Nemusíte poznať všetky detaily, aby ste mohli vyhodnotiť, či z obsahu toho, čo dieťa hovorí, vyplýva dôvodné podozrenie, že na ňom vskutku bolo alebo je páchané násilie. Pokiaľ prípad nebol dosiaľ trestnoprávne riešený, na účely podania trestného oznámenia stačí mať základné informácie o tom, kto, čo, kedy a kde urobil. S informáciami, ktoré ste sa dozvedeli, sa v žiadnom prípade nesnažte konfrontovať údajného páchateľa. Mohli by ste tým ohroziť bezpečie dieťaťa a zároveň zmariť úspešnosť vyšetrovania.
Nevzbudzujte v dieťati pocity viny a nedôvery
Nie je namieste klásť dieťaťu otázky, ktoré sú v obsahu alebo spôsobe formulácie vlastne výčitkou. Ide napr. o otázky typu: Prečo si sa nebránil/a? Prečo si mi to nepovedal/a skôr? Hoci môže počínanie dieťaťa pred, počas alebo po zážitkoch násilia pôsobiť na prvý pohľad nelogicky, v konkrétnom životnom kontexte dieťaťa má plné opodstatnenie. Je výsledkom jedinečnej kombinácie vnútorných a vonkajších vplyvov, ktorým dieťa čelilo a/alebo čelí. Neposudzujte teda reakcie dieťaťa.
Zraňujúco pôsobia aj otázky, ktoré prezrádzajú, že dieťaťu neveríte (napr. Neklameš náhodou?)či komentáre, ktorými by ste sa zastávali údajného páchateľa (napr. Určite si si to len zle vysvetlil). Pamätajte, že páchateľom násilia na dieťati môže byť aj osoba, ktorá sa tak v našich očiach vôbec nejaví. Môžete si ctiť princíp prezumpcie neviny, rovnako dôležité je však rešpektovať aj princíp prezumpcie statusu obete.
S pocitmi viny a zahanbenia môže dieťa už vstupovať do rozhovoru s dospelým. Takéto pocity bývajú často výsledkom manipulácii, ktorým mohlo byť dieťa zo strany páchateľa násilia vystavené. Ubezpečte dieťa, že za násilie je vždy zodpovedný páchateľ a nie obeť.
Oceňte odvahu dieťaťa a ubezpečte ho, že je správne, že o násilí prehovorilo
Ak je násilie skryté, sotva možno zabrániť jeho pokračovaniu a podniknúť kroky smerujúce k zmierneniu alebo odstráneniu spôsobených škôd. Preto treba dieťa ubezpečiť, že je správne, že o násilí prehovorilo a oceniť námahu, ktorú dieťa vynaložilo k tomuto neľahkému kroku.
Dieťa sa môže trápiť, že prezradením svojich zážitkov ublíži páchateľovi a/alebo ľuďom, ktorí majú s páchateľom pevný vzťah. V takomto prípade môže dieťaťu prospieť, ak sa mu vysvetlí, že ak v budúcnosti budú vyvodené sankcie voči páchateľovi, nie je to preto, čo povedalo, ale preto, čo urobil samotný páchateľ. Iných ľudí, ktorí by sa cítili zasiahnutí tým, že páchateľ nesie následky za svoje skutky, možno považovať za sekundárne obete. Primárna obeť nijako nemôže za to, že sa sekundárnym obetiam naruší ilúzia, ktorú si o osobe páchateľa možno vytvorili, alebo že sa im rozplynie naivné presvedčenie, že na násilie postačujú súkromné riešenia. Ak budú mať sekundárne obete ťažkosti vyrovnať sa s nepríjemnou realitou, majú možnosť vyhľadať laickú či odbornú pomoc.
Nedávajte dieťaťu sľuby, ktoré nemôžete dodržať
Na začiatku rozhovoru alebo v jeho priebehu od vás dieťa môže žiadať, aby obsah rozhovoru zostal len medzi vami dvoma. V takomto prípade je namieste vysvetliť dieťaťu, že existujú rôzne kategórie problémov; zatiaľ čo niektoré sa môžu prediskutovať a riešiť medzi štyrmi očami, iné vyžadujú konzultáciu s ďalšími odborníkmi alebo upovedomenie kompetentných osôb či inštitúcií.
Dieťaťu nesľubujte ani hladký a rýchly priebeh riešenia situácie, pretože to vopred nemožno odhadnúť.
Vysvetlite dieťaťu ďalšie kroky
Ak dieťaťu vysvetľujete, čo sa bude po Vašom rozhovore diať, uistite sa, že Vám rozumie. Objasnite názvy a účel inštitúcií, ktoré spomínate. Je vysoko pravdepodobné, že ich dieťa nepozná.
Ak si myslíte, že okrem polície alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, sa potrebujete o tom, čo ste sa od dieťaťa dozvedeli, rozprávať ešte s niekým iným, napr. s riaditeľom školy, dajte o tom dieťaťu vedieť.
V prípade, že dieťa nikoho z rodičov neuviedlo ako údajného páchateľa násilia, bude potrebné informovať aj rodičov. Aj na toto by malo byť dieťa vopred pripravené.
Násilie na deťoch často zanecháva v obetiach pocit straty kontroly nad životom. Preto ak je dieťa plne informované o každom kroku, pomáha mu to prechádzať celým procesom s menším stresom a obnovovať pocit kontroly a bezpečia.
Vysvetlite dieťaťu, prečo môže byť potrebná odborná pomoc/sprevádzanie na dlhšiu dobu
To, že sa dieťa zdôverilo o zážitkoch násilia, je iba začiatok procesu riešenia problému a zotavovania sa z utŕžených rán na jeho psychike. Následky násilia môžu mať rôzne podoby (ako napr. prenasledujúce spomienky, stavy úzkosti, ťažkosti v sústredení, problémy vo vzťahoch) a nemusia odozrieť samovoľne. Čas sám o sebe rany na duši nevylieči. Dieťa sa môže trápiť tým, že nerozumie, prečo v určitých situáciách reaguje inak, než by si prialo a nedokáže svoje reakcie korigovať. Je preto potrebné mu vysvetliť, čo je to psychoterapia a ako môže byť preň užitočná. Taktiež aj prípadný trestno-právny proces môže pre dieťa predstavovať psychickú záťaž, ktorú s odbornou pomocou môže zvládať omnoho ľahšie.
O rozhovore urobte písomný záznam
Je dôležité aby ste s tým, čo ste sa dozvedeli zodpovedne naložili. Keďže rýchlo zabúdame, rozhovor s dieťaťom si čím skôr písomne zdokumentujte. Poznačte si miesto, dátum, čas a dĺžku rozhovoru, kto bol prítomný, okolnosti vedúce k rozhovoru, čo ste sa od dieťaťa dozvedeli a čo ste sa ho pýtali.
Snažte sa o maximálnu presnosť; nič zámerne nevynechávajte ani nepopisujte inak, než v skutočnosti zaznelo. V zápise jasne odlíšte vyjadrenia dieťaťa od Vašich vlastných domnienok a názorov. Takýto písomný záznam môže byť významným dôkazom pri neskoršom objasňovaní prípadu.
Záznam o rozhovore vyhotovte aj vtedy, ak by ste mali dojem, že to, čo ste sa od dieťaťa dozvedeli, nie je až tak závažné. Niekedy dieťa informácie o násilí dávkuje dospelému postupne, po kúskoch, kým sa neubezpečí, že daný dospelý ustojí celú pravdu. Okrem toho k porušovaniu práva dieťaťa na život bez násilia dochádza alebo sa schyľuje aj vtedy, ak o násilí zatiaľ chýbajú jasné indície. Páchaniu niektorých foriem násilia predchádza grooming dieťaťa, počas ktorého nemusia byť zámery páchateľa ešte zrejmé, ale dieťa už môže mať z dotyčnej osoby pocity strachu, nepokoja, zmätku alebo pociťovať emócie podobné zamilovaniu. Grooming môže tiež zahŕňať viac alebo menej výrazné porušenie kódexu profesionálneho správania sa voči detským klientom v inštitúciách.
Film i článok vznikli vďaka podpore Nadácie pre deti Slovenska z Nadačného fondu Deti v bezpečí poisťovne KOOPERATIVA.

Uplynul rok, ktorý nás všeličo naučil
“Rok, ktorý sme prežili sa asi nezmazateľne zapíše do histórie ľudstva ako rok v znamení pandémie koronavírusu. Páči sa mi prirovnanie ku prírodnej katastrofe, lebo to asi najlepšie vystihuje, ako sme sa ocitli zoči-voči situácii, ktorú si nikto neprial, ale neostalo nám napokon nič iné, len to prijať a vyrovnať sa s tým, ako sa dá.”, konštatuje Robo Braciník, riaditeľ nášho Detského krízového centra Náruč.
… a pokračuje: “Inak sme na tom neboli ani my v krízovom centre. Sprvoti sme sa veľmi báli o naše deti i o nás samých – čo sa stane, ak ochorieme, ako zvládneme dlhé týždne karantény. Písali sme krízové plány, zháňali rúška, všetko dezinfikovali. Najhoršie bolo, že sme museli prerušiť medziľudské kontakty – základný nástroj našej práce. Najťažšie to znášali deti a ich príbuzní, ktorí sa počas 1. vlny nemohli vôbec osobne stretávať, potom len tak úchytkom – akoby na diaľku. Tŕpli sme pri každom objatí a stisnutí ruky. Potom prišlo trocha uvoľnenia v lete a na jeseň to začalo znovu. Opäť izolácia, opäť obavy, narastajúce čísla nakazených i obetí. Našťastie nás naše ministerstvo vybavilo testami a vďaka našej obetavej kolegyni Janke (zdravotnej sestre) sme boli ušetrení státia v dlhých radách počas studených dní. Postupne sme si zvykli. Najmä na to, že treba vydržať a ešte vydržať, že sa nič nedá poriadne naplánovať.
Tam, kde sa bojuje sú obete, straty, ale i víťazstvá, nové objavy, hrdinstvo. Naučili sme sa robiť krátkodobé plány, počítať so zmenami, byť kreatívni pri hľadaní riešení a ešte viac improvizovať – hoc sme si mysleli, že v krízovom centre z podstaty veci improvizovať vieme :-). Naučili sme sa v práci používať on-line stretnutia namiesto cestovania na druhý koniec republiky, čo využijeme aj v budúcnosti, keď tu už nebude Covid-19. Viac nás to stmelilo ako tím, viac si vážime, ak sa môžeme s niekým stretnúť osobne. Je menej vonkajšieho rozptýlenia, čo nám dalo priestor ísť vo vzťahoch (nielen s klientmi) viac do hĺbky. Naučilo nás to fungovať a realizovať naše plány aj napriek nepriazni osudu – za všetky úsilia spomeniem kompletnú rekonštrukciu bytíka pre rodiny v prízemí našej budovy, ktorý v modernizovanej podobe môže slúžiť ďalších 20 rokov pre rodiny hľadajúce u nás útočisko a odbornú pomoc.
Izolácia nás naučila byť efektívnejšími v on-line priestore … O.i. sme vytvorili viacero infografík a článkov ohľadom možností ambulantnej pomoci detským (i dospelým) obetiam domáceho násilia a veľmi úspešne sme ich šírili vo virtuálnom priestore. Vytvorili sme naše prvé on-line vzdelávanie, ktoré doposiaľ absolvovalo viac ako 3000 profesionálov z centier pre deti a rodiny z celého Slovenska. I náš prvý film o tom, prečo sa obete zneužívania nesprávajú tak, ako sa vo všeobecnosti očakáva, mal viac ako 700 zhliadnutí medzi odborníkmi pracujúcimi s deťmi. Takýto veľký a celoslovenský dosah by sme osobným lektorovaním vzdelávacích aktivít nevedeli dosiahnuť.
Na záver chcem poďakovať všetkým dobrodincom, podporovateľom a fanúšikom za pocit, že v tom nie sme sami. A najmä mojím skvelým kolegyniam a kolegom, s ktorými sme to so cťou doteraz ustáli. Musím povedať, že to bol zároveň i rok, ktorý popri pandémii priniesol deťom i nám veľa radosti a pekných chvíľ. Napríklad, ani jedno z detí, ktoré v roku 2020 ukončovali pobyt v Detskom krízovom centre Náruč, neodchádzalo do ústavnej starostlivosti, ale do sanovaných či náhradných rodín.”
zásoba rúšok dorazila on-line vzdelávanie pobyty v prírode liečia naše nové vozidlo 🙂 spomienka na letný tábor z terapeutickej činnosti rekonštruovaný bytík prvá on-line porada DKC tvoríme pred Vianocami
Trochu dlhšie čítanie o tom, ako sa zmenila Náruč za posledných 5 rokov
Ukončili sme 4,5-ročný projekt, ktorý zásadne zmenil fungovanie Náruče …
… a trochu i celého Slovenska.
Úvod alebo história: v roku 2014 sme nečakane dostali ponuku zapojiť sa do výzvy dánskej nadácie The VELUX Foundations s inovatívnym sociálnym projektom, ktorý prinesie svetlo a čerstvý vzduch do života našich klientov. V prvom kole sme síce neuspeli, ale donor nám dal spätnú väzbu k neschváleniu projektu a povzbudil nás, aby sme korigovaný projektový zámer opätovne predložili.
Začiatkom roku 2015 náš upravený zámer opätovne putoval na sever… a v septembri 2015 sme dostali zelenú.
Od januára 2016 sme teda začali s vybudovaním prvého a pre Slovensko modelového detského advokačného centra, kde pod jednou strechou a v spolupráci so zainteresovanými štátnymi inštitúciami poskytneme pomoc a podporu detským obetiam sexuálneho a fyzického násilia ako aj ich neohrozujúcim rodinám. Okrem takejto špecializácie bolo na Slovensku novinkou aj to, že sa nejednalo o pobytové centrum, kde sú deti vyňaté z rodín umiestňované na potrebnú dobu, ale že to bude ambulantné pracovisko poskytujúce komplexnú pomoc a podporu deťom. Naším presvedčením bolo, že pre deti, ktoré nie sú bezprostredne ohrozované v domácom prostredí, je lepšie a prirodzenejšie, aby vo svojej rodine, izbe, škole, okruhu kamarátov… ostali a mohli za odbornou pomocou podľa potreby dochádzať – tak ako sú na to zvyknutí napríklad dospelí ohrození domácim násilím v našich poradenských centrách v Žiline a Čadci. TU je spomienka na otvorenie nášho Detského advokačného centra Náruč.
… a od apríla 2016 sme začali zavádzať pre Náruč nový program profesionálnych náhradných rodičov v detskom krízovom centre. Náhradný rodič je zamestnancom krízového centra, ktorý sa vo svojej domácnosti a rodine stará o dieťa, ktoré bolo v dôsledku týrania, zneužívania či hrubého zanedbávania zo svojej pôvodnej rodiny vyňaté a bolo umiestnené do nášho krízového centra. Tento program je vhodný najmä pre menšie deti, zvyčajne vo veku 3-8 rokov, ktoré profitujú z individuálneho prístupu a „nestrácajú“ sa vo väčšom kolektíve detí. Samozrejme, okrem základnej starostlivosti je deťom umiestneným do našich 2 profirodín poskytovaná aj intenzívna podpora psychologičky a zároveň pracujeme aj s pôvodnou rodinou dieťaťa. Niet väčšej profesionálnej spokojnosti, ako návrat dieťaťa do jeho pôvodnej, uzdravenej a bezpečnej rodiny. Skúsenosti našej profesionálnej mamy, informácie o tom, čo to profesionálne náhradné rodičovstvo vlastne je, ale i upozornenia na to, čo by ste mali zvážiť predtým, ako sa rozhodnete byť profesionálnym náhradným rodičom nájdete TU.
Úspešné rozbehnutie programu profesionálnych rodín, kde je možné umiestňovať menšie deti, dalo priestor na zmenšenie počtu detí aj na výchovnej skupine priamo v Detskom krízovom centre Náruč … Počet 22 detí na skupine je pre nás dnes už len spomienkou. Aktuálne podkrovné priestory uspôsobené na pobyt detí obýva max. 10 detí, ktoré u nás zvyčajne strávia 6-9 mesiacov (niekedy to býva iba mesiac, zriedkavo rok). Menší počet detí = menší počet izieb. Dve nevyužívané izbičky sme preto v lete 2016 zbúrali a vytvorili kuchyňu s jedálňou, aby to v krízovom centre vyzeralo čo najviac ako doma. Od toho času nepotrebujeme pani kuchárku, ktorá pripravovala stravu deťom. Deti si varia spolu s vychovávateľom, občas stravu dovážame. Nižší počet deti na skupine so sebou priniesol aj ďalšiu racionalizáciu – zníženie počtu vychovávateľov zo 7 na 6. Tri vychovávateľské dvojice muž – žena zabezpečujú 24-hodinovú starostlivosť o deti, pomáhajú s prípravou do školy, spolu s deťmi upratujú a varia, realizujú voľnočasové aktivity… Skrátka robia všetko, čo robia rodičia doma s deťmi.
Vybudovaním kuchyne a jedálne v podkrovnej časti krízového centra ostali nevyužívané priestory pôvodnej kuchyne a veľkej jedálne na prízemí budovy, ktoré sme v roku 2018 prebudovali na byt a malú kanceláriu.
… a od januára 2019 v takto upravených priestoroch realizujeme špecializovaný pobytový program pre celé rodiny s názvom Aby deti nemuseli odísť z rodiny. Nový program si vyžiadal nových ľudí – do tímu nám pribudli dvaja sociálni pedagógovia, muž a žena, ktorí s dvoma rodinami v bytoch pracujú počas celého dňa. Info o tomto modernom pobytovom programe ako aj minútové video rekonštrukcie pôvodných priestorov nájdete TU.
Všetky zmeny si vyžadujú získavanie nových skúseností, zručností a informácií. Preto sme v rokoch 2016-2019 realizovali sériu zahraničných stáží. Sme vďační, že kolegovia z Čiech, Švédska, Poľska, Chorvátka a Dánska boli ochotní nechať nás nazrieť „pod pokrievku“ svojej práce. Silným impulzom bola najmä týždňová stáž v troch švédskych detských advokačných centrách, ktorá nás v máji 2017 posilnila v odhodlaní dosiahnuť, aby sa na dieťa orientovaný a deťom priateľský systém práce s detskými obeťami násilia stal štandardným modelom aj u nás na Slovensku. Získané skúsenosti ešte prehĺbili naše presvedčenie, že úspešná pomoc ohrozeným deťom je možná iba za širokej spolupráce všetkých zainteresovaných aktérov a musí byť povinná, nie založená na dobrovoľnosti a ochote jednotlivých profesionálov.
… a preto sme v rokoch 2018-2020 zorganizovali v Bratislave sériu okrúhlych stolov zameraných na hľadanie riešení ako účinnejšie a rýchlejšie pomôcť detským obetiam násilia v trestnom konaní. Počas 6 diskusií sa stretávali a spoločne diskutovali zástupcovia relevantných ministerstiev, Prezídia policajného zboru, Generálnej prokuratúry, Najvyššieho súdu, Kancelárie verejného ochrancu práv a iných inštitúcií. Na základe výstupov tejto dlhej a z pohľadu účastníkov zmysluplnej medzirezortnej diskusie sme v Náruči spracovali (a v týchto dňoch doručili ministrovi práce, soc. vecí a rodiny) návrh na vznik a systematické využívanie centier komplexnej pomoci detským obetiam násilia a ich rodinám v slovenských podmienkach.
… od roku 2016 sme sa intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým venovali vzdelávaniu odborníkov pracujúcich s deťmi, aby pri svojej práci a v priamom kontakte s deťmi vedeli identifikovať deti ohrozené násilím. Viac ako 100 nami organizovaných vzdelávacích podujatí za ten čas absolvovali učitelia, lekári, pracovníci orgánov sociálnoprávnej ochrany, vyšetrovatelia, prokurátori či kolegovia z iných pomáhajúcich organizácií. Uvedomujeme si totiž, že najlepším „liekom“ na zníženie miery násilia páchaného na deťoch je prevencia a včasná pomoc deťom.
… do série vzdelávania realizovaného v rámci projektu môžeme zaradiť aj dve úspešné medzinárodné konferencie s názvom „Pomoc dieťaťu ohrozenému násilím: Spolu dokážeme viac“, ktoré sme organizovali v r. 2017 a 2019. Záznamy príspevkov z oboch konferencií sú verejne dostupné na našom Youtubom kanále.
… od samotného počiatku projektu (dokonca ešte pred jeho štartom) smerovalo množstvo našich advokačných aktivít ku zmenám v legislatíve. Praktické skúsenosti s poskytovaním ambulantnej pomoci deťom v Detskom advokačnom centre Náruč ako aj poznatky zo zahraničia sme sa snažili preniesť aj do novely Zákona č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele, na ktorej sme ako členovia pracovnej skupiny participovali v r. 2015 – 2018. Nesmierne náš tešila otvorenosť novým trendom i partnerský prístup MPSVR SR v tejto debate. Ešte väčším potešením je, že schválená novela tohto zákona a nadväzujúca vykonávacia vyhláška garantujú to, že od 1.1.2019 majú slovenské deti potrebujúce pomoc možnosť využívať bezplatné, štátom financované podporné a poradenské služby bez toho, aby museli byť umiestňované do pobytových zariadení sociálnoprávnej ochrany.
… vďaka tejto legislatívnej zmene od januára 2019 aj naše Detské advokačné centrum Náruč a Poradenské centrum Náruč Čadca pomáhajú deťom ohrozeným násilím a ich rodinám prostredníctvom vykonávania opatrení terénnou a ambulantnou formou plne hradenou štátom.
Vďaka nadácia The VELUX Foundations za možnosť takýchto zmien, vďaka za 4,5 roka finančnej podpory s minimálnou administratívnou záťažou, vďaka za otvorenosť zmenám v projekte, ktoré si vyžiadal čas a meniaca sa situácia a vďaka za Vaše hrejivé slová uznania.
… sme presvedčení, že svetlo a čistý vzduch sa nám spolu s Vami podarilo priniesť do života nielen „našich“ náručovských, ale i mnohých ďalších slovenských detí, ktoré to potrebujú.
… a pokračujeme ďalej, lebo veci sa len rozbehli …
Miesto obrázkov: pokiaľ máte ešte 9 minút čas, tak slovensko – anglický film o našom projekte nájdete TU.
Výzva platná nielen 19. novembra
Deti potrebujú pre svoj zdravý vývin fyzické a emocionálne bezpečie. Život bez strachu, v bezpečí, je ich základným právom. Zodpovednosť za prevenciu a riešenie násilia na deťoch je vecou všetkých dospelých.
Týranie a zneužívanie detí je neviditeľnou realitou dnešného sveta. Nadácia Ženského svetového summitu v Ženeve preto už v roku 2000 vyhlásila Svetový deň prevencie týrania detí … je ním práve dnešný deň – 19. november.
Výskumy ukazujú, že jedno z 5 detí na Slovensku zažilo násilie! Oficiálne štatistiky však zachytávajú len zlomok skutočného množstva prípadov.
Okrem zdravotných problémov môže dochádzať u týraných a zneužívaných detí k závažnému narušeniu až trvalému poškodeniu vývoja ich osobnosti, sebavedomia a medziľudských vzťahov, ktoré pretrvávajú aj v dospelosti. Väčšina prípadov sa pritom udeje tam, kde by malo byť najbezpečnejšie – v rodinách.
Preto vyzývame všetkých dospelých: Nezatvárajte oči pred násilím – pomáhate tak „neviditeľným“ deťom!
V prípade potreby pomoci alebo konzultácií môžete kontaktovať Detské advokačné centrum Náruč alebo naše Poradenské centrá Náruč v Žiline a Čadci. Všetky naše služby sú bezplatné.
Deti a GROOMING. Pravdepodobne ste sa s ním už stretli! Viete o čo ide?
Slovo grooming je prevzaté z angličtiny. V slovenskom jazyku preň nemáme jednoslovný ekvivalent, slovo „groom“ znamená „pripraviť na špecifickú pozíciu alebo účel“ či „pripraviť na budúcu rolu alebo funkciu“.
Ako profesionáli pracujúci s deťmi (ale aj ako rodičia, priatelia, príbuzní, susedia …) sa s groomingom môžeme stretnúť pomerne často, no nevieme o tom … je veľký problém s jeho identifikáciou!
Grooming totiž znamená, že zneužívateľ si „pripravuje“ dieťa, rodinu, komunitu tak, aby mohol sexuálne zneužívanie realizovať. Svojim správaním si vytvára podmienky, aby bol pre dieťa či jeho okolie dôveryhodný a mohol nepozorovane páchať sexuálne zneužívanie bez zjavného rizika odhalenia. Grooming je zaujímavý fenomén. Nejde totiž o správanie trestné, agresívne či bezprostredne ohrozujúce. Naopak, nezriedka je to správanie priateľské, starostlivé, prívetivé, nápomocné.
Grooming prebieha mnohými spôsobmi, využíva pestrú škálu metód. Možno pri ňom identifikovať rôzne fázy: od nadviazania kontaktu až po uskutočnenie zneužívania. Groomeri využívajú on-line prostredie (internet) ale i priamy osobný kontakt.
Ak dokážeme grooming rozpoznať, dokážeme „vytušiť“ hroziace nebezpečenstvo a včas zasiahnuť.
Ak grooming dokážeme v príbehu sexuálne ohrozeného alebo zneužívaného dieťaťa identifikovať, prispieva to k lepšiemu porozumeniu správania dieťaťa, či jeho okolia a tým k rýchlejšiemu a účinnejšiemu poskytnutiu pomoci.
Naše občianske združenie Náruč – Pomoc deťom v kríze, ktoré sa už viac ako 20 rokov venuje pomoci deťom ohrozeným sexuálnym, fyzickým a psychickým násilím a ich rodinám, ponúka odborníkom, profesionálom pracujúcim s deťmi, jedinečnú možnosť dozvedieť sa o groomingu viac formou internetového vzdelávania. Vzdelávanie je zložené z viacerých blokov. Ponúka stručný, prehľadný a odborný teoretický výklad od doc. Mgr. ThDr. Slávky Karkoškovej, PhD., lektorky, výskumníčky a poprednej slovenskej odborníčky na tému sexuálneho zneužívania. Vzdelávanie obsahuje aj odkazy na relevantnú odbornú literatúru či na filmy, v ktorých je problematika groomingu zobrazená. To len potvrdzuje, že ľudia sa s groomingom stretávajú a vnímajú ho, hoci tento jav nemajú pomenovaný. Vzdelávanie taktiež ponúka podnety na sebareflexiu, tvorivé úlohy pre lepšie porozumenie problematike, či možnosť sumarizácie a overenia si získaných vedomostí formou krátkeho testu.
Vzdelávanie nie je, kvôli citlivosti témy, verejne dostupné. Na našej webovej stránke je potrebné vyžiadať si prístupové dáta, ktoré sú personalizované a majú obmedzenú časovú platnosť. Praktická skúsenosť ukazuje, že vzdelávanie je síce možné realizovať individuálnou formou, avšak priebežná diskusia menších pracovných tímov počas vzdelávania dáva možnosť riešenia/zrkadlenia konkrétnych prípadov či otvára nové pohľady na tému.
Deti ohrozené násilím si samé vedia pomôcť len v obmedzenej miere … preto v Náruči intenzívne pracujeme aj s ich pôvodnými rodinami
V Detskom krízovom centre Náruč, ktoré sa nachádza v Žiline – Zádubní, poskytujeme už od roku 2000 bezpečné útočisko a odbornú pomoc týraným, zneužívaným a zanedbávaným deťom. Naše dlhoročné skúsenosti i dobrá zahraničná prax poukazujú na potrebu intenzívnej práce s celou rodinou, v ktorej sa nachádzajú deti ohrozené násilím. Rodičia sa mnohokrát nevedia postarať a poskytnúť adekvátne a bezpečné podmienky pre život svojim deťom. Často je to i dôsledkom toho, že sami si v detstve zažili zneužívanie alebo vyrastali v rodinách, kde pochopenie, záujem o druhého či bezpečie neboli bežnou súčasťou každodenného života.
Od januára 2019 preto v dvoch bytoch umiestnených na prízemí Detského krízového centra Náruč realizujeme moderný pobytový program zameraný na systematickú, každodennú prácu s celými rodinami. Spolu s rodičmi hľadáme spôsoby, ako podporiť priaznivé zmeny v rodine. Našou filozofiou je poskytnúť rodine čo najkvalitnejšie odborné poradenstvo, sociálnu asistenciu a otvorenú spoluprácu s cieľom podporiť zdravé, pre dieťa bezpečné fungovanie rodiny a návrat dieťaťa, resp. celej funkčnej rodiny domov. S rodinou pracuje odborný tím zložený z tandemu psychologička – sociálna pracovníčka a 2 sociálnych pedagógov (muž a žena), ktorí s rodinou počas pobytu v DKC Náruč celý deň žijú, pracujú. V programe sa nejedná o riešenie bytovej situácie rodín, ale o ich opätovné začlenenie do bežného života bez násilia. Tento, na Slovensku jedinečný program, obsahuje viacero tematických modulov, ktoré sa ako kocky lega skladajú do celku podľa individuálne nastavených potrieb každej rodiny. Venujeme sa budovaniu vzájomného rešpektu detí a rodičov, odstráneniu násilia z výchovy a posilneniu schopnosti rodičov zvládať praktické nároky bežného života akými sú: hospodárenie s financiami, starostlivosť o domácnosť či deti, plnohodnotné a radosť prinášajúce trávenie voľného času. Snažíme sa podporiť deti vo vnímaní rodiča ako autority, pomôcť im s rešpektovaním pravidiel v domácom prostredí, s budovaním dôvery vo svet naokolo i sebadôvery a sebaúcty, ale dôraz kladieme aj na zlepšenie komunikácie detí voči svojmu okoliu. Rodiny sú do programu zaraďované na základe odporúčania orgánov sociálnoprávnej ochrany detí (ÚPSVaR), t.j. dobrovoľne, nie na základe rozhodnutia súdu.
Starší z dvoch bytov, v ktorých tento program realizujeme, bol nepretržite v prevádzke 20 rokov. Za ten čas sme v byte pomohli viac ako 60 rodinám. I napriek priebežnej údržbe si však tieto bytové priestory vyžadovali zásadnú rekonštrukciu a nové zariadenie kúpeľne sanitou, vybavenie obytnej časti atypickým nábytkom a efektívnejšie využitie malého kuchynského priestoru. Výraznejší stavebný zásah si (nepredpokladane) vyžiadala aj izolácia strechy či oprava vchodu z exteriéru, vďaka ktorej sa zlepšil tepelný komfort v byte. Všetko toto sa mohlo udiať najmä vďaka podpore Nadácie GRANVIA. S dofinancovaním rozsiahlych stavebných prác a vybavením nekonštruovaných priestorov sanitou, spotrebičmi či nábytkom nám pomohli aj Nadácia KIA, Nadácia pre deti Slovenska z Nadačného fondu Deti v bezpečí poisťovne Kooperatíva a Siemens Healthcare s.r.o..
2 minútové video o programe a rekonštrukcii je k zhliadnutiu TU
Viac o programe „Aby deti nemuseli odísť z rodiny“ nájdete TU
pôvodný stav pôvodný stav pôvodný stav búranie 🙂 HOTOVO! HOTOVO! nový vstup HOTOVO! vstupná chodba HOTOVO! kúpelňa HOTOVO! kúpelňa HOTOVO! … už len namontovať garníže a rebrík na posteľ 🙂 A nová rodinka môže prísť …
Prečo sa obete sexuálneho násilia nesprávajú tak ako očakávame?
Pravdepodobne ste už počuli príbeh o tom ako niekto dlhodobo sexuálne zneužíval deti. Alebo ste možno počuli, že ohlásených či odhalených je len zlomok prípadov sexuálneho násilia. Hovoríte si, ako je to možné? Prečo tí ľudia nikomu nič nepovedali, prečo neutekali, nekričali. Ako to, že si nikto nič nevšimol? Na tieto otázky existujú odpovede …
Toto “zvláštne”, ťažko pochopiteľné a neočakávané správanie obetí sexuálneho násilia sa odborne označuje ako kontraintuitívne reakcie. Kontraintuitívne preto, lebo sú akoby “proti” našej intuícií, našich očakávaniam ako by sa obeť sexuálneho násilia mala “normálne, logicky” správať.
Medzi takéto neočakávané reakcie obetí sexuálneho zneužívania patrí najmä:*
- Pasivita obete – obeť sa sexuálnemu zneužívaniu navonok nebráni
- Oneskorené oznámenie – obeť sexuálne násilie oznámi so značným časovým odstupom alebo vôbec
- Nesúrodá a neúplná výpoveď – obeť nevie o prežitých udalostiach rozprávať ucelene, plynule, chronologicky
- Odvolanie výpovede – obeť svoju výpoveď časom odvolá
- Neprítomné príznaky traumy – v 40 % prípadov obete nemajú žiadne príznaky traumy
- Pozitívne postoje k páchateľovi – obeť k páchateľovi pociťuje pozitívne emócie hoci jej ubližoval.
Aj keď sa takéto správanie môže javiť ako nepochopiteľné, má svoje logické zdôvodnenie.
Prečo takáto reakcia vzniká, aké sú príčiny a aké sú potom dôsledky pre obeť? Stručne odborne a zrozumiteľne o kontraintuitívnych reakciách rozprávajú v našom novom filme Mgr. Róbert Braciník, riaditeľ Detského krízového centra Náruč a doc. Mgr. ThDr. Slávka Karkošková, PhD., lektorka, výskumníčka a popredná slovenská odborníčka na tému sexuálneho zneužívania.
Film nie je voľne šíriteľný, využívame ho na vzdelávanie profesionálov, ktorí s detskými obeťami násilia prichádzajú do kontaktu – učiteľov, pracovníkov sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnych pracovníkov, psychológov, lekárov a pod.
Ak sa dieťa či dospelý zdôveria o násilí na nich páchanom, je potrebné ich vypočuť, neposudzovať a pomôcť im vyhľadať odbornú pomoc. Len vypočuť nestačí, hoc na krátku dobu to môže pomôcť a určitým spôsobom „uľaviť“. Trauma, ktorá nie je náležite ošetrená a spracovaná, môže dlhodobo negatívne ovplyvňovať kvalitu života (pozri video NÁSLEDKY traumy na psychiku dieťaťa a DOPADY stresu na dieťa a jeho budúci život a zdravie).
Bezplatnú pomoc pre deti môžete nájsť v Detskom advokačnom centre Náruč v Žiline. Dospelým obetiam násilia vieme pomôcť a poradiť v našom Poradenskom centre Náruč Čadca.
* Karkošková, S.: Sexuálne zneužívanie detí: vzorce kontraintuitívnych reakcií obetí In Mravnostná kriminalita ako spoločenský fenomén a možnosti jej kontroly, Bratislava: Akadémia policajného zboru, 2015,s. 191 – 206