Ochrana detí pred násilím: Aké nástroje má SPODaSK k dispozícii?

Sprístupňujeme ďalší z príspevkov, ktoré zazneli na odbornej konferencii Pomoc dieťaťu ohrozenému násilím: Spolu dokážeme viac IV. dňa 17.10.2024 v Žiline:

Pani Mária Marcinová, riaditeľka odboru vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (SPODaSK) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny predstavuje existujúce i pripravované nástroje na ochranu detí pred násilím a dostupné možnosti praktickej pomoci deťom zažívajúcim násilie z úrovne orgánov SPODaSK. Záznam prezentácie ponúka i detailný pohľad na aktuálne legislatívne rámce či dostupné diagnostické nástroje.

Odporúčame túto prezentáciu všetkým odborníkom pôsobiacim v oblasti sociálnej práce, psychológie a práva, ktorí sa venujú problematike ochrane detí pred násilím. Videozáznam je dostupný TU.

Za hranicami profesií: rýchla a účinná pomoc existuje!

Hlavným cieľom 2. bloku príspevkov našej nedávnej konferencie bolo predstavenie výhod multirezortnej a multidisciplinárnej spolupráce v prospech dieťaťa ohrozeného násilím ale i samotných profesionálov zapojených do riešenia prípadu.

Príspevok zo Štokholmu, ktorý v rozšírenej podobe zaznel na konferencii už v r. 2019, je svojím obsahom stále veľmi aktuálny. Preto sme sa s pani Shawnnou von Blixen-Finecke, koordinátorkou európskej siete Barnahus Network dohodli, že časť z neho opätovne zaznie na Slovensku. Sieť centier Barnahus systematicky podporuje od r. 2019 Európu, aby prijala model Barnahus ako štandardný postup poskytovania rýchleho prístupu k spravodlivosti a starostlivosti pre detské obete a svedkov násilia. Víziou tejto európskej siete je Európa, kde všetky deti požívajú právo na ochranu pred násilím. Riadnymi členmi siete Barnahus Network je 27 krajín zastúpených celkovo 43 subjektami. Slovensko nie je členskou krajinou. Náruč sa so svojím Detským advokačným centrom k sieti pripája ako tzv. konzultačný člen (consultancy member).

Ako priamy odkaz z Barnahus Network nás požiadali tlmočiť nasledovné: “Krajiny v celej Európe sa spojili v sieti a zaviazali sa progresívne pracovať na splnení štandardov kvality centier typu Barnahus … netrpezlivo očakávame, že sa k nám pripojí aj Slovensko!”

Čo je to centrum typu Barnahus, prečo je dobré mať v štáte takéto centrá ako systémový prvok pomoci deťom ohrozeným násilím a aké výhody prinášajú Barnahusy v prospech detí i zainteresovaných profesionálov? To všetko sa dozviete zo simultánne tlmočeného 20 minútového videopríspevku.

keď sa v téme Barnahusov prenesieme sa na Slovensko: Pripravovaný národný projekt Barnahus – dom komplexnej pomoci pre dieťa predstavila pani Mária Vargová, riaditeľka Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch z Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR.

Dve (video)ukážky praktickej pomoci deťom a rodinám ohrozeným násilím

O tom, že pomoc deťom ohrozeným násilím a ich rodinám môže mať viacero foriem, spôsobov a štýlov sa presvedčíte v dvoch nasledujúcich videách, ktoré vznikli v rámci medzinárodnej odbornej konferencie s s názvom Pomoc dieťaťu ohrozenému násilím: Spolu dokážeme viac III., ktorú organizovalo naše občianske združenie 20. 10. 2022 v Žiline.

Takže áno: aj takéto formy pomoci môže reálne dostať/získať/využiť dieťa ohrozené násilím:

Intervenčné centrum pre rodiny v systéme pomoci deťom so syndrómom CAN – Mgr. Mariana Kováčová, PhD. z neziskovej organizácie Centrum Slniečko z Nitry (dĺžka: 20 minút).

Petra Wűnschová predstavila nové poznatky a praktické aspekty pomoci dieťaťu ohrozenému násilím a jeho rodine v Centre LOCIKA v Prahe (dĺžka: 30 minút): Deti – neviditeľné obete násilia v rodine.

Dieťa a domáce násilie – základné témy na riešenie a možnosti pomoci (videopríspevok)

Prinášame Vám úvodný príspevok z našej októbrovej konferencie Pomoc dieťaťu ohrozenému násilím: Spolu dokážeme viac III.

Psychologička a vedúca Poradenského centra Náruč Žilina Mgr. Marcela Kunecová predstavuje základné témy a východiská pre odbornú prácu zameranú na pomoc dieťaťu zažívajúcemu násilie. Okrem (mnohého) iného sa dozviete i to, prečo je dôležité zistiť nielen to, čo sa stalo, ale i to, čo sa nestalo a ako postupovať pri odbornej práci s dieťaťom.

13-minútové video s prezentáciou nájdete TU.

Kiež by som vedel, do čoho sa púšťam

Spomienky k 25. výročiu vzniku Náruče … dnes píše Ivan Leitman, zakladateľ Náruče:

Nie, neľutujem ani deň, ktorý som venoval práci v Náruči. Mrzí ma len, že som do tohto dobrodružstva vstúpil nepripravený. A tak, najmä spočiatku, viedla moje kroky skôr náhoda ako úmysel, skôr intuícia ako premyslený plán. 

Už môj prvý kontakt s ohrozenými deťmi bol neplánovaný. Po návrate  z povinnej vojenskej služby som ako psychologické ucho bez praxe márne hľadal v Žiline uplatnenie. Napokon som bol rád, keď mi kamarát sprostredkoval prácu vychovávateľa v Diagnostickom centre pre mládež. To, čo spočiatku vyzeralo ako dočasné riešenie, sa napokon ukázalo ako jedinečná pracovná skúsenosť. V diagnosťáku, som striedavo ako vychovávateľ a psychológ zotrval 15 rokov. 15 rokov, ktoré vo mne každým dňom prehlbovali presvedčenie, že v slovenskom systéme práce s ohrozenými deťmi a rodinami niečo škrípe. Keď sa vám do zariadenia opakovane  dostávajú deti matiek, s ktorými sa tu ako s mladistvými pracovalo generácie dozadu, je zrejmé, že systém práce s dysfunkčnými rodinami nefunguje. Najmä ak vidíte, že tínedžerky, ktoré sem prichádzajú označované ako delikventky, sú skôr obeťami zlého zaobchádzania. Mnohí sme poukazovali na to, že  takto ohrozeným deťom treba pomáhať, nie ich trestať, no narážali sme na neochotu meniť zaužívané postupy. Potom prišiel rok 1989 a s ním revolučné zmeny. Žiaľ, tieto sa týkali skôr ekonomickej sféry. V našej oblasti bežalo všetko po starom. Deti z nefunkčných rodín, ak sa ich vôbec podarilo zachytiť, automaticky končili v detských domovoch alebo polepšovniach.

V čase silnejúceho občianskeho aktivizmu mnohí z nás verili, že je na nás chopiť sa iniciatívy, ak chceme dosiahnuť zmenu. A to bol vlastne začiatok Náruče. V novembri 1997 som za podpory niekdajších kolegýň založil občianske združenie Pomoc deťom v kríze na pomoc týraným, zneužívaným a zanedbávaným deťom. Naše prvotné zameranie na prevenciu násilia páchaného na deťoch nás veľmi rýchlo doviedlo k poznaniu, že prevencia bez možnosti intervencie nestačí. Rozhodol som sa vybudovať špecializované detské krízové centrum. Dodnes považujem za malý zázrak, že sa mi behom dvoch rokov podarilo zrekonštruovať budovu nášho centra. Začínal som bez peňazí, bez kontaktov, bez právneho rámca, keďže pojem krízové centrum vtedajšia slovenská legislatíva nepoznala. Niekdajšiu školu v Zádubní sa mi podarilo získať do prenájmu len vďaka tomu, že to bola schátraná ruina a obci hrozilo, že bude využívaná ako centrum pre liečbu drogových závislostí, čo miestnych vyplašilo natoľko, že ju radšej poskytli “pre deti”. S myšlienkou vybudovať detské krízové centrum sa mi spočiatku nedarilo osloviť na Slovensku takmer nikoho, takže prvé finančné zdroje na rekonštrukciu a vybavenie centra som získaval zo zahraničia. Za to patrí vďaka mojej žene Mare, ktorá disponovala angličtinou a nadaním vypracovať úspešné projekty, čo som vtedy aj v ďalších rokoch často a rád využíval. Len letkom spomeniem, ako som na škodovke brázdil Slovenskom a zháňal za dobré slovo či priaznivé ceny stavebný materiál, prespával po nociach na stavbe, aby nám materiál nemizol, v rámci šetrenia spolupracoval so stavebným učilišťom či dobrovoľníkmi z najrôznejších oblastí. Bolo to obdobie intenzívneho získavania spojencov, poznatkov z oblasti fundraisingu, networkingu a práce s ľuďmi. Centrum sme slávnostne otvorili 18. februára 2000, za početnej účasti donorov a podporovateľov. To už boli v budove prví klienti. 

Prvý článok o DKC Náruč – Žilinský Večerník, 1.2.2000

Po budovateľských začiatkoch prišla tá najnáročnejšia etapa: premena Náruče z organizácie jedného muža na plne funkčné centrum s kvalifikovaným odborným personálom, schopným erudovane a s nasadením pomáhať deťom a rodinám, ktoré sa ocitli v našej starostlivosti. S každým ďalším projektom sme rozširovali a stabilizovali náš odborný tím. Najprv v rámci Detského krízového centra, neskôr v poradniach pre obete domáceho a partnerského násilia v Čadci a Žiline. Tieto sme otvorili v rokoch 2005 a 2008 v reakcii na prirodzenú potrebu detí vyrastať v bezpečnej, neohrozujúcej rodine. Zároveň sme oslovovali čoraz väčší počet detí prostredníctvom našich preventívnych programov, vzdelávali učiteľov, sociálnych pracovníkov, psychológov či policajtov, ako pracovať s dieťaťom ohrozeným násilím, rozširovali programy pre rodiny. 

V druhej dekáde nášho fungovania sme teda mali tri samostatné pracoviská, fungujúce tímy profesionálov a dobre rozbehnuté podporné programy. Ročne sme poskytovali odbornú pomoc stovkám detí aj dospelých, vyškolili tisícky pracovníkov spolupracujúcich organizácií. Človek by si myslel, že sme dospeli k naplneniu svojho poslania a dosiahli všetko, čo bolo našim cieľom. Akurát sa stalo to, čo pozná každý profesionál: čím viac vieš, tým lepšie vidíš, čo ešte nefunguje. Naďalej sme narážali na medzery v systéme sociálnoprávnej ochrany detí, neochotu k spolupráci medzi inštitúciami pracujúcimi s deťmi, neexistujúce štandardy, nejednotné postupy pri riešení prípadov, chýbajúce výskumné dáta, ktoré by umožňovali nastaviť účinné stratégie pomoci ohrozeným deťom, celonárodnú inštitúciu zastrešujúcu tieto procesy. Svoje zistenia z praxe sme tlmočili na najrôznejších fórach, obracali sa na zodpovedné inštitúcie, legislatívcov. Bez odozvy. V roku 2012 sme preto svoje poznatky zhrnuli v stručnej analýze, v ktorej sme zadefinovali základné problémy, s ktorými sa v systéme ochrany detí stretávame, a načrtli možné riešenia tak, ako vyplývali tiež z medzinárodných ľudskoprávnych dokumentov a z legislatívy EÚ. Analýza bola vyústením našich advokačných aktivít, no keď sme s ňou oboznámili relevantných aktérov, reakcie boli skôr vágne, v niektorých prípadoch až odmietavé. A potom v septembri 2012 prišiel prípad utýranej Lucky a veci nabrali spád. To, čo priniesla naša analýza, bolo čistou ilustráciou početných zlyhaní štátu, ktorý nebol schopný zabrániť utrpeniu a smrti nešťastného dievčatka. Slovensko malo svoju prvú masívne medializovanú kauzu a ako neraz predtým v iných krajinách, aj u nás priniesla zvýšený tlak na zmeny v  legislatíve, ktoré by podobným tragédiám zabránili. Mnohé z toho, čo sme navrhovali v našej analýze, sa skutočne stalo základom pre systémové zmeny, za čo sme vďační. Všeobecné systémové nastavenie sa zlepšilo, no ako to už býva, zmeny v myslení ľudí postupujú pomalšie ako zmeny v legislatíve, čo v praxi znamená, že mnohé rokmi zaužívané postupy a opatrenia úporne vzdorujú novým smerovaniam. Keď téma utýranej Lucky po čase utíchla, opadla aj razancia zavádzania opatrení a zmeny v praktickom výkone ochrany detí dodnes prebiehajú pomalšie, ako by sme si želali. Mnohé z vecí, ktoré treba zmeniť k lepšiemu, ešte len čakajú na svoju chvíľu a je možné, že ich naplnenie prinesie až ďalšia kauza, ktorá spoločnosťou otrasie rovnako, ako kauza utýranej Lucky.

Dobré je, že roky práce v mimovládnom sektore nás naučili nevzdávať sa. Svoje poznatky sme v posledných rokoch pretavili do projektu vytvorenia Detského advokačného centra Náruč, ktoré s využitím príkladov dobrej praxe zo zahraničia prinieslo úplne nový prístup k riešeniu prípadov, keď sa už sexuálne násilie na dieťati stalo predmetom trestnoprávneho konania či razantného výkonu sociálnoprávnej ochrany. Na tomto poli sa pre Náruč otvoril ďalší veľký priestor pre zlepšovanie kvality života detských obetí násilia. Pre mňa s Marou ale práca na tomto projekte bola labuťou piesňou. Prišiel čas odovzdať kormidlo našim mladším kolegom. Je na čom stavať a je v čom pokračovať. Veríme, že pod vedením Roba Braciníka bude Náruč pripravená celou váhou svojich skúseností a znalostí napomôcť procesom potrebným pre zlepšenie systému ochrany detí pred akoukoľvek formou násilia.  

Pozvánka na konferenciu – 20. októbra 2022 v Žiline

Naše občianske združenie Náruč – Pomoc deťom v kríze oslavujúce 25. výročie svojho založenia si Vás v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom dovoľuje pozvať na medzinárodnú odbornú konferenciu zameranú na prezentovanie najnovších poznatkov a trendov v práci s deťmi ohrozenými násilím s názvom:

Pomoc dieťaťu ohrozenému násilím: Spolu dokážeme viac III.,

ktorá sa uskutoční vo štvrtok 20. októbra 2022 v Kongresovej sále Úradu Žilinského samosprávneho kraja v Žiline na ul. Komenského 48.

Účasť na konferencii je vďaka naším darcom 2% a Žilinskému samosprávnemu kraju bezplatná.

Na konferenciu je možné prihlásiť sa mailom najneskôr v termíne do 30. septembra 2022 zaslaním vyplnenej návratky na adresu bracinikova@naruc.sk:

Záväzne sa prihlasujem na konferenciu Pomoc dieťaťu ohrozenému násilím: Spolu dokážeme viac III.:

Meno a priezvisko účastníka:             

Názov organizácie/inštitúcie:

Pracovná pozícia:

Kontaktný e-mail:

Tel. č.:

* Mám/nemám záujem o bezplatný obed (nevyhovujúce prečiarknite alebo vymažte)

* mám/nemám záujem o zabezpečenie bezmäsitého obeda (nevyhovujúce prečiarknite alebo vymažte)

Vzhľadom na kapacitné limity kongresovej sály Vašu účasť na konferencii v dostatočnom predstihu potvrdíme.

Z kapacitných dôvodov akceptujeme maximálne 2 účastníkov z jednej organizácie/inštitúcie (prípadný záujem o účasť viacerých osôb uveďte do mailu s návratkou – v prípade voľných kapacít sa Vám budeme snažiť vyhovieť, informáciu o možnosti väčšej účasti zašleme mailom po 06.10.2022.)

Pre zaslanie návratky a príp. ďalšie informácie kontaktujte:  Jana Braciníková, bracinikova@naruc.sk; príp. na tel. č. 0911 240 822.

Tešíme sa na osobné stretnutie!

Konferencia: 20. 10. 2022 – rezervujte si termín!

Ako sme už minulý rok avizovali, Náruč v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom organizuje medzinárodnú odbornú konferenciu zameranú na prezentovanie najnovších poznatkov a trendov v práci s deťmi a rodinami ohrozenými násilím s názvom: Pomoc dieťaťu ohrozenému násilím: Spolu dokážeme viac III.

Konferencia sa uskutoční vo štvrtok 20. októbra 2022 v Žiline.

Program, organizačné detaily i pokyny k prihlasovaniu zverejníme neskôr, ale už teraz si môžete rezervovať termín vo Vaších kalendároch 😉

Tešíme sa na stretnutie a veríme, že sa budeme môcť v plnom počte očakávaných cca 120 účastníkov stretnúť po troch rokoch osobne. Konferencia má totiž okrem prezentovania nových informácií, poznatkov či praktických inšpirácií zo Slovenska a Čiech i ašpiráciu vytvárať priestor na osobné stretnutia, sieťovanie a vzájomné zdieľanie sa profesionálov pracujúcich s deťmi.

Záznamy príspevkov z predchádzajúcich dvoch konferencií nájdete na našom webe. Pre zobrazenie videí z roku 2019 klik TU. To najzaujímavejšie z našej prvej konferencie konanej v roku 2017 nájdete zase TU.

Dieťa ako svedok násilia v rodine – 3 najčastejšie nepravdivé mýty

Mýtus č. 1: Čím je dieťa mladšie, tým menej bude vystavené násiliu.

Malé deti nie sú imúnne voči účinkom násilia. Klinické skúsenosti naznačujú, že malé deti sú hlboko ovplyvnené, keď sú svedkami násilia, najmä ak je páchateľom alebo obeťou násilia rodinný príslušník.

Mýtus č. 2: Malé deti si nebudú pamätať násilie, ktorého boli svedkami.

Deti nezabudnú, čoho boli svedkami. Dospelí dúfajú, že ak sa o násilí nebude hovoriť, spomienky detí na túto udalosť zmiznú. Malé deti však preukazujú pozoruhodnú schopnosť spomenúť si na traumatické udalosti. Živé rozprávanie detí o násilných udalostiach je v kontraste so správami rodičov, že ich deti násilie nevideli alebo o ňom nevedeli.

Mýtus č. 3: Násilie je problém sociálne slabších rodín.

Násilie v rodinách sa vyskytuje vo všetkých spoločenských vrstvách! 1

– – –

K vyššie uvedeným faktom dodávame pár informácií zo zahraničných štúdií:

Štúdia Kilpatricka, Litta a Williamsa (1997) dospela k záveru, že byť svedkom násilia v rodine je skúsenosť sama o sebe dostatočne intenzívna na to, aby u detí vyvolala posttraumatický stres.

Štúdia Adverse Childhood Experiences (ACE) vedená Centrom pre kontrolu a prevenciu chorôb klasifikovala vystavenie domácemu násiliu ako jednu z niekoľkých nepriaznivých detských skúseností, ktoré prispievajú k nízkej kvalite života, predčasnej smrti a rizikovým faktorom mnohých detí. Mladšie deti prejavujú väčšiu mieru psychickej úzkosti ako staršie, vývojovo zrelšie deti. Chlapci majú tendenciu prejavovať prežívanie problémov viac navonok (externalizácia), často v podobe agresívneho správania, zatiaľ čo dievčatá majú tendenciu prežívať problémy viac vnútorne (internalizácia) pričom častým prejavom je sociálne stiahnutie či depresia. 2

Našťastie existujú riešenia, ktoré môžu zmierniť najhoršie dopady na dieťa, pričom kľúčovú úlohu zohrávajú bezpečné a podporujúce vzťahy s aspoň jedným z rodičov či iným dospelým (Carlson 2000, Edleson, 2011, Hughes a kol., 2001).

Každý z nás má príležitosť a zároveň aj zodpovednosť poskytnúť deťom emocionálnu a sociálnu podporu. Majme preto na pamäti, že existujú spôsoby, ako by sme mohli efektívnejšie pomôcť a prispieť k uzdraveniu tých, ktorí to potrebujú – jedným z nich je i vyhľadanie odbornej, špecializovanej pomoci.

Svet nám pripomína povinnosť chrániť deti pred sexuálnym násilím!

18. november je  Európsky dňom ochrany detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním  

19. november je Svetovým dňom prevencie týrania a zneužívania detí

Európa aj svet nám v týchto dňoch intenzívnejšie ako inokedy pripomínajú, že je povinnosťou každého z nás venovať pozornosť a ochranu deťom zažívajúcim akúkoľvek formu sexuálneho násilia či týrania.

Štatistiky ministerstva vnútra hovoria, že v roku 2020 bolo na Slovensku evidovaných celkovo 535 prípadov mravnostnej kriminality na deťoch.[1] Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za rok 2020 zase evidovali 158 prípadov sexuálne zneužívaných detí.[2] Možno sa Vám to zdá veľa, ale podľa odborníkov je to len “vrchol ľadovca” – detí vystavených rôznym formám sexuálneho násilia je oveľa viac! (pozri napr. TU)

Každý dospelý má povinnosť pomôcť deťom, ktoré si zažívajú násilie (nielen sexuálne). V našom Detskom advokačnom centre Náruč a Detskom krízovom centre Náruč, ponúkame pomoc nielen deťom ohrozeným násilím, ale aj možnosť konzultácií pre odborníkov a laickú verejnosť – pre všetkých, ktorí sa so sexuálne zneužívanými deťmi stretli alebo majú podozrenie, že sa zneužívanie či násilie na dieťati pácha.

Ale!!! … na to, aby sme týmto deťom mohli pomôcť, musíme o nich vedieť.

Preto, ak máme vedomosť, či podozrenie, že k sexuálnemu zneužívaniu dieťaťa môže dochádzať nebuďme ľahostajní a obráťme sa na inštitúcie, ktoré vedia pomôcť (políciu, orgány sociálnoprávnej ochrany na úradoch práce sociálnych vecí a rodiny či mimovládne organizácie ako je napríklad aj Náruč)!


[1] https://www.minv.sk/?statistika_kriminality_v_slovenskej_republike_za_rok_2020_xml

[2] https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/rocne-vykazy-mpsvr-sr/rocne-vykazy-v12-mpsvr-sr-o-vykonavani-opatreni-socialnopravnej-ochrany-deti-a-socialnej-kurately-2008-2009-2010-2011.html?page_id=77297