Uplynul rok, ktorý nás všeličo naučil

“Rok, ktorý sme prežili sa asi nezmazateľne zapíše do histórie ľudstva ako rok v znamení pandémie koronavírusu. Páči sa mi prirovnanie ku prírodnej katastrofe, lebo to asi najlepšie vystihuje, ako sme sa ocitli zoči-voči situácii, ktorú si nikto neprial, ale neostalo nám napokon nič iné, len to prijať a vyrovnať sa s tým, ako sa dá.”, konštatuje Robo Braciník, riaditeľ nášho Detského krízového centra Náruč.

… a pokračuje: “Inak sme na tom neboli ani my v krízovom centre. Sprvoti sme sa veľmi báli o naše deti i o nás samých – čo sa stane, ak ochorieme, ako zvládneme dlhé týždne karantény. Písali sme krízové plány, zháňali rúška, všetko dezinfikovali. Najhoršie bolo, že sme museli prerušiť medziľudské kontakty – základný nástroj našej práce. Najťažšie to znášali deti a ich príbuzní, ktorí sa počas 1. vlny nemohli vôbec osobne stretávať, potom len tak úchytkom – akoby na diaľku. Tŕpli sme pri každom objatí a stisnutí ruky. Potom prišlo trocha uvoľnenia v lete a na jeseň to začalo znovu. Opäť izolácia, opäť obavy, narastajúce čísla nakazených i obetí. Našťastie nás naše ministerstvo vybavilo testami a vďaka našej obetavej kolegyni Janke (zdravotnej sestre) sme boli ušetrení státia v dlhých radách počas studených dní. Postupne sme si zvykli. Najmä na to, že treba vydržať a ešte vydržať, že sa nič nedá poriadne naplánovať.

Tam, kde sa bojuje sú obete, straty, ale i víťazstvá, nové objavy, hrdinstvo. Naučili sme sa robiť krátkodobé plány, počítať so zmenami, byť kreatívni pri hľadaní riešení a ešte viac improvizovať – hoc sme si mysleli, že v krízovom centre z podstaty veci improvizovať vieme :-). Naučili sme sa v práci používať on-line stretnutia namiesto cestovania na druhý koniec republiky, čo využijeme aj v budúcnosti, keď tu už nebude Covid-19. Viac nás to stmelilo ako tím, viac si vážime, ak sa môžeme s niekým stretnúť osobne. Je menej vonkajšieho rozptýlenia, čo nám dalo priestor ísť vo vzťahoch (nielen s klientmi) viac do hĺbky. Naučilo nás to fungovať a realizovať naše plány aj napriek nepriazni osudu – za všetky úsilia spomeniem kompletnú rekonštrukciu bytíka pre rodiny v prízemí našej budovy, ktorý v modernizovanej podobe môže slúžiť ďalších 20 rokov pre rodiny hľadajúce u nás útočisko a odbornú pomoc. 

Izolácia nás naučila byť efektívnejšími v on-line priestore … O.i. sme vytvorili viacero infografík a článkov ohľadom možností ambulantnej pomoci detským (i dospelým) obetiam domáceho násilia a veľmi úspešne sme ich šírili vo virtuálnom priestore. Vytvorili sme naše prvé on-line vzdelávanie, ktoré doposiaľ absolvovalo viac ako 3000 profesionálov z centier pre deti a rodiny z celého Slovenska. I náš prvý film o tom, prečo sa obete zneužívania nesprávajú tak, ako sa vo všeobecnosti očakáva, mal viac ako 700 zhliadnutí medzi odborníkmi pracujúcimi s deťmi. Takýto veľký a celoslovenský dosah by sme osobným lektorovaním vzdelávacích aktivít nevedeli dosiahnuť.

Na záver chcem poďakovať všetkým dobrodincom, podporovateľom a fanúšikom za pocit, že v tom nie sme sami. A najmä mojím skvelým kolegyniam a kolegom, s ktorými sme to so cťou doteraz ustáli. Musím povedať, že to bol zároveň i rok, ktorý popri pandémii priniesol deťom i nám veľa radosti a pekných chvíľ. Napríklad, ani jedno z detí, ktoré v roku 2020 ukončovali pobyt v Detskom krízovom centre Náruč, neodchádzalo do ústavnej starostlivosti, ale do sanovaných či náhradných rodín.”

O tom, prečo sexuálne zneužívaným deťom na Slovensku často nepomôžeme… pritom spôsoby účinnejšej a rýchlejšej pomoci sú vo svete známe!

Pri pohľade na štatistiky o sexuálnom násilí páchanom na deťoch sa môže zdať, že sú nadhodnotené, lebo v našom okolí nikoho so zážitkom sexuálneho zneužívania nepoznáme. V prieskume z r. 2017 uviedlo aspoň jeden prejav sexuálneho násilia 24 % detí a vážne sexuálne násilie 3% detí (prieskum na 2856 deťoch)1. Vo výskume z r. 2019 na vzorke 1018 dospelých ľudí uviedlo zážitok sexuálneho zneužívania zhruba 9 % respondentov. 2

Odborníci sa však zhodujú na tom, že výskyt sexuálneho násilia na deťoch je častejší ako uvádzané čísla. O mnohých prípadoch sa nedozvieme, lebo detské obete nezriedka o svojich skúsenostiach nepovedia, alebo nie sú prípady sexuálneho zneužívania oznámené kompetentným orgánom.

Je to jeden z mylných predpokladov, že detské (ale aj dospelé) obete sexuálneho zneužívania/násilia, čo najskôr vyhľadajú pomoc alebo sa so svojim zážitkom bezprostredne niekomu zveria.

Výskumy aj naša viac ako 20-ročná prax ukazujú, že opak je pravdou. Deti zažívajúce sexuálne násilie o ňom väčšinou povedia až po dlhšej dobe a v niektorých prípadoch sa nezdôveria nikdy. Oneskorené oznámenie je pre obete sexuálneho násilia skôr „typický prejav“. Doc. Slávka Karkošková uvádza, že „menej než 1 zo 4 obetí odhalí CSA okamžite….“3

Dôvody, prečo deti o sexuálnom násilí nehovoria okamžite sú rôzne, napríklad:

  • strach, že im nikto neuverí
  • obava, že ublížia rodine alebo blízkej osobe
  • strach, že zneužívateľ uskutoční svoje hrozby
  • pocity viny  a hanby – pôsobením manipulatívnych techník páchateľa, ale aj kvôli postojom okolia, môže dieťa žiť v predstave, že si za zneužívanie „môže samé“, lebo sa nebránilo, zažilo príjemné pocity, či sa správalo vyzývavo (zvlášť u starších detí)
  • ambivalentné pocity voči páchateľovi – dieťa nie vždy voči páchateľovi násilia musí pociťovať výlučne negatívne pocity, väčšinou sú pocity voči páchateľovi rozporuplné – ambivalentné teda aj ho má rado, aj nemá – najmä ak je páchateľom blízka osoba
  • ne/identifikácia seba ako obete násilia – pokiaľ dieťa nevie, že to, čo sa na ňom pácha je sexuálne zneužívanie, pravdepodobnosť, že sa zdôverí je nižšia.

Čo môže pomôcť, aby sa deti rozhodli zdieľať svoje ťažké tajomstvo?

Odborníci sa zhodujú na tom, že je to:

  • podpora okolia, najmä toho blízkeho. Dieťa by malo mať pocit, že jeho odhalenie bude prijaté bez zľahčovania, či jeho obviňovania.
  • kvalitná prevencia, aby deti vedeli identifikovať, že sa im deje niečo „zlé“ a vedeli ako v takej situácii reagovať, na koho sa obrátiť.
  • vzdelávanie odborníkov pracujúcich s deťmi v téme sexuálneho násilia na deťoch, aby vedeli, aké signály si na dieťati a jeho okolí všímať, ako reagovať na jeho zdôverenie sa a ako postupovať, ak sa násilie odhalí.

Dlhoročná zahraničná prax ukazuje, že nevyhnutnosťou úspešnejšieho a rýchlejšieho riešenia aj toho malého množstva oznámených prípadov násilia páchaného na deťoch, sú na báze pravidelnosti fungujúce a špeciálne vyškolené tímy profesionálov, ktorí následne sexuálne trestné činy páchané na deťoch vyšetrujú, dozorujú, či terapeuticky pracujú s rodinou a dieťaťom.  

Toto však na Slovensku, bohužiaľ, nie je uplatňované. Preto sa už pár rokov snažíme rôznym spôsobom upriamiť pozornosť kompetentných orgánov štátu na potrebu zavedenia povinného modelu multidisciplinárneho riešenia prípadov  detských obetí násilia, aby vyškolený tím odborníkov v danom regióne riešil tieto citlivé a zložité prípady detí záväznými osvedčenými postupmi.

Veríme, že téma záväzných postupov a povinného multidisciplárneho riešenia prípadov detských obetí násilia nezostane, tak ako doteraz, len témou konferencií, odborných diskusií či pracovných stretnutí s predstaviteľmi do prípadov zainteresovaných rezortov (sociálne veci a rodina, spravodlivosť, vnútro – polícia, prokuratúra…).

Sme presvedčení, že zavedením povinného multidisciplinárneho prístupu k riešeniu prípadov detských obetí násilia, ktorý je vo svete vnímaný ako štandard, dôjde i na Slovensku k zásadnému zefektívneniu a zrýchleniu pomoci detským obetiam násilia.

P.s.: Zahraničná prax ukazuje aj to, že narastajúce percento úspešne vyriešených prípadov vzbudzuje dôveru verejnosti v systém a dochádza k oznamovaniu väčšieho množstva prípadov… deti si v takejto zložitej situácii zväčša nevedia pomôcť samé – je to na nás – dospelých!

1Fico, M. 2017. Prevalencia násilia páchaného na deťoch 8. a 9. ročníkov. Zistenia z reprezentatívneho prieskumu. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny, 2017, s 57. Dostupné TU

2 Kaščáková, N, Bednaříková, H, Dobrotková, A., Petríková, M., Hašto, J., Tavel, P. 2020. Traumatizácia v detstve a zdravie v dospelosti. In PSYCHIATRIA-PSYCHOTERAPIA-PSYCHOSOMATIKA,27, 2020, č.2, s.6-15. Dostupné TU

3 Karkošková, S: Sexuálne zneužívanie detí: vzorce kontraintuitívnych reakcií obetí In Mravnostná kriminalita ako spoločenský fenomén a možnosti jej kontroly, Bratislava: Akadémia policajného zboru, 2015,s.193-194. Dostupné TU

Trochu dlhšie čítanie o tom, ako sa zmenila Náruč za posledných 5 rokov

Ukončili sme 4,5-ročný projekt, ktorý zásadne zmenil fungovanie Náruče …

a trochu i celého Slovenska.

Úvod alebo história: v roku 2014 sme nečakane dostali ponuku zapojiť sa do výzvy dánskej nadácie The VELUX Foundations s inovatívnym sociálnym projektom, ktorý prinesie svetlo a čerstvý vzduch do života našich klientov. V prvom kole sme síce neuspeli, ale donor nám dal spätnú väzbu k neschváleniu projektu a povzbudil nás, aby sme korigovaný projektový zámer opätovne predložili. 

Začiatkom roku 2015 náš upravený zámer opätovne putoval na sever… a v septembri 2015 sme dostali zelenú.

Od januára 2016 sme teda začali s vybudovaním prvého a pre Slovensko modelového detského advokačného centra, kde pod jednou strechou a v spolupráci so zainteresovanými štátnymi inštitúciami poskytneme pomoc a podporu detským obetiam sexuálneho a fyzického násilia ako aj ich neohrozujúcim rodinám. Okrem takejto špecializácie bolo na Slovensku novinkou aj to, že sa nejednalo o pobytové centrum, kde sú deti vyňaté z rodín umiestňované na potrebnú dobu, ale že to bude ambulantné pracovisko poskytujúce komplexnú pomoc a podporu deťom. Naším presvedčením bolo, že pre deti, ktoré nie sú bezprostredne ohrozované v domácom prostredí, je lepšie a prirodzenejšie, aby vo svojej rodine, izbe, škole, okruhu kamarátov… ostali a mohli za odbornou pomocou podľa potreby dochádzať –  tak ako sú na to zvyknutí napríklad dospelí ohrození domácim násilím v našich poradenských centrách v Žiline a Čadci. TU je spomienka na otvorenie nášho Detského advokačného centra Náruč.

… a od apríla 2016 sme začali zavádzať pre Náruč nový program profesionálnych náhradných rodičov v detskom krízovom centre. Náhradný rodič je zamestnancom krízového centra, ktorý sa vo svojej domácnosti a rodine stará o dieťa, ktoré bolo v dôsledku týrania, zneužívania či hrubého zanedbávania zo svojej pôvodnej rodiny vyňaté a bolo umiestnené do nášho krízového centra. Tento program je vhodný najmä pre menšie deti, zvyčajne vo veku 3-8 rokov, ktoré profitujú z individuálneho prístupu a „nestrácajú“ sa vo väčšom kolektíve detí. Samozrejme, okrem základnej starostlivosti je deťom umiestneným do našich 2 profirodín poskytovaná aj intenzívna podpora psychologičky a zároveň pracujeme aj s pôvodnou rodinou dieťaťa. Niet väčšej profesionálnej spokojnosti, ako návrat dieťaťa do jeho pôvodnej, uzdravenej a bezpečnej rodiny.  Skúsenosti našej profesionálnej mamy, informácie o tom, čo to profesionálne náhradné rodičovstvo vlastne je, ale i upozornenia na to, čo by ste mali zvážiť predtým, ako sa rozhodnete byť profesionálnym náhradným rodičom nájdete TU.

Úspešné rozbehnutie programu profesionálnych rodín, kde je možné umiestňovať menšie deti, dalo priestor na zmenšenie počtu detí aj na výchovnej skupine priamo v Detskom krízovom centre Náruč … Počet  22 detí na skupine je pre nás dnes už len spomienkou. Aktuálne podkrovné priestory uspôsobené na pobyt detí obýva max. 10 detí, ktoré u nás zvyčajne strávia 6-9 mesiacov (niekedy to býva iba mesiac, zriedkavo rok). Menší počet detí = menší počet izieb. Dve nevyužívané izbičky sme preto v lete 2016 zbúrali a vytvorili kuchyňu s jedálňou, aby to v krízovom centre vyzeralo čo najviac ako doma. Od toho času nepotrebujeme pani kuchárku, ktorá pripravovala stravu deťom. Deti si varia spolu s vychovávateľom, občas stravu dovážame. Nižší počet deti na skupine so sebou priniesol aj ďalšiu racionalizáciu – zníženie počtu vychovávateľov zo 7 na 6. Tri vychovávateľské dvojice muž – žena zabezpečujú 24-hodinovú starostlivosť o deti, pomáhajú s prípravou do školy, spolu s deťmi upratujú a varia, realizujú voľnočasové aktivity… Skrátka robia všetko, čo robia rodičia doma s deťmi.

Vybudovaním kuchyne a jedálne v podkrovnej časti krízového centra ostali nevyužívané priestory pôvodnej kuchyne a veľkej jedálne na prízemí budovy, ktoré sme v roku 2018 prebudovali na byt a malú kanceláriu.

… a od januára 2019 v takto upravených priestoroch realizujeme špecializovaný pobytový program pre celé rodiny s názvom Aby deti nemuseli odísť z rodiny. Nový program si vyžiadal nových ľudí – do tímu nám pribudli dvaja sociálni pedagógovia, muž a žena, ktorí s dvoma rodinami v bytoch pracujú počas celého dňa. Info o tomto modernom pobytovom programe ako aj minútové video rekonštrukcie pôvodných priestorov nájdete TU.

Všetky zmeny si vyžadujú získavanie nových skúseností, zručností a informácií. Preto sme v rokoch 2016-2019 realizovali sériu zahraničných stáží. Sme vďační, že kolegovia z Čiech, Švédska, Poľska, Chorvátka a Dánska boli ochotní nechať nás nazrieť „pod pokrievku“ svojej práce. Silným impulzom bola najmä týždňová stáž v troch švédskych detských advokačných centrách, ktorá nás v máji 2017 posilnila v odhodlaní dosiahnuť, aby sa na dieťa orientovaný a deťom priateľský systém práce s detskými obeťami násilia stal štandardným modelom aj u nás na Slovensku. Získané skúsenosti ešte prehĺbili naše presvedčenie, že úspešná pomoc ohrozeným deťom je možná iba za širokej spolupráce všetkých zainteresovaných aktérov a musí byť povinná, nie založená na dobrovoľnosti a ochote jednotlivých profesionálov.   

… a preto sme v rokoch 2018-2020 zorganizovali v Bratislave sériu okrúhlych stolov zameraných na hľadanie riešení ako účinnejšie a rýchlejšie pomôcť detským obetiam násilia v trestnom konaní. Počas 6 diskusií sa stretávali a spoločne diskutovali zástupcovia relevantných ministerstiev, Prezídia policajného zboru, Generálnej prokuratúry, Najvyššieho súdu, Kancelárie verejného ochrancu práv a iných inštitúcií. Na základe výstupov tejto dlhej a z pohľadu účastníkov zmysluplnej medzirezortnej diskusie sme v Náruči spracovali (a v týchto dňoch doručili ministrovi práce, soc. vecí a rodiny) návrh na vznik a systematické využívanie centier komplexnej pomoci detským obetiam násilia a ich rodinám v slovenských podmienkach.

… od roku 2016 sme sa intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým venovali vzdelávaniu odborníkov pracujúcich s deťmi, aby pri svojej práci a v priamom kontakte s deťmi vedeli identifikovať deti ohrozené násilím. Viac ako 100 nami organizovaných vzdelávacích podujatí za ten čas absolvovali učitelia, lekári, pracovníci orgánov sociálnoprávnej ochrany, vyšetrovatelia, prokurátori  či kolegovia z iných pomáhajúcich organizácií. Uvedomujeme si totiž, že najlepším „liekom“ na zníženie miery násilia páchaného na deťoch je prevencia a včasná pomoc deťom.

… do série vzdelávania realizovaného v rámci projektu môžeme zaradiť aj dve úspešné medzinárodné konferencie s názvom „Pomoc dieťaťu ohrozenému násilím: Spolu dokážeme viac“, ktoré sme organizovali v r. 2017 a 2019. Záznamy príspevkov z oboch konferencií sú verejne dostupné na našom Youtubom kanále.

… od samotného počiatku projektu (dokonca ešte pred jeho štartom) smerovalo množstvo našich advokačných aktivít ku zmenám v legislatíve. Praktické skúsenosti s poskytovaním ambulantnej pomoci deťom v Detskom advokačnom centre Náruč ako aj poznatky zo zahraničia sme sa snažili preniesť aj do novely Zákona č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele, na ktorej sme ako členovia pracovnej skupiny participovali v r. 2015 – 2018. Nesmierne náš tešila otvorenosť novým trendom i partnerský prístup MPSVR SR v tejto debate. Ešte väčším potešením je, že schválená novela tohto zákona a nadväzujúca vykonávacia vyhláška garantujú to, že od 1.1.2019 majú slovenské deti potrebujúce pomoc možnosť využívať  bezplatné, štátom financované podporné a poradenské služby bez toho, aby museli byť umiestňované do pobytových zariadení sociálnoprávnej ochrany.

… vďaka tejto legislatívnej zmene od januára 2019 aj naše Detské advokačné centrum Náruč a Poradenské centrum Náruč Čadca pomáhajú deťom ohrozeným násilím a ich rodinám prostredníctvom vykonávania opatrení terénnou a ambulantnou formou plne hradenou štátom.

Vďaka nadácia The VELUX Foundations za možnosť takýchto zmien, vďaka za 4,5 roka finančnej podpory s minimálnou administratívnou záťažou, vďaka za otvorenosť zmenám v projekte, ktoré si vyžiadal čas a meniaca sa situácia a vďaka za Vaše hrejivé slová uznania.

… sme presvedčení, že svetlo a čistý vzduch sa nám spolu s Vami podarilo priniesť do života nielen „našich“ náručovských, ale i mnohých ďalších slovenských detí, ktoré to potrebujú.

… a pokračujeme ďalej, lebo veci sa len rozbehli …

Miesto obrázkov: pokiaľ máte ešte 9 minút čas, tak slovensko – anglický film o našom projekte nájdete TU.

Deti a GROOMING. Pravdepodobne ste sa s ním už stretli! Viete o čo ide?

Slovo grooming je prevzaté z angličtiny. V slovenskom jazyku preň nemáme jednoslovný ekvivalent, slovo „groom“ znamená „pripraviť na špecifickú pozíciu alebo účel“ či „pripraviť na budúcu rolu alebo funkciu“.

Ako profesionáli pracujúci s deťmi (ale aj ako rodičia, priatelia, príbuzní, susedia …) sa s groomingom môžeme stretnúť pomerne často, no nevieme o tom … je veľký problém s jeho identifikáciou!

Grooming totiž znamená, že zneužívateľ si „pripravuje“ dieťa, rodinu, komunitu tak, aby mohol sexuálne zneužívanie realizovať. Svojim správaním si vytvára podmienky, aby bol pre dieťa či jeho okolie dôveryhodný a mohol nepozorovane páchať sexuálne zneužívanie bez zjavného rizika odhalenia. Grooming je zaujímavý fenomén. Nejde totiž o správanie trestné, agresívne či bezprostredne ohrozujúce. Naopak, nezriedka je to správanie priateľské, starostlivé, prívetivé, nápomocné.

Grooming prebieha mnohými spôsobmi, využíva pestrú škálu metód. Možno pri ňom identifikovať rôzne fázy: od nadviazania kontaktu až po uskutočnenie zneužívania. Groomeri využívajú on-line prostredie (internet) ale i priamy osobný kontakt.

Ak dokážeme grooming rozpoznať, dokážeme „vytušiť“ hroziace nebezpečenstvo a včas zasiahnuť.

Ak grooming dokážeme v príbehu sexuálne ohrozeného alebo zneužívaného dieťaťa identifikovať, prispieva to k lepšiemu porozumeniu správania dieťaťa, či jeho okolia a tým k rýchlejšiemu a účinnejšiemu poskytnutiu pomoci.

Naše občianske združenie Náruč – Pomoc deťom v kríze, ktoré sa už viac ako 20 rokov venuje pomoci deťom ohrozeným sexuálnym, fyzickým a psychickým násilím a ich rodinám, ponúka odborníkom, profesionálom pracujúcim s deťmi, jedinečnú možnosť dozvedieť sa o groomingu viac formou internetového vzdelávania. Vzdelávanie je zložené z viacerých blokov. Ponúka stručný, prehľadný a odborný teoretický výklad od doc. Mgr. ThDr. Slávky Karkoškovej, PhD., lektorky, výskumníčky a poprednej slovenskej odborníčky na tému sexuálneho zneužívania. Vzdelávanie obsahuje aj odkazy na relevantnú odbornú literatúru či na filmy, v ktorých je problematika groomingu zobrazená. To len potvrdzuje, že ľudia sa s groomingom stretávajú a vnímajú ho, hoci tento jav nemajú pomenovaný. Vzdelávanie taktiež ponúka podnety na sebareflexiu, tvorivé úlohy pre lepšie porozumenie problematike, či možnosť sumarizácie a overenia si získaných vedomostí formou krátkeho testu.

Vzdelávanie nie je, kvôli citlivosti témy, verejne dostupné. Na našej webovej stránke  je potrebné vyžiadať si prístupové dáta, ktoré sú personalizované a majú obmedzenú časovú platnosť. Praktická skúsenosť ukazuje, že vzdelávanie je síce možné realizovať individuálnou formou, avšak priebežná diskusia menších pracovných tímov počas vzdelávania dáva možnosť riešenia/zrkadlenia konkrétnych prípadov či otvára nové pohľady na tému.

Deti ohrozené násilím si samé vedia pomôcť len v obmedzenej miere … preto v Náruči intenzívne pracujeme aj s ich pôvodnými rodinami

V Detskom krízovom centre Náruč, ktoré sa nachádza v Žiline – Zádubní, poskytujeme už od roku 2000 bezpečné útočisko a odbornú pomoc týraným, zneužívaným a zanedbávaným deťom. Naše dlhoročné skúsenosti i dobrá zahraničná prax poukazujú na potrebu intenzívnej práce s celou rodinou, v ktorej sa nachádzajú deti ohrozené násilím. Rodičia sa mnohokrát nevedia postarať a poskytnúť adekvátne a bezpečné podmienky pre život svojim deťom. Často je to i dôsledkom toho, že sami si v detstve zažili zneužívanie alebo vyrastali v rodinách, kde pochopenie, záujem o druhého či bezpečie neboli bežnou súčasťou každodenného života.

Od januára 2019 preto v dvoch bytoch umiestnených na prízemí Detského krízového centra Náruč realizujeme moderný pobytový program zameraný na systematickú, každodennú prácu s celými rodinami. Spolu s rodičmi hľadáme spôsoby, ako podporiť priaznivé zmeny v rodine. Našou filozofiou je poskytnúť rodine čo najkvalitnejšie odborné poradenstvo, sociálnu asistenciu a otvorenú spoluprácu s cieľom podporiť zdravé, pre dieťa bezpečné fungovanie rodiny a návrat dieťaťa, resp. celej funkčnej rodiny domov. S rodinou pracuje odborný tím zložený z  tandemu psychologička – sociálna pracovníčka a 2 sociálnych pedagógov (muž a žena), ktorí s rodinou počas pobytu v DKC Náruč celý deň žijú, pracujú. V programe sa nejedná o riešenie bytovej situácie rodín, ale o ich opätovné začlenenie do bežného života bez násilia. Tento, na Slovensku jedinečný program, obsahuje viacero tematických modulov, ktoré sa ako kocky lega skladajú do celku podľa individuálne nastavených potrieb každej rodiny. Venujeme sa budovaniu vzájomného rešpektu detí a rodičov, odstráneniu násilia z výchovy a posilneniu schopnosti rodičov zvládať praktické nároky bežného života akými sú: hospodárenie s financiami, starostlivosť o domácnosť či deti, plnohodnotné a radosť prinášajúce trávenie voľného času. Snažíme sa podporiť deti vo vnímaní rodiča ako autority, pomôcť im s rešpektovaním pravidiel v domácom prostredí, s budovaním dôvery vo svet naokolo i sebadôvery a sebaúcty, ale dôraz kladieme aj na zlepšenie komunikácie detí voči svojmu okoliu. Rodiny sú do programu zaraďované na základe odporúčania orgánov sociálnoprávnej ochrany detí (ÚPSVaR), t.j. dobrovoľne, nie na základe rozhodnutia súdu.

Starší z dvoch bytov, v ktorých tento program realizujeme, bol nepretržite v prevádzke 20 rokov. Za ten čas sme v byte pomohli viac ako 60 rodinám. I napriek priebežnej údržbe si však tieto bytové priestory vyžadovali zásadnú rekonštrukciu a nové zariadenie kúpeľne sanitou, vybavenie obytnej časti atypickým nábytkom a efektívnejšie využitie malého kuchynského priestoru. Výraznejší stavebný zásah si (nepredpokladane) vyžiadala aj izolácia strechy či oprava vchodu z exteriéru, vďaka ktorej sa zlepšil tepelný komfort v byte. Všetko toto sa mohlo udiať najmä vďaka podpore Nadácie GRANVIA. S dofinancovaním rozsiahlych stavebných prác a vybavením nekonštruovaných priestorov sanitou, spotrebičmi či nábytkom nám pomohli aj Nadácia KIA, Nadácia pre deti Slovenska z Nadačného fondu Deti v bezpečí poisťovne Kooperatíva a Siemens Healthcare s.r.o..

2 minútové video o programe a rekonštrukcii je k zhliadnutiu TU

Viac o programe „Aby deti nemuseli odísť z rodiny“ nájdete TU

Pobyt v prírode pomáha prekonať príznaky prežitej traumy

Ľudia často prehliadajú pozitívny vplyv prírody na duševné zdravie. Naše okolie pritom môže výrazne ovplyvniť spôsob, akým myslíme a cítime – je dokázané, že pravidelné pobyty v prírode sú dôležité pre našu duševnú pohodu.

Pobyty v prírode využívame pri práci s deťmi, ktoré nachádzajú dočasné bezpečné útočisko v našom Detskom krízovom centre Náruč. Už niekoľko rokov sú terapeuticky ladené pobyty v prebúdzajúcej sa jarnej a pestrofarebnej jesennej prírode neoddeliteľnou súčasťou nášho špecializovaného programu na pomoc detským obetiam násilia. Prírodné prostredie dáva príležitosť upokojiť sa, zažiť a spoznávať seba i druhých.

Každý z nás má špecifický spôsob fungovania v živote, uvažovania, vnímania a uvedomovania si skutočností. Rovnako každý z nás má individuálny spôsob prežívania zranení či dlhodobej traumy. Preto naše psychologičky a sociálne pracovníčky pripravujú špecifický program na každý z pobytov v prírode podľa individuálnych potrieb a schopností zúčastnených detí. Vo všeobecnosti však platí, že počas 4-dňového pobytu poskytujeme deťom zážitky napomáhajúce k sebapoznaniu, sebaúcte a sebadôvere. Dôležitým prvkom programu sú aj aktivity, ktoré pomáhajú deťom zlepšiť vzťahy a komunikáciu voči svojmu okoliu.

Schopnosť vysporiadať sa s prežitou traumou spôsobenou blízkou osobou a zlepšenie častokrát problematickej komunikácie dáva deťom lepšiu šancu zvládnuť aktuálnu životnú krízovú situáciu a eliminovať znovuprežívanie či tzv. odložené následky traumy v dospievaní či dospelosti, v dôsledku čoho vznikajú napr. depresie, úzkostné či somatizačné poruchy, rôzne fóbie, škodlivé užívanie návykových látok a závislosti.

Veľká vďaka patrí Nadácii Volkswagen Slovakia, vďaka ktorej sme mohli v roku 2020 tieto dva pobyty realizovať. Horská príroda Kysúc a nádherné prostredie Kostoleckej tiesňavy nám poskytli úžasné prostredie pre nové životné dobrodružstvá, učenie sa o sebe samých a i zlepšovanie vzťahov.

Ako sme s IT krajom prešli za 40 dní okolo sveta

… potrebovali sme dofinancovať kúpu nového auta s nenákladnou a bezproblémovou prevádzkou, ktoré to s nami potiahne ďalších 12 rokov … a vtom prišli ľudia zo žilinských IT firiem s netradičnou ponukou.

Sprevádzanie detí, ktoré našli bezpečné útočisko v našom Detskom krízovom centre Náruč, do školy či k lekárom, realizácia výletov a rôznych voľnočasových aktivít mimo areálu krízového centra ale i zastupovanie záujmov detí na úradoch alebo súdoch – to všetko si vyžaduje rýchle, bezpečné a efektívne cestovanie. Naše 12-ročné autíčko i napriek dobrej starostlivosti a priebežnej údržbe (ani nie tak pomaly, ako isto) dosluhuje. Náklady na neustále opravy sú nerentabilné, ale toto auto by nám nepostrádateľne chýbalo. Potrebovali sme preto nakumulovať financie na kúpu nového spoľahlivého a bezpečného 5-miestneho “tátoša”, ktorý to s nami s nenákladnou a bezproblémovou prevádzkou potiahne ďalších 12 rokov … a vtom prišla netradičná ponuka z ITkraja:

V dobe obmedzeného cestovania sa chceli žilinské IT firmy “hecnúť” a za 40 dní virtuálne obísť zo Žiliny celý svet, čo je 40 075 km. A popri tom podporiť dobrú vec – vyzbierať 4 000 € na dofinancovanie kúpy nového auta pre nás.

Cez špeciálnu výzvu zverejnenú na portáli ludialudom.sk mohli na auto prispievať individuálni darcovia ale aj firmy, ktoré sa rozhodli finančne odmeniť každý kilometrík „odhýbaný“ ich zamestnancami. Rátal sa len vlastný pohon: chôdza, beh, bicykel, korčule …

Nakoniec v rámci výzvy športovalo 400 osôb z 11 IT firiem a Žilinskej univerzity, ktoré spolu prešli 51 721 km.  Najviac sa bicyklovalo (34 105 km), behalo (7 691 km) a chodilo (7 635 km), ale 1 650 km sme dali aj na korčuliach a kolobežkách, zaplávali a odpádlovali sme 445 km.

Hýbali sa nielen ľudia z IT firiem ale aj z Náruče – prispeli sme takmer 2500 kilometrami.

Naša nové auto už jazdí!

ĎAKUJEME všetkým športovcom, darcom a podporovateľom!

… ostávame v pohybe, priatelia!

Viac detailov k výzve IT kraja nájdete tu.

Keď dieťa potrebuje pomoc nás všetkých: videopríspevky z našej medzinárodnej konferencie

Dovoľte nám, aby sme s odstupom času zaspomínali na medzinárodnú konferenciu, zameranú na prezentovanie najnovších poznatkov a trendov v práci s deťmi ohrozenými násilím s názvom „Pomoc dieťaťu ohrozenému násilím: Spolu dokážeme viac II“.

Konferencia sa uskutočnila 15. októbra 2019 v Žiline a druhá bola preto, že prvú takto tematicky zameranú konferenciu sme zrealizovali v novembri 2017. Vzhľadom na veľmi dobrý ohlas sme sa rozhodli aspoň čiastočne vyplniť „medzeru na trhu“ v tejto téme a zároveň zaviesť tradíciu prinášania informácií o nových trendoch a možnostiach pomoci dieťaťu ohrozenému násilím na Slovensko.

Organizátorom konferencie bolo naše občianske združenie Náruč – Pomoc deťom v kríze v spolupráci so  Žilinským samosprávnym krajom. Konferenciu sme mohli zrealizovať vďaka finančnej podpore dánskej nadácie THE VELUX FOUNDATIONS. Teší nás, že téma pomoci deťom, ktoré sa stali obeťami násilia, oslovila aj najvyššiu predstaviteľku nášho štátu, keď nad konferenciou prevzala záštitu prezidentka Slovenskej republiky pani Zuzana Čaputová.

Viac ako 150 účastníkov konferencie tvorili zástupcovia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Kancelárie Ministra vnútra SR, Akadémie Policajného zboru SR, okresných prokuratúr, stredných škôl, miestnych samospráv, regionálnych samospráv či centier pre deti a rodinu. Prítomní boli i zástupcovia výskumnej sféry či nadácie podporujúcej aktivity v prospech detí a rodín ohrozených násilím. K tomu všetkému sa v sále stretlo aj viac ako 40 zástupcov pomáhajúcich organizácií z  verejného i neverejného sektora.

Program konferencie bol rozdelený do 3 tematických blokov: V Bloku „Dieťa ohrozené násilím – dostáva sa mu reálnej pomoci?“– zazneli 2 príspevky zamerané na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany pobytovou, terénnou a ambulantnou formou a informácie Kancelárie verejného ochrancu práv, týkajúce sa koordinácie zainteresovaných subjektov pri práci s detskými obeťami násilia v trestnom konaní. „Multidisciplinárny prístup – nástroj pomoci nielen dieťaťu ohrozenému násilím, ale i zainteresovaným profesionálom“    priniesli rečníčky zo Švédska, Poľska a Slovenska argumenty z praxe poukazujúce na  význam a potrebu koordinovaného prístupu k riešeniu prípadov násilia na deťoch. Konferenciu zavŕšil popoludňajší blok „Nové poznatky a praktické aspekty pomoci dieťaťu ohrozenému násilím na Slovensku a v zahraničí“, kde rečníci a rečníčky z Chorvátska, Poľska i zo Slovenska priniesli pestrú mozaiku odborných poznatkov z oblasti medicíny, psychológie, legislatívy či koordinácie pomoci ohrozeným deťom a rodinám. V nasledujúcom bloku venovanom téme.

Ako sme skonštatovali na záver konferencie:

Všetci chceme žiť vo svete, kde deti žijú v bezpečí, kde nie sú ohrozené fyzickým týraním ani sexuálnym zneužívaním. Žiaľ, zatiaľ v takom svete nežijeme… Dobrá prax na celom svete preukazuje význam koordinovanej multidisciplinárnej spolupráce  v prípadoch detí ohrozených závažnými formami násilia. Je ideálne, ak je takáto spolupráca jasne definovaná, ukotvená v legislatíve a je regulérnou súčasťou systému sociálnoprávnej ochrany, práva a spravodlivosti v štáte.

Len spoločné, na dieťa orientované úsilie môže týmto deťom poskytnúť skutočne účinnú pomoc: SPOLOČNE naozaj DOKÁŽEME VIAC!

S láskavým súhlasom prednášajúcich je možné pozrieť si konferenčné príspevky vo forme videa:

  • Výkon sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately po novelizácii Zákona č. 305/2005 – nové pobytové a ambulantné programy pre deti ohrozené násilím na Slovensku

       Mgr. Mária Marcinová, riaditeľka Odboru SPODaSK Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR  

  • Náruč – pobytové a ambulantné programy pre detské obete násilia – praktické skúsenosti  z realizácie výkonu opatrení po novelizácii zákona č. 305/2005, výhody multidisciplinárnej spolupráce

        Mgr. Róbert Braciník, riaditeľ, Detské krízové centrum Náruč

  • Potreba koordinácie zainteresovaných subjektov pri práci s detskými obeťami násilia v trestnom konaní     

       Mgr. Romana Fridriková, Kancelária verejného ochrancu práv

  • PROMISE – európske hnutie detských advokačných centier – trendy a filozofia

       Shawnna von Blixen, koordinátor skupiny pre spoluprácu v oblasti pri ochrane ohrozených detí, Rada štátov Baltského mora, Štokholm  

  • Detské advokačné centrá v Poľsku – SWOT analýza súčasného stavu

       Beata Wojtkowska, koordinátor centier pomoci deťom, Empowering Children Foundation, Varšava, Poľsko 

  • Detské advokačné centrum Náruč – fungovanie multidisciplinárnej spolupráce v slovenských podmienkach

       Mgr. Ľubomíra Mrázová, psychologička, Detské advokačné centrum Náruč

  • Dopady toxického stresu na dieťa a jeho budúci život

       MUDr. Peter Truchlý, pediater, Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica

  • Následky traumy na psychiku dieťaťa –význam dlhodobej a krátkodobej psychologickej pomoci deťom ohrozeným násilím

       Ella Selak Bagarič, klinická psychologička, Child Protection Center of Zagreb, Chorvátsko

  • Detstvo bez násilia – skúsenosti z poskytovania služieb celej rodine ohrozenej násilím v záujme dieťaťa

       Mgr. Petra Wűnschová, riaditeľka, Centrum Locika, Praha, Česká republika

  • Spolupráca prokuratúry s políciou a ďalšími subjektmi pôsobiacimi v oblasti ochrany práv dieťaťa ako obete trestného činu

       JUDr. Tomáš Balogh, okresný prokurátor, Okresná prokuratúra Martin

  • Ochrana detí pred násilím – koordinácia procesov a realizácia systémových opatrení

       Mgr. Mária Vargová, riaditeľka, Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch, MPSVaR SR