V novembri pozývame do divadla
HOVORME O NÁSILÍ, NEPREHLIADAJME HO
Druhá polovica novembra patrí dôležitým dňom, počas ktorých by sme nemali zabúdať, že v našej spoločnosti sú neustále prítomné rôzne formy násilia. 19. november je Svetovým dňom prevencie týrania a zneužívania detí a 25. november je Medzinárodným dňom za odstránenie násilia páchaného na ženách. V tomto období prebieha niekoľko kampaní, akcií či diskusií, ktoré sa venujú prevencii a eliminácii násilia a sexuálneho zneužívania.
Mestské divadlo Žilina v spolupráci s našim občianskym združením sa rozhodlo pripraviť sériu troch predstavení, ktoré upriamujú pozornosť na práva týraných či zneužívaných detí a žien.
Obeťami domáceho násilia sú v 90% prípadoch ženy. Každé 5. dieťa na Slovensku zažilo nejakú z foriem násilia. O sexuálnom zneužívaní existuje mnoho predsudkov, mýtov a omylov. Napriek narastajúcemu zviditeľňovaniu týchto faktov je nevyhnutné ich naďalej otvárať a rozprávať sa o nich.
Pri príležitosti dní prevencie a boja proti násiliu a sexuálnemu zneužívaniu uvedie divadlo tri inscenácie, ktoré vznikli so zámerom priniesť témy, s ktorými sa naša spoločnosť ťažko vysporiadava:
Naše fotky o sexuálnom zneužívaní na katolíckej škole a dramatizácia novely Nicol Hochholczerovej.
Táto izba sa nedá zjesť o vzťahu 12 ročného dievčaťa s jej učiteľom výtvarnej – obe v réžii Eduarda Kudláča.
Dvojicu silných inscenácii dopĺňa Kreutzerova sonáta / Čia vina? v réžii Pavla Viechu. Inscenácia spracováva tragický príbeh z novely Leva N. Tolstého o mužovi, ktorý zo žiarlivosť zabil svoju vlastnú ženu, ale zároveň odkrýva aj búrlivý a nerovnocenný vzťah slávneho spisovateľa so svojou manželkou.
K predstaveniam budú patriť aj dramaturgické úvody či diskusie s tvorcami inscenácií a s našimi skúsenými psychológmi z Náruče, ktorí sa téme násilia a zneužívania profesionálne venujú – Róbertom Braciníkom a Ivetou Tarabovou.
Cieľom tohto spoločného projektu je upozorniť na skutočnosť, že napriek dlhodobému úsiliu občianskej spoločnosti a medzinárodných i národných inštitúcií je násilie páchané na ženách a deťoch stále jednou z najrozšírenejších foriem porušovania ľudských práv a zásahu do ľudskej dôstojnosti.
Hovorme o násilí. Neprehliadajme to. Akýkoľvek delikt sa môže vyskytnúť tam, kde sa naskytne príležitosť. Deje sa to aj v našej krajine a môže sa stať každému z nás.
PROGRAM:
22. 11. Kreutzerova sonáta / Čia vina?
19:00 predstavenie
20:45 diskusia s tvorcami a s psychológom z Náruče
23. 11. Naše fotky
18:00 dramaturgický úvod s tvorcami a s psychológom z Náruče
19:00 predstavenie
24.11. Táto izba sa nedá zjesť
19:00 predstavenie
20:30 diskusia s autorkou novely Nicol Hochholczerovou a psychológom z Náruče
Radi by sme vám dali do pozornosti možnosť zakúpiť si špeciálnu vstupenku na všetky tri predstavenia s diskusiami za zvýhodnenú sumu 18 eur. Vstupenky na sériu predstavení je možné zakúpiť výhradne v pokladnici divadla. Vstupenky len na jednotlivé predstavenia sú dostupné aj online v sieti Ticketportal.
V Náruči nájdete bezplatnú odbornú pomoc pre ženy, rodiny a deti zažívajúce násilie.
Nespochybňujte dieťa, ak sa Vám zdôverí o prežitom násilí
… a ešte jeden rozhovor, ktorý prednedávnom vyšiel v tlačenom médiu (Naša žilinská diecéza, 08/2022) – tentokrát s našimi kolegyňami z Detského advokačného centra Náruč o existujúcich možnostiach pomoci deťom, ktoré zažili fyzické alebo sexuálne násilie.
Svet nám pripomína povinnosť chrániť deti pred sexuálnym násilím!
18. november je Európsky dňom ochrany detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním
19. november je Svetovým dňom prevencie týrania a zneužívania detí
Európa aj svet nám v týchto dňoch intenzívnejšie ako inokedy pripomínajú, že je povinnosťou každého z nás venovať pozornosť a ochranu deťom zažívajúcim akúkoľvek formu sexuálneho násilia či týrania.
Štatistiky ministerstva vnútra hovoria, že v roku 2020 bolo na Slovensku evidovaných celkovo 535 prípadov mravnostnej kriminality na deťoch.[1] Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za rok 2020 zase evidovali 158 prípadov sexuálne zneužívaných detí.[2] Možno sa Vám to zdá veľa, ale podľa odborníkov je to len “vrchol ľadovca” – detí vystavených rôznym formám sexuálneho násilia je oveľa viac! (pozri napr. TU)
Každý dospelý má povinnosť pomôcť deťom, ktoré si zažívajú násilie (nielen sexuálne). V našom Detskom advokačnom centre Náruč a Detskom krízovom centre Náruč, ponúkame pomoc nielen deťom ohrozeným násilím, ale aj možnosť konzultácií pre odborníkov a laickú verejnosť – pre všetkých, ktorí sa so sexuálne zneužívanými deťmi stretli alebo majú podozrenie, že sa zneužívanie či násilie na dieťati pácha.
Ale!!! … na to, aby sme týmto deťom mohli pomôcť, musíme o nich vedieť.
Preto, ak máme vedomosť, či podozrenie, že k sexuálnemu zneužívaniu dieťaťa môže dochádzať nebuďme ľahostajní a obráťme sa na inštitúcie, ktoré vedia pomôcť (políciu, orgány sociálnoprávnej ochrany na úradoch práce sociálnych vecí a rodiny či mimovládne organizácie ako je napríklad aj Náruč)!
[1] https://www.minv.sk/?statistika_kriminality_v_slovenskej_republike_za_rok_2020_xml
[2] https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/rocne-vykazy-mpsvr-sr/rocne-vykazy-v12-mpsvr-sr-o-vykonavani-opatreni-socialnopravnej-ochrany-deti-a-socialnej-kurately-2008-2009-2010-2011.html?page_id=77297
Sexuálne násilie na deťoch – deje sa častejšie, ako si myslíme
“Väčšina prípadov fyzického násilia na deťoch zostáva utajených. V prípade sexuálneho zneužívania vypláva na povrch len mizivá časť.” takto sa začína článok, ktorý vyšiel v denníku Postoj.
„Mnohé deti o sexuálnom násilí referujú až v dospelosti alebo v takom čase, kedy sa už naisto vymanili z područia zneužívateľa. Čo bohužiaľ v očiach okolia môže vyvolať efekt, že svedectvo dieťaťa je nedôveryhodné,“ povedal pre Postoj riaditeľ Detského krízového centra Náruč v žilinskej mestskej časti Zádubnie Róbert Braciník…
… celý článok si môžete prečítať TU
O tom, prečo sexuálne zneužívaným deťom na Slovensku často nepomôžeme… pritom spôsoby účinnejšej a rýchlejšej pomoci sú vo svete známe!
Pri pohľade na štatistiky o sexuálnom násilí páchanom na deťoch sa môže zdať, že sú nadhodnotené, lebo v našom okolí nikoho so zážitkom sexuálneho zneužívania nepoznáme. V prieskume z r. 2017 uviedlo aspoň jeden prejav sexuálneho násilia 24 % detí a vážne sexuálne násilie 3% detí (prieskum na 2856 deťoch)1. Vo výskume z r. 2019 na vzorke 1018 dospelých ľudí uviedlo zážitok sexuálneho zneužívania zhruba 9 % respondentov. 2
Odborníci sa však zhodujú na tom, že výskyt sexuálneho násilia na deťoch je častejší ako uvádzané čísla. O mnohých prípadoch sa nedozvieme, lebo detské obete nezriedka o svojich skúsenostiach nepovedia, alebo nie sú prípady sexuálneho zneužívania oznámené kompetentným orgánom.
Je to jeden z mylných predpokladov, že detské (ale aj dospelé) obete sexuálneho zneužívania/násilia, čo najskôr vyhľadajú pomoc alebo sa so svojim zážitkom bezprostredne niekomu zveria.
Výskumy aj naša viac ako 20-ročná prax ukazujú, že opak je pravdou. Deti zažívajúce sexuálne násilie o ňom väčšinou povedia až po dlhšej dobe a v niektorých prípadoch sa nezdôveria nikdy. Oneskorené oznámenie je pre obete sexuálneho násilia skôr „typický prejav“. Doc. Slávka Karkošková uvádza, že „menej než 1 zo 4 obetí odhalí CSA okamžite….“3
Dôvody, prečo deti o sexuálnom násilí nehovoria okamžite sú rôzne, napríklad:
- strach, že im nikto neuverí
- obava, že ublížia rodine alebo blízkej osobe
- strach, že zneužívateľ uskutoční svoje hrozby
- pocity viny a hanby – pôsobením manipulatívnych techník páchateľa, ale aj kvôli postojom okolia, môže dieťa žiť v predstave, že si za zneužívanie „môže samé“, lebo sa nebránilo, zažilo príjemné pocity, či sa správalo vyzývavo (zvlášť u starších detí)
- ambivalentné pocity voči páchateľovi – dieťa nie vždy voči páchateľovi násilia musí pociťovať výlučne negatívne pocity, väčšinou sú pocity voči páchateľovi rozporuplné – ambivalentné teda aj ho má rado, aj nemá – najmä ak je páchateľom blízka osoba
- ne/identifikácia seba ako obete násilia – pokiaľ dieťa nevie, že to, čo sa na ňom pácha je sexuálne zneužívanie, pravdepodobnosť, že sa zdôverí je nižšia.
Čo môže pomôcť, aby sa deti rozhodli zdieľať svoje ťažké tajomstvo?
Odborníci sa zhodujú na tom, že je to:
- podpora okolia, najmä toho blízkeho. Dieťa by malo mať pocit, že jeho odhalenie bude prijaté bez zľahčovania, či jeho obviňovania.
- kvalitná prevencia, aby deti vedeli identifikovať, že sa im deje niečo „zlé“ a vedeli ako v takej situácii reagovať, na koho sa obrátiť.
- vzdelávanie odborníkov pracujúcich s deťmi v téme sexuálneho násilia na deťoch, aby vedeli, aké signály si na dieťati a jeho okolí všímať, ako reagovať na jeho zdôverenie sa a ako postupovať, ak sa násilie odhalí.
Dlhoročná zahraničná prax ukazuje, že nevyhnutnosťou úspešnejšieho a rýchlejšieho riešenia aj toho malého množstva oznámených prípadov násilia páchaného na deťoch, sú na báze pravidelnosti fungujúce a špeciálne vyškolené tímy profesionálov, ktorí následne sexuálne trestné činy páchané na deťoch vyšetrujú, dozorujú, či terapeuticky pracujú s rodinou a dieťaťom.
Toto však na Slovensku, bohužiaľ, nie je uplatňované. Preto sa už pár rokov snažíme rôznym spôsobom upriamiť pozornosť kompetentných orgánov štátu na potrebu zavedenia povinného modelu multidisciplinárneho riešenia prípadov detských obetí násilia, aby vyškolený tím odborníkov v danom regióne riešil tieto citlivé a zložité prípady detí záväznými osvedčenými postupmi.
Veríme, že téma záväzných postupov a povinného multidisciplárneho riešenia prípadov detských obetí násilia nezostane, tak ako doteraz, len témou konferencií, odborných diskusií či pracovných stretnutí s predstaviteľmi do prípadov zainteresovaných rezortov (sociálne veci a rodina, spravodlivosť, vnútro – polícia, prokuratúra…).
Sme presvedčení, že zavedením povinného multidisciplinárneho prístupu k riešeniu prípadov detských obetí násilia, ktorý je vo svete vnímaný ako štandard, dôjde i na Slovensku k zásadnému zefektívneniu a zrýchleniu pomoci detským obetiam násilia.
P.s.: Zahraničná prax ukazuje aj to, že narastajúce percento úspešne vyriešených prípadov vzbudzuje dôveru verejnosti v systém a dochádza k oznamovaniu väčšieho množstva prípadov… deti si v takejto zložitej situácii zväčša nevedia pomôcť samé – je to na nás – dospelých!
1Fico, M. 2017. Prevalencia násilia páchaného na deťoch 8. a 9. ročníkov. Zistenia z reprezentatívneho prieskumu. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny, 2017, s 57. Dostupné TU
2 Kaščáková, N, Bednaříková, H, Dobrotková, A., Petríková, M., Hašto, J., Tavel, P. 2020. Traumatizácia v detstve a zdravie v dospelosti. In PSYCHIATRIA-PSYCHOTERAPIA-PSYCHOSOMATIKA,27, 2020, č.2, s.6-15. Dostupné TU
3 Karkošková, S: Sexuálne zneužívanie detí: vzorce kontraintuitívnych reakcií obetí In Mravnostná kriminalita ako spoločenský fenomén a možnosti jej kontroly, Bratislava: Akadémia policajného zboru, 2015,s.193-194. Dostupné TU
Deti a GROOMING. Pravdepodobne ste sa s ním už stretli! Viete o čo ide?
Slovo grooming je prevzaté z angličtiny. V slovenskom jazyku preň nemáme jednoslovný ekvivalent, slovo „groom“ znamená „pripraviť na špecifickú pozíciu alebo účel“ či „pripraviť na budúcu rolu alebo funkciu“.
Ako profesionáli pracujúci s deťmi (ale aj ako rodičia, priatelia, príbuzní, susedia …) sa s groomingom môžeme stretnúť pomerne často, no nevieme o tom … je veľký problém s jeho identifikáciou!
Grooming totiž znamená, že zneužívateľ si „pripravuje“ dieťa, rodinu, komunitu tak, aby mohol sexuálne zneužívanie realizovať. Svojim správaním si vytvára podmienky, aby bol pre dieťa či jeho okolie dôveryhodný a mohol nepozorovane páchať sexuálne zneužívanie bez zjavného rizika odhalenia. Grooming je zaujímavý fenomén. Nejde totiž o správanie trestné, agresívne či bezprostredne ohrozujúce. Naopak, nezriedka je to správanie priateľské, starostlivé, prívetivé, nápomocné.
Grooming prebieha mnohými spôsobmi, využíva pestrú škálu metód. Možno pri ňom identifikovať rôzne fázy: od nadviazania kontaktu až po uskutočnenie zneužívania. Groomeri využívajú on-line prostredie (internet) ale i priamy osobný kontakt.
Ak dokážeme grooming rozpoznať, dokážeme „vytušiť“ hroziace nebezpečenstvo a včas zasiahnuť.
Ak grooming dokážeme v príbehu sexuálne ohrozeného alebo zneužívaného dieťaťa identifikovať, prispieva to k lepšiemu porozumeniu správania dieťaťa, či jeho okolia a tým k rýchlejšiemu a účinnejšiemu poskytnutiu pomoci.
Naše občianske združenie Náruč – Pomoc deťom v kríze, ktoré sa už viac ako 20 rokov venuje pomoci deťom ohrozeným sexuálnym, fyzickým a psychickým násilím a ich rodinám, ponúka odborníkom, profesionálom pracujúcim s deťmi, jedinečnú možnosť dozvedieť sa o groomingu viac formou internetového vzdelávania. Vzdelávanie je zložené z viacerých blokov. Ponúka stručný, prehľadný a odborný teoretický výklad od doc. Mgr. ThDr. Slávky Karkoškovej, PhD., lektorky, výskumníčky a poprednej slovenskej odborníčky na tému sexuálneho zneužívania. Vzdelávanie obsahuje aj odkazy na relevantnú odbornú literatúru či na filmy, v ktorých je problematika groomingu zobrazená. To len potvrdzuje, že ľudia sa s groomingom stretávajú a vnímajú ho, hoci tento jav nemajú pomenovaný. Vzdelávanie taktiež ponúka podnety na sebareflexiu, tvorivé úlohy pre lepšie porozumenie problematike, či možnosť sumarizácie a overenia si získaných vedomostí formou krátkeho testu.
Vzdelávanie nie je, kvôli citlivosti témy, verejne dostupné. Na našej webovej stránke je potrebné vyžiadať si prístupové dáta, ktoré sú personalizované a majú obmedzenú časovú platnosť. Praktická skúsenosť ukazuje, že vzdelávanie je síce možné realizovať individuálnou formou, avšak priebežná diskusia menších pracovných tímov počas vzdelávania dáva možnosť riešenia/zrkadlenia konkrétnych prípadov či otvára nové pohľady na tému.