Aktuality

Vďaka Nadačnému fondu Kia Motors v Náruči ďalej vylepšujeme služby klientom

Správa o našej verejnej zbierke v Čadci

Na základe § 13  zák. SNR č. 162/2014  Z. z. o  verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov  predkladáme predbežnú správu  zbierky.

Zbierka bola vykonávaná od 04. 12. 2014 – 13. 12. 2014 /vrátane/ v čase od 9,00 hod. – 18,00 hod. výberom  finančných prostriedkov do prenosných pokladničiek. Použilo sa 8 pokladničiek. Zbierka prebiehala v meste Čadca – pešia zóna – Palárikova ulica, Námestie slobody, Matičné námestie, Dom kultúry v Čadci, Malá ulica, Tatra hotel, Poradensko-tréningové centrum Náruč – Ul. Potočná, kaderníctvo Manier – Ul. Malá, Informačné centrum v budove Mestského úradu,kostol Čadca – Milošová.  Verejná  zbierka bola vykonaná za účelom pomoci deťom v kríze, konkrétne pre občianske združenie  Poradensko-tréningové centrum Náruč – Pomoc deťom v kríze, pobočka Čadca, Ul. Potočná č. 2836, sídlo organizácie: Zádubnie č. 56, 010 03  Žilina.

Otvorením pokladničiek a sčítaním finančných prostriedkov boli poverené pracovníčky Mgr. Elena Jedináková, Bc. Pavlína Straková, Veronika Grešáková. Vyzbierané finančné prostriedky v celkovej sume 1206,10 € boli po ukončení zbierky a  zrátaní zodpovednými pracovníkmi vložené priamo na účet OZ „Náruč“ – Číslo účtu: 5065419198/0900.  Na uvedenú zbierku neboli vynaložené žiadne náklady.

Osoba zodpovedná za zbierku za PTC Náruč Čadca: Mgr. Elena Jedináková

Mgr. Ivan Leitm, štatutár

Dokážu sa deti chrániť pred násilím?

Už takmer rok Náruč – pomoc deťom v kríze realizuje projekt „Bližšie k deťom“, ktorého zámerom je priblížiť deťom problematiku násilia, naučiť ich, ako sa chrániť a kde vyhľadať pomoc.

V rámci preventívnych seminárov  naše preventistky navštevujú základné školy v Žiline a okolí, komunikujú s deťmi a odovzdávajú im potrebné  informácie. Semináre vedieme hravou formou, s využitím  počítačových animácií. Pokúšame sa vtiahnuť deti do hier a diskusií zameraných na objasnenie, čo je násilie na deťoch a čo robiť, keď sú s ním deti konfrontované.

Od mája 2014 sme navštívili 9 škôl a oslovili 589 žiakov. Úspech seminárov závisí vždy od toho, ako sa nám podarí vzbudiť záujem detí. Po počiatočnom ostychu deti väčšinou  živo komunikujú, a to nielen o násilí, ale o všetkom, čo ich trápi a čo s násilím spájajú. „Ukazuje sa, že na väčšine škôl chýba styčná osoba, na ktorú by sa deti v prípade potreby mohli obrátiť a v bezpečnom prostredí sa jej zdôveriť so svojimi problémami.“ ..hovorí preventistka Mariana Sedliaková. „Tiež sa stretávame s tým, že deti násilie nevedia identifikovať a len ťažko rozpoznávajú rozdiel medzi rodičovským trestom a týraním. Niet sa čomu čudovať, pretože s rozlišovaním medzi primeraným potrestaním dieťaťa a násilím má problém aj mnoho dospelých…“

Diskusie s deťmi prinášajú mnohé zaujímavé zistenia. Mnoho detí na otázku „Ako by ste pomohli kamarátovi, ktorý by sa vám zdôveril, že ho doma bijú?“ odpovie napríklad – poradil by som mu, aby ušiel z domu, zobral by som ho k sebe domov, zbil by som jeho rodičov a podobne. Deti nepoznajú dôležité telefónne čísla, napríklad na políciu, Linku detskej istoty alebo iné pomáhajúce organizácie.  Počas stretnutí im preto vysvetľujeme,  že ak sa cítia ohrozené, môžu sa obrátiť na ľudí, ktorým dôverujú, alebo na organizácie,  ktoré poskytujú deťom s takýmito problémami odbornú pomoc.  Tieto informácie deťom sprostredkúvame aj pomocou informačných materiálov, v ktorých okrem iného nájdu aj odkazy na internetovú stránku Náruče s potrebnými kontaktnými údajmi.

Ďalšou formou pomoci deťom v rámci tohto projektu je internetové poradenstvo. Deťom umožňuje z bezpečia domova sa anonymne zveriť so svojimi problémami bez toho, aby museli osobne navštíviť odborného poradcu. Svoje otázky – problémy môžu posielať priamo z web stránky Náruče cez jednoduchý E-mailový formulár, alebo ich  komunikovať prostredníctvom četu.  On-line poradňa formou četu  funguje na pravidelnej báze 4 hodiny denne v intervaloch 3 krát do týždňa.

Projekt bol podporený Islandom, Lichtenštanjskom a Nórskom prostredníctvom programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA – nadácia na podporu sociálnych zmien.

Každé dieťa si zaslúži byť chránené

Jednou z horúcich tém diskutovaných v súvislosti s nastávajúcim referendom je téma sexuálnej výchovy. Mnohé argumenty proti tomu, aby deťom boli sprostredkované  znalosti z tejto oblasti, nás zaskočili. Naposledy z úst Antona Chromíka… V Náruči sa roky venujeme prevencii násilia na deťoch a sme presvedčení, že deti majú mať základné  informácie o rizikách sexuálneho zneužívani aj o možnostiach, ako sa chrániť. Stotožňujeme sa s postojom OZ NEMLČME, ako aj s ich argumentmi, prečo je informovanosť detí v tejto oblasti taká dôležitá.

Každé dieťa si zaslúži byť chránené

 Jednou z horúcich tém diskutovaných v súvislosti s nastávajúcim referendom je téma sexuálnej výchovy. Mnohé argumenty proti tomu, aby deťom boli sprostredkované  znalosti z tejto oblasti, nás zaskočili. Naposledy z úst Antona Chromíka… V Náruči sa roky venujeme prevencii násilia na deťoch a sme presvedčení, že deti majú mať základné  informácie o rizikách sexuálneho zneužívani aj o možnostiach, ako sa chrániť. Stotožňujeme sa s postojom OZ NEMLČME, ako aj s ich argumentmi, prečo je informovanosť detí v tejto oblasti taká dôležitá.

Každé dieťa si zaslúži byť chránené

V diskusii o rodine sa stráca najlepší záujem dieťaťa

Bratislava, 2. februára 2015 – Koalícia pre deti, platforma združujúca rozličné mimovládne organizácie, ktoré sa venujú ochrane a napĺňaniu práv detí na Slovensku, so znepokojením sleduje, akým smerom sa vyvíja spoločenská debata súvisiaca s nadchádzajúcim referendom. Jej zástupcovia poukazujú na to, že sa v nej síce operuje najlepším záujmom detí, no tie sa v nej stávajú skôr nástrojom pri presadzovaní názorov dospelých.

„Silnie v nás obava, že v čoraz vyhrotenejších diskusiách sa síce operuje najlepším záujmom dieťaťa, no  skutočný záujem detí sa v nich stráca a deti sa stávajú nástrojom pri presadzovaní názorov dospelých,“ hovorí Dana Rušinová, prezidentka Koalície pre deti.

Prax ukazuje, že nie všetky deti majú to šťastie, aby vyrastali v rodine, ktorá dokáže plniť všetky svoje funkcie a adekvátne sa postarať o svoje deti. Podľa zástupcov Koalície sú na Slovensku z tohto dôvodu každý deň odňaté približne 3 deti z vlastného rodinného prostredia, čo predstavuje okolo 1 000 detí ročne.Ich zotrvávanie mimo vlastnej rodiny alebo mimo náhradného rodinného prostredia je stále dlhodobé (priemerne nad 4 roky). Napriek relatívne pokrokovej legislatíve sa nedarí štátu zabezpečiť právo detí žiť v bezpečí vo vlastnej rodine.

„To, čo deti potrebujú, je funkčná rodina, ktorá napĺňa ich prirodzené potreby. V nej dokážu vyrásť v sebaistú a zodpovednú osobnosť, ktorá má pevne v rukách svoj život a zároveň sa dokáže aktívne zapájať do života spoločnosti,“ upozorňuje Rušinová.

Koalícia preto poukazuje na potrebu prijať všetky dostupné opatrenia na zlepšenie postavenia a ochrany detí v spoločnosti. Podporuje prijatie novely Zákona o rodine, ktorá bližšie definuje záujem dieťaťa a napomáha rozvoju a ochrane detí, ako aj urýchlené zriadenie inštitútu Komisára pre deti.

Koalícia i jej členské organizácie sa vo svojej činnosti riadia princípmi Dohovoru o právach dieťaťa, ktorými sú nediskriminácia, najlepší záujem dieťaťa, právo na život, prežitie a rozvoj a právo na rešpektovanie názorov. Posilňovanie funkčnosti rodiny, ktorá je prirodzeným prostredím pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa, vníma ako zodpovednosť všetkých aktérov spoločnosti, ktorí by mali v tejto dôležitej úlohe navzájom spolupracovať – detí, rodín, štátu, samosprávy, škôl, podnikateľov, cirkví, občianskej spoločnosti a ďalších.

„Obraciame sa na všetkých, ktorí do referendovej diskusie vstupujú, aby sa pridŕžali zásad vecnej komunikácie a neprispievali k ďalšiemu rozdeľovaniu spoločnosti. Napätie, ktoré táto atmosféra vyvoláva, negatívne ovplyvňuje predovšetkým deti,“ apeluje Rušinová.

POZN. Toto je stanovisko Koalície pre deti. S úvodom (perex a prvý odsek) tohto vyhlásenia sa Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, člen Koalície pre deti, nestotožňuje.

… k diskusii s čitateľmi Nového Času

Píšu nám čitatelia Nového Času. Keďže sú ich listy veľmi podobné, vybrali sme jeden, aby sme touto cestou reagovali.

Dobrý deň,som veľmi sklamaná Vaším postojom,plne súhlasim s článkom v Novom čase,otec ma byť so synom,

ja ako dieťa a som neraz od rodičov dostala po zadku,aj iné tresty,lebo som bola proste živé dieťa,ale boli to tresty z lásky aby zo mňa vyrastol slušny človek…dnes keď otec dá po zadku svojmu synovi tak ho týra…

neskutočné,myslela som si, že chlapček je dávno so svojím otcom a vy mu ešte bránite aby sa s ním aj stretával,zanechá to na ňom trvalé psychické následky,ktoré si ponesie do konca života…

Vám nejde o dieťa,ide Vám asi o peniaze,ktoré za neho dostávate…

smutné, velmi smutné…prečo nepomáhate deťom,ktorých rodičia su alkoholici,bijú ich,prečo týmto deťom nepomáhate?????

Prečo musí Vilo Rozboril v televízii pomáhať piatim deťom,aby žili dôstojne…..?????

Nerobite dobré svojú prácu,darmo sa p.Leitmanova na internete obhajuje,nepriala by som jej keby,jej dieťa skončílo v nejakom centre,stále by plakalo za rodičom…a centrum by sa riadilo len zákonom,videli sme ako to dopadá v Anglicku,ako sa tam zneužívajú zákony na ochranu deti.

Hanbite sa…mali by ste pracovať na tom aby chlapček,bol čo najskôr u svojho otca,nie vypisovať obhajovacie listy na internete…

Je tak málo lásky medzi ľuďmi,žijeme rýchly život a Vy beriete osamelému otcovi,jeho jediný zmysel života syna…

Gabriela,Košice

Pani Gabriela a ostatní diskutéri, prijmite prosím našu odpoveď:

Vážená pani Gabriela,

Ťažko sa mi reaguje v odpovedi ľuďom, ktorí sa domnievajú, že všetko, čo Nový Čas napíše, je aj pravda. Z toho, čo v článku zaznelo, plne zodpovedajú pravde 3 informácie: dieťa požiadalo o pomoc, úrady ho zverili do starostlivosti Náruče a otec sa domáha svojich rodičovských práv.

Ostatné veci sú tendenčné, poprekrúcané alebo číre výmysly agilnej pani redaktorky.

1) Neexistuje na Slovenku sudca, ktorý by vydal predbežné opatrenie na vyňatie dieťaťa z rodiny z dôvodu, že rodič dal dieťaťu z lásky po zadku. Takéto rozhodnutie súd vydáva, keď je život, zdravie alebo zdravý vývin dieťaťa vážne ohrozený.

2) Emotívne reakcie čitateľov v takýchto prípadoch, tak ako u Vás, vyplývajú z toho, že si ľudia situáciu stotožnia s vlastnými zážitkami (aj mňa bili a aký statočný človek zo mňa vyrástol) a s vlastnými obavami (čo keby aj mne niekto vzal deti, keď im capnem po zadku). Pointa je v tom, že deti, ktoré sa dostávajú do krízových centier, čelia zo strany svojich rodičov takým hrubým formám násilia a zanedbávania, že si to verejnosť nedokáže, a často ani nechce predstaviť. A čo si takto pripustiť, že dieťa v rodine trpelo natoľko, že vyhľadalo pomoc? A že ten rodič, ktorý sa obrátil na médiá, nemusí byť taký ideálny, za akého sa vydáva on resp. akého ho vykresľujú médiá? Nepovažujem za zmysluplné presviedčať Vás o našej pravde, ani vyvracať nezmyselné tvrdenia, ktoré v článku odzneli. Dodám len povzdych kolegyne, ktorá s rodinou dlhodobo pracovala: Ostávajú len oči pre plač, zas vyhráva agresor, manipulátor a kverulant…

3) Súhlasím s Vami, že dieťa môže niesť trvalé psychické následky – otázkou však je, čím pričinením. Žiaden súdny rodič nevydá svoje dieťa napospas bulvárnym médiám, nemanipuluje ho, nezneužíva verejne, len aby presadil svoje záujmy. Tento teáter môže poslúžiť jedine zvýšeniu predajnosti Nového Času, nie však dieťaťu. Prečo teáter? Napr. preto, že nie je pravda, že dieťa nemá ísť na Vianoce domov – samozrejme, že má. Redaktorka aj otec to vedia, ale to im nebránilo srdcervúco písať prezidentovi, aby sa o to zasadil. V nadpise to dobre vyzerá, nie? Škoda, že sa v článku nezmienili, koľko času sme v Náruči venovali práci s dieťaťom, s otcom, ich spoločným stretnutiam. Žiaľ, mediálne útoky idú otcovi lepšie, ako posilňovanie vzťahov s dieťaťom…

4) Nekonečné debaty „veci znalých“ diskutérov o tom, ako krízové strediská ryžujú na deťoch, sú do smiechu aj do plaču zároveň. Verte, že tí ľudia, ktorým podľa Vás ide iba o peniaze, by so svojim vzdelaním a mnohoročnými odbornými skúsenosťami mali inde podstatne vyššie príjmy aj spoločesnký kredit, ako v neziskovom sektore. Na rozdiel od všeobecne rozšírenej predstavy je im práca poslaním, ktoré zodpovedne a s plným nasadením vykonávajú napriek nepriaznivým podmienkam. Je smutné, koľkí ľudia sa cítia povolaní hodnotiť a súdiť bez toho, aby poznali najzákladnejšie skutočnosti.

5) A prosím Vás, prečo sa domnievate, že nepomáhame deťom, ktorých rodičia sú alkoholici, bijú ich…? Presne pre takéto deti tu sme, presne takým pomáhame. Možno skôr, ako začnete chrliť oheň a síru, mohli by ste si aspoň zbežne pozrieť výročné správy na našej stránke (www.naruc.sk), kde je zrejmé, koľko energie venujeme nielen práci s deťmi, ktoré máme v krízovom centre, ale tiež práci s ich rodinami. Viete, je dosť náročné diskutovať s ľuďmi, ktorí sa na jednej strane domáhajú potrestania vinníkov v prípade utýranej Lucky, na druhej strane ale broja proti akémukoľvek zasahovaniu úradov v rodinách, kde deťom hrozí násilie, prípadne obhajujú násilníkov len preto, že sa títo stavajú do pozícií obetí.

6) Žiaľ, ani v prípade Rozborilových relácií sa nezhodneme. Vilo Rozboril v televízii deťom ani ostatným ľuďom v núdzi nepomáha. Vystavuje nešťastie ľudí verejnému obnažovaniu, ani zamak nehľadiac na ich dôstojnosť a zraniteľnosť. Pomoc nedáva, maximálne ak sprostredkuje od iných darcov. Najväčšmi pomáha svojmu egu a svojej peňaženke. Mnohí ľudia, ktorí sa nechali vtiahnuť do týchto škandálóznych televíznych vystúpení, to neskôr oľutovali – či už ako „obdarovaní“, alebo ako účastníci v zákulisí, keď znechutene sledovali dianie mimo kameru. Verte, ľudia v núdzi si zaslúžia rešpekt, nie nedôstojné citové vydieranie. Nepotrebujú, aby niekto vzdychal a ronil slzy nad ich osudmi. Potrebujú konkrétnu a systematickú pomoc, bez asistencie médií.

7) A nehnevajte sa, je zrejmé, že o našej práci viete dosť málo. Preto ma zaráža, ako ste ju šmahom ruky označili za zlú. Moji kolegovia sú vysokoškolsky vzdelaní psychológovia, sociálni pracovníci, špeciálni pedagógovia s dlhoročnou praxou, ktorí dôkladne poznajú všetky aspekty práce s deťmi a rodinami ohrozenými násilím. Pre väčšinu z detí, ktoré prešli Náručou, bol pobyt u nás prvou skúsenosťou, keď sa nemuseli báť a nemuseli hladovať, keď im niekto bol oporou v škole, keď mohli zistiť, aké sú šikovné a schopné zvládať životné prekážky. Keď boli obklopené dospelými, ktorí im boli oporou a ktorým mohli veriť. Mnohí zlyhávajúci rodičia našli u nás priestor, aby sa upevnili ich vzťahy s deťmi, aby lepšie dokázali chápať svoje deti a vyjadrovať im svoju rodičovskú lásku a podporu. Nás pri srdci hreje vedomie, že aj keď nedokážeme pomôcť všetkým ohrozeným deťom, u mnohých sa nám to podarilo a dnes vyrastajú v rodinách – v bezpečí a bez násilia. A ak dovolíte, výsledky našej práce tu sú a majú význam aj napriek pochybnostiam ľudí, ktorí svoj úsudok opierajú o vykonštruované príbehy z médií.

8) Nie, nehanbím sa za prácu svojich kolegov. Vážim si ich, dôverujeme ich odbornému úsudku a vysoko oceňujem, že napriek ťažkým podmienkam ani po toľkých rokoch nevyhoreli a obetavo vykonávajú svoju prácu v prospech detí ohrozených násilím. Skôr mám obavy, aby sa pod tlakom médií a zmanipulovanej verejnosti nedosiahol stav, kedy násilníci a ignoranti budú diktovať, ako má vyzerať legislatíva, postup úradov a ochrana dieťaťa. V Náruči spoločne dúfame, že sa situácia pre chlapca vyvinie dobre a že nebude vyrastať v prostredí, ktoré ho bude ohrozovať.

9) A že nemáme vypisovať obhajovacie listy na internete? A neviete mi poradiť, kde inde sa máme obhajovať? My nemáme k dispozícii obrovské mediálne prostriedky, štáb novinárov, ktorí sú kvôli senzácii ochotní napísať čokoľvek, ani právnikov pripravených odraziť akúkoľvek žiadosť o nápravu…

10) Máte pravdu, je málo lásky medzi ľuďmi. Aj vzájomného rešpektu. Bolo by fajn, keby bolo menej nenávisti, povrchnosti a zloby.

11) Píšete, že by sme sa mali hanbiť. My považujeme za hanebnosť, keď médium, vedomé si svojej sily a neohrozenosti, nerešpektuje záujem dieťaťa, prekrúca fakty, podnecuje vášne a pochováva prácu ľudí, ktorí 18 rokov pomáhajú ohrozeným deťom.

S úctou,

M. Leitmanová

Vyjadrenie Náruče k článku v Novom Čase

So znepokojením sme zaznamenali článok v Novom čase, ktorý sa nanajvýš neobjektívne vyjadruje k prípadu dieťaťa umiestneného v Detskom krízovom centre Náruč.

Redaktorka Nového Času od prvého kontaktu s našimi pracovníkmi pristupovala k prípadu jednostranne a zaujato, vytrvalo ignorujúc upozornenia našich pracovníkov, aby neohrozovala dieťa nátlakovým  prístupom a zverejňovaním jeho identity v médiách.

Článok je vystavaný na množstve nepravdivých tvrdení, klamstiev a poloprávd, čerpaných zväčša  len z vyjadrení otca, resp. z údajných vyjadrení dieťaťa.

Postojom a konaniu otca rozumieme, i keď sa s nimi nemôžeme stotožniť. Nedovoľujú nám to zistenia získané počas umiestnenia dieťaťa v našom zariadení. Je nám ľúto, že napriek nášmu maximálnemu úsiliu dosiahnuť zlepšenie situácie v rodine otec nevyužil početné stretnutia s odborníkmi a namiesto spolupráce v prospech dieťaťa volil konfrontáciu.

Ak by si Nový čas dal tú námahu, zistil by,  že Náruč roky úspešne pracuje s deťmi a rodinami ohrozenými násilím a nič nám nie je vzdialenejšie, ako násilné a bezdôvodné oddeľovanie detí od rodičov. Dôkazom sú  stovky detí, ktoré dnes aj vďaka nám môžu vyrastať vo fungujúcich rodinách.

Veríme, že pachuť spojená s týmto článkom čoskoro vyprchá a tí, ktorí poznajú našu prácu, sa ním nenechajú zneistiť.

Náruč sa pridáva k spoločnému vyhláseniu na ochranu detí pred násilím

V piatok 21.11.2014  zorganizovalo Národné koordinačné stredisko pre riešenie problemtatiky násilia na deťoch okrúhly stôl zameraný na ochranu detí pred násilím. Jedným z výstupov bolo prijatie vyhlásenia zúčastnených organizácií Spoločne proti násiliu na deťoch. Náruč sa pridáva k tomuto vyhláseniu.

Spoločne proti násiliu: Vyhlásenie

Rušný november v znamení 25. výročia Dohovoru o právach dieťaťa

Podľa našej aktivity na našom Facebooku  by sa mohlo zdať, že v novembri sme v Náruči oddychovali. Opak je pravdou. Mali sme toho toľko, že sme nestíhali zaznamenávať. Robíme tak aspoň teraz v skratke:

• Spoločne s Koalíciou pre deti sme odštartovali kampaň Počúvajme deti

Počúvajm hlas detí

• Zúčastnili sme sa na tlačovej konferencii zvolanej Koalíciou pre deti pri príležitosti  25. výročia podpísania Dohovoru o právach dieťaťa

Na tlačovke k 25. výročiu Dohovoru

Na tlačovke 2

• V rámci spoločného stretnutia Koalície pre deti a Prezidenta SR sme sa podieľali na predstavení Koalície, jej členov a hlavného poslania – byť hlasom detí

Koalícia u pána prezidenta

Koalícia u pána prezidenta 2

• Zúčastnili sme sa Okrúhleho stola organizovaného Národným koordinačným strediskom pre riešenie problematiky násilia na deťoch, ktorý bol venovaný plneniu Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím a kampani zameranej na scitlivovanie verejnosti voči násiliu na deťoch

• Zúčastnili sme sa verejnej diskusie na tému násilia páchaného na deťoch, ktorá bola súčasťou premiérového premietania filmu „Priamy prenos“  z dielne režisérky a dokumentaristky Zuzany Piussi

Náruč privítala prezidenta Kisku

Náruč  sa behom jedného týždňa dočkala hneď  dvoch ocenení. Po ocenení  Ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny  za prínos v oblasti starostlivosti  o deti  ju svojou návštevou poctil  aj prezident Kiska.   Stalo sa tak v rámci jeho pracovnej cesty po regióne Kysúc. V debate s pracovníčkami  poradne sa  prezident  zaujímal nielen o prácu s obeťami domáceho násilia, ale aj o to, ako špecializované programy pre ohrozené rodiny dokážu pomôcť ohrozeným  deťom.   Vedúca poradne Náruč v Čadci Jarmila Majáková  na príkladoch z praxe ilustrovala, ako pomoc obetiam násilia dokáže v mnohých prípadoch nielen navrátiť  ich život  do normálu, ale tiež zabrániť úplnému rozpadu rodiny  a hroziacemu  umiestneniu detí do inštitucionálnej starostlivosti.  Ivan Leitman, výkonný riaditeľ, sa v rozhovore s prezidentom dotkol tiež aktivít Náruče na poli obhajoby práv a záujmov detí ohrozených násilím a informoval ho o pozitívnych posunoch v ochrane detí v posledných rokoch. Vyslovil želanie, aby sa prezident ako jeden z najvyšších ústavných činiteľov aktívne zastával práva detí na život bez násilia.