Aktuality

… k diskusii s čitateľmi Nového Času

Píšu nám čitatelia Nového Času. Keďže sú ich listy veľmi podobné, vybrali sme jeden, aby sme touto cestou reagovali.

Dobrý deň,som veľmi sklamaná Vaším postojom,plne súhlasim s článkom v Novom čase,otec ma byť so synom,

ja ako dieťa a som neraz od rodičov dostala po zadku,aj iné tresty,lebo som bola proste živé dieťa,ale boli to tresty z lásky aby zo mňa vyrastol slušny človek…dnes keď otec dá po zadku svojmu synovi tak ho týra…

neskutočné,myslela som si, že chlapček je dávno so svojím otcom a vy mu ešte bránite aby sa s ním aj stretával,zanechá to na ňom trvalé psychické následky,ktoré si ponesie do konca života…

Vám nejde o dieťa,ide Vám asi o peniaze,ktoré za neho dostávate…

smutné, velmi smutné…prečo nepomáhate deťom,ktorých rodičia su alkoholici,bijú ich,prečo týmto deťom nepomáhate?????

Prečo musí Vilo Rozboril v televízii pomáhať piatim deťom,aby žili dôstojne…..?????

Nerobite dobré svojú prácu,darmo sa p.Leitmanova na internete obhajuje,nepriala by som jej keby,jej dieťa skončílo v nejakom centre,stále by plakalo za rodičom…a centrum by sa riadilo len zákonom,videli sme ako to dopadá v Anglicku,ako sa tam zneužívajú zákony na ochranu deti.

Hanbite sa…mali by ste pracovať na tom aby chlapček,bol čo najskôr u svojho otca,nie vypisovať obhajovacie listy na internete…

Je tak málo lásky medzi ľuďmi,žijeme rýchly život a Vy beriete osamelému otcovi,jeho jediný zmysel života syna…

Gabriela,Košice

Pani Gabriela a ostatní diskutéri, prijmite prosím našu odpoveď:

Vážená pani Gabriela,

Ťažko sa mi reaguje v odpovedi ľuďom, ktorí sa domnievajú, že všetko, čo Nový Čas napíše, je aj pravda. Z toho, čo v článku zaznelo, plne zodpovedajú pravde 3 informácie: dieťa požiadalo o pomoc, úrady ho zverili do starostlivosti Náruče a otec sa domáha svojich rodičovských práv.

Ostatné veci sú tendenčné, poprekrúcané alebo číre výmysly agilnej pani redaktorky.

1) Neexistuje na Slovenku sudca, ktorý by vydal predbežné opatrenie na vyňatie dieťaťa z rodiny z dôvodu, že rodič dal dieťaťu z lásky po zadku. Takéto rozhodnutie súd vydáva, keď je život, zdravie alebo zdravý vývin dieťaťa vážne ohrozený.

2) Emotívne reakcie čitateľov v takýchto prípadoch, tak ako u Vás, vyplývajú z toho, že si ľudia situáciu stotožnia s vlastnými zážitkami (aj mňa bili a aký statočný človek zo mňa vyrástol) a s vlastnými obavami (čo keby aj mne niekto vzal deti, keď im capnem po zadku). Pointa je v tom, že deti, ktoré sa dostávajú do krízových centier, čelia zo strany svojich rodičov takým hrubým formám násilia a zanedbávania, že si to verejnosť nedokáže, a často ani nechce predstaviť. A čo si takto pripustiť, že dieťa v rodine trpelo natoľko, že vyhľadalo pomoc? A že ten rodič, ktorý sa obrátil na médiá, nemusí byť taký ideálny, za akého sa vydáva on resp. akého ho vykresľujú médiá? Nepovažujem za zmysluplné presviedčať Vás o našej pravde, ani vyvracať nezmyselné tvrdenia, ktoré v článku odzneli. Dodám len povzdych kolegyne, ktorá s rodinou dlhodobo pracovala: Ostávajú len oči pre plač, zas vyhráva agresor, manipulátor a kverulant…

3) Súhlasím s Vami, že dieťa môže niesť trvalé psychické následky – otázkou však je, čím pričinením. Žiaden súdny rodič nevydá svoje dieťa napospas bulvárnym médiám, nemanipuluje ho, nezneužíva verejne, len aby presadil svoje záujmy. Tento teáter môže poslúžiť jedine zvýšeniu predajnosti Nového Času, nie však dieťaťu. Prečo teáter? Napr. preto, že nie je pravda, že dieťa nemá ísť na Vianoce domov – samozrejme, že má. Redaktorka aj otec to vedia, ale to im nebránilo srdcervúco písať prezidentovi, aby sa o to zasadil. V nadpise to dobre vyzerá, nie? Škoda, že sa v článku nezmienili, koľko času sme v Náruči venovali práci s dieťaťom, s otcom, ich spoločným stretnutiam. Žiaľ, mediálne útoky idú otcovi lepšie, ako posilňovanie vzťahov s dieťaťom…

4) Nekonečné debaty „veci znalých“ diskutérov o tom, ako krízové strediská ryžujú na deťoch, sú do smiechu aj do plaču zároveň. Verte, že tí ľudia, ktorým podľa Vás ide iba o peniaze, by so svojim vzdelaním a mnohoročnými odbornými skúsenosťami mali inde podstatne vyššie príjmy aj spoločesnký kredit, ako v neziskovom sektore. Na rozdiel od všeobecne rozšírenej predstavy je im práca poslaním, ktoré zodpovedne a s plným nasadením vykonávajú napriek nepriaznivým podmienkam. Je smutné, koľkí ľudia sa cítia povolaní hodnotiť a súdiť bez toho, aby poznali najzákladnejšie skutočnosti.

5) A prosím Vás, prečo sa domnievate, že nepomáhame deťom, ktorých rodičia sú alkoholici, bijú ich…? Presne pre takéto deti tu sme, presne takým pomáhame. Možno skôr, ako začnete chrliť oheň a síru, mohli by ste si aspoň zbežne pozrieť výročné správy na našej stránke (www.naruc.sk), kde je zrejmé, koľko energie venujeme nielen práci s deťmi, ktoré máme v krízovom centre, ale tiež práci s ich rodinami. Viete, je dosť náročné diskutovať s ľuďmi, ktorí sa na jednej strane domáhajú potrestania vinníkov v prípade utýranej Lucky, na druhej strane ale broja proti akémukoľvek zasahovaniu úradov v rodinách, kde deťom hrozí násilie, prípadne obhajujú násilníkov len preto, že sa títo stavajú do pozícií obetí.

6) Žiaľ, ani v prípade Rozborilových relácií sa nezhodneme. Vilo Rozboril v televízii deťom ani ostatným ľuďom v núdzi nepomáha. Vystavuje nešťastie ľudí verejnému obnažovaniu, ani zamak nehľadiac na ich dôstojnosť a zraniteľnosť. Pomoc nedáva, maximálne ak sprostredkuje od iných darcov. Najväčšmi pomáha svojmu egu a svojej peňaženke. Mnohí ľudia, ktorí sa nechali vtiahnuť do týchto škandálóznych televíznych vystúpení, to neskôr oľutovali – či už ako „obdarovaní“, alebo ako účastníci v zákulisí, keď znechutene sledovali dianie mimo kameru. Verte, ľudia v núdzi si zaslúžia rešpekt, nie nedôstojné citové vydieranie. Nepotrebujú, aby niekto vzdychal a ronil slzy nad ich osudmi. Potrebujú konkrétnu a systematickú pomoc, bez asistencie médií.

7) A nehnevajte sa, je zrejmé, že o našej práci viete dosť málo. Preto ma zaráža, ako ste ju šmahom ruky označili za zlú. Moji kolegovia sú vysokoškolsky vzdelaní psychológovia, sociálni pracovníci, špeciálni pedagógovia s dlhoročnou praxou, ktorí dôkladne poznajú všetky aspekty práce s deťmi a rodinami ohrozenými násilím. Pre väčšinu z detí, ktoré prešli Náručou, bol pobyt u nás prvou skúsenosťou, keď sa nemuseli báť a nemuseli hladovať, keď im niekto bol oporou v škole, keď mohli zistiť, aké sú šikovné a schopné zvládať životné prekážky. Keď boli obklopené dospelými, ktorí im boli oporou a ktorým mohli veriť. Mnohí zlyhávajúci rodičia našli u nás priestor, aby sa upevnili ich vzťahy s deťmi, aby lepšie dokázali chápať svoje deti a vyjadrovať im svoju rodičovskú lásku a podporu. Nás pri srdci hreje vedomie, že aj keď nedokážeme pomôcť všetkým ohrozeným deťom, u mnohých sa nám to podarilo a dnes vyrastajú v rodinách – v bezpečí a bez násilia. A ak dovolíte, výsledky našej práce tu sú a majú význam aj napriek pochybnostiam ľudí, ktorí svoj úsudok opierajú o vykonštruované príbehy z médií.

8) Nie, nehanbím sa za prácu svojich kolegov. Vážim si ich, dôverujeme ich odbornému úsudku a vysoko oceňujem, že napriek ťažkým podmienkam ani po toľkých rokoch nevyhoreli a obetavo vykonávajú svoju prácu v prospech detí ohrozených násilím. Skôr mám obavy, aby sa pod tlakom médií a zmanipulovanej verejnosti nedosiahol stav, kedy násilníci a ignoranti budú diktovať, ako má vyzerať legislatíva, postup úradov a ochrana dieťaťa. V Náruči spoločne dúfame, že sa situácia pre chlapca vyvinie dobre a že nebude vyrastať v prostredí, ktoré ho bude ohrozovať.

9) A že nemáme vypisovať obhajovacie listy na internete? A neviete mi poradiť, kde inde sa máme obhajovať? My nemáme k dispozícii obrovské mediálne prostriedky, štáb novinárov, ktorí sú kvôli senzácii ochotní napísať čokoľvek, ani právnikov pripravených odraziť akúkoľvek žiadosť o nápravu…

10) Máte pravdu, je málo lásky medzi ľuďmi. Aj vzájomného rešpektu. Bolo by fajn, keby bolo menej nenávisti, povrchnosti a zloby.

11) Píšete, že by sme sa mali hanbiť. My považujeme za hanebnosť, keď médium, vedomé si svojej sily a neohrozenosti, nerešpektuje záujem dieťaťa, prekrúca fakty, podnecuje vášne a pochováva prácu ľudí, ktorí 18 rokov pomáhajú ohrozeným deťom.

S úctou,

M. Leitmanová

Vyjadrenie Náruče k článku v Novom Čase

So znepokojením sme zaznamenali článok v Novom čase, ktorý sa nanajvýš neobjektívne vyjadruje k prípadu dieťaťa umiestneného v Detskom krízovom centre Náruč.

Redaktorka Nového Času od prvého kontaktu s našimi pracovníkmi pristupovala k prípadu jednostranne a zaujato, vytrvalo ignorujúc upozornenia našich pracovníkov, aby neohrozovala dieťa nátlakovým  prístupom a zverejňovaním jeho identity v médiách.

Článok je vystavaný na množstve nepravdivých tvrdení, klamstiev a poloprávd, čerpaných zväčša  len z vyjadrení otca, resp. z údajných vyjadrení dieťaťa.

Postojom a konaniu otca rozumieme, i keď sa s nimi nemôžeme stotožniť. Nedovoľujú nám to zistenia získané počas umiestnenia dieťaťa v našom zariadení. Je nám ľúto, že napriek nášmu maximálnemu úsiliu dosiahnuť zlepšenie situácie v rodine otec nevyužil početné stretnutia s odborníkmi a namiesto spolupráce v prospech dieťaťa volil konfrontáciu.

Ak by si Nový čas dal tú námahu, zistil by,  že Náruč roky úspešne pracuje s deťmi a rodinami ohrozenými násilím a nič nám nie je vzdialenejšie, ako násilné a bezdôvodné oddeľovanie detí od rodičov. Dôkazom sú  stovky detí, ktoré dnes aj vďaka nám môžu vyrastať vo fungujúcich rodinách.

Veríme, že pachuť spojená s týmto článkom čoskoro vyprchá a tí, ktorí poznajú našu prácu, sa ním nenechajú zneistiť.

Náruč sa pridáva k spoločnému vyhláseniu na ochranu detí pred násilím

V piatok 21.11.2014  zorganizovalo Národné koordinačné stredisko pre riešenie problemtatiky násilia na deťoch okrúhly stôl zameraný na ochranu detí pred násilím. Jedným z výstupov bolo prijatie vyhlásenia zúčastnených organizácií Spoločne proti násiliu na deťoch. Náruč sa pridáva k tomuto vyhláseniu.

Spoločne proti násiliu: Vyhlásenie

Rušný november v znamení 25. výročia Dohovoru o právach dieťaťa

Podľa našej aktivity na našom Facebooku  by sa mohlo zdať, že v novembri sme v Náruči oddychovali. Opak je pravdou. Mali sme toho toľko, že sme nestíhali zaznamenávať. Robíme tak aspoň teraz v skratke:

• Spoločne s Koalíciou pre deti sme odštartovali kampaň Počúvajme deti

Počúvajm hlas detí

• Zúčastnili sme sa na tlačovej konferencii zvolanej Koalíciou pre deti pri príležitosti  25. výročia podpísania Dohovoru o právach dieťaťa

Na tlačovke k 25. výročiu Dohovoru

Na tlačovke 2

• V rámci spoločného stretnutia Koalície pre deti a Prezidenta SR sme sa podieľali na predstavení Koalície, jej členov a hlavného poslania – byť hlasom detí

Koalícia u pána prezidenta

Koalícia u pána prezidenta 2

• Zúčastnili sme sa Okrúhleho stola organizovaného Národným koordinačným strediskom pre riešenie problematiky násilia na deťoch, ktorý bol venovaný plneniu Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím a kampani zameranej na scitlivovanie verejnosti voči násiliu na deťoch

• Zúčastnili sme sa verejnej diskusie na tému násilia páchaného na deťoch, ktorá bola súčasťou premiérového premietania filmu „Priamy prenos“  z dielne režisérky a dokumentaristky Zuzany Piussi

Náruč privítala prezidenta Kisku

Náruč  sa behom jedného týždňa dočkala hneď  dvoch ocenení. Po ocenení  Ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny  za prínos v oblasti starostlivosti  o deti  ju svojou návštevou poctil  aj prezident Kiska.   Stalo sa tak v rámci jeho pracovnej cesty po regióne Kysúc. V debate s pracovníčkami  poradne sa  prezident  zaujímal nielen o prácu s obeťami domáceho násilia, ale aj o to, ako špecializované programy pre ohrozené rodiny dokážu pomôcť ohrozeným  deťom.   Vedúca poradne Náruč v Čadci Jarmila Majáková  na príkladoch z praxe ilustrovala, ako pomoc obetiam násilia dokáže v mnohých prípadoch nielen navrátiť  ich život  do normálu, ale tiež zabrániť úplnému rozpadu rodiny  a hroziacemu  umiestneniu detí do inštitucionálnej starostlivosti.  Ivan Leitman, výkonný riaditeľ, sa v rozhovore s prezidentom dotkol tiež aktivít Náruče na poli obhajoby práv a záujmov detí ohrozených násilím a informoval ho o pozitívnych posunoch v ochrane detí v posledných rokoch. Vyslovil želanie, aby sa prezident ako jeden z najvyšších ústavných činiteľov aktívne zastával práva detí na život bez násilia.

Skvalitnenie a rozšírenie odborných služieb OZ Náruč

Od 16.05.2014 do 30.09.2014 realizuje Náruč projekt „Skvalitnenie a rozšírenie odborných služieb OZ Náruč“.

Cieľom projektu je rozšírenie interiérového a materiálno-technického vybavenia 2 poradní a krízového centra OZ Náruč, čím chceme skvalitniť poskytovanie sociálno- právneho a psychologického poradenstva a vytvoriť, resp. dovybaviť priestory pre prácu s deťmi za účelom hrových, arteterapeutických a relaxačných aktivít. Využívanie zariadených priestorov na odborné poradenstvo a skupinové podporné služby (detské skupiny, kluby, denný tábor) pomôže klientom OZ Náruč zvládať náročné životné situácie a traumy. Aktivitami chceme posilniť ich vnútorné zdroje, prispieť k emočnej stabilizácii a rozvíjať ich sociálne a komunikačné zručnosti.

Projekt podporil Nadačný fond Kia Motors Slovakia v Nadácii Pontis. 

Bližšie k deťom

Od 1. mája 2014 sa v Náruči realizuje projekt

„Bližšie k deťom“. „Projekt nám umožnil vytvoriť  špeciálnu pozíciu preventistu, ktorého úlohou bude zvýšiť zapájanie škôl do programov zameraných na predchádzanie násiliu na deťoch.“ …hovorí koordinátorka projektu, Mgr.  Mariana Sedliaková. „Na pomoc deťom ohrozeným násilím sme sa rozhodli v zvýšenej miere využiť aj možnosti internetu a sociálnych sietí. Ambíciou projektu je teda zvýšiť informovanosť detí o možnostiach ochrany pred násilím, motivovať ich k tomu, aby o násilí nemlčali a v prípade potreby vyhľadali pomoc –  či už prostredníctvom internetu,  alebo informácií získaných v rámci preventívnych seminárov.“

Už v minulosti ponúkala Náruč v testovacej prevádzke svoje internetové poradenské služby. Klienti mohli poradenstvo využiť prostredníctvom mailu aj chatu. Projekt Bližšie k deťom sa sústreďuje na deti. Novou službou bude sprevádzkovanie detskej komunitnej facebookovej stránky,  na ktorej budú môcť deti nájsť okrem zábavného a pútavého obsahu aj informácie o násilí, o možnostiach jeho riešenia a širších možnostiach pomoci. Ako súčasť facebookovej stránky bude fungovať aj internetová poradňa, kde deti budú mať možnosť  získať odpovede na svoje otázky prostredníctvom mailu alebo on-line, prostredníctvom chatu. Internetová poradňa bude pre deti fungovať na pravidelnej báze 4 hodiny denne v intervaloch 3 krát do týždňa.

Ak sa chcete o projekte dozvedieť viac, kliknite si aj na náš Facebook.

Projekt bol podporený Islandom, Lichtenštanjskom a Nórskom prostredníctvom programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA – nadácia na podporu sociálnych zmien.

Aj v roku 2013 sme veľa úsilia venovali prevencii

Poradensko-tréningové centrum Náruč v Čadci vďaka projektu podporenému Nadáciou J&T od apríla 2013 do decembra 2013 realizovalo špecializované poradenstvo a prevenciu pre Kysucký región.

Projekt nám pomohol pokryť značnú časť nákladov na prevádzku nášho poradenského centra, čím sa výraznou mierou zaslúžil o to, že sme ako akreditovaný poskytovateľ sociálnych služieb vôbec dokázali prežiť rok 2013. V projekte sme sa zaviazali, že poslúži najmenej 970 osobám, čo sme aj naplnili (novo prijatých klientov v roku 2013 bolo 101, 150 bolo klientov v pokračujúcom sociálno- právnom a psychologickom poradenstve, 728 bolo účastníkov preventívnych aktivít).

Pre 205 škôlkarov sme zrealizovali preventívny program Kiko a ruka, pričom sme zároveň vyzbrojili potrebnými informáciami 28 učiteliek MŠ, a to nielen ohľadom preventívnej práce s deťmi, ale tiež o tom, ako postupovať v prípade identifikovania ohrozených detí a rodín. Program citlivou a prístupnou formou približuje hranice intimity vo vzťahu dieťa – dospelý. Jeho podstatou je naučiť deti pravidlo „TU SA MA NEDOTÝKAJ“, prostredníctvom ktorého môžu rodičia či učitelia deťom vysvetliť, kde by sa ich ostatní nemali dotýkať, ako reagovať v prípade nepatričných dotykov a u koho hľadať pomoc. Okrem očakávaných pozitív programu naše lektorky zaznamenali aj jeho ďalšie pridané hodnoty:

hravý spôsob prevencie deti oslovil nielen deti, ale aj učiteľky, z ktorých niektoré v ňom pokračovali aj naďalej

tým, že sme umiestnili do miestnosti šatní na nástenky pre rodičov informačné letáčiky, rodičia sa začali o program zaujímať a vyhľadávať ďalšie informácie o ňom na stránke www.tadysenedotykej.org

dobrovoľníčka PTC Náruč nám vyrobila bábku Kika v ďalších 2 veľkostiach, čím zvýšila atraktivitu programu pre deti (ďakujeme dobrovoľníčke Jarke Veselej)

Kiko nám pomohol prekročiť hranicu prevencie a za účasti učiteliek MŠ odštartovať nadväznú dlhodobú prácu s deťmi a rodičmi.

V roku 2013 sme pilotne rozbehli na ZŠ a SŠ prevenciu fetálneho alkoholového syndrómu (FAS) a spektra ochorení vychádzajúcich z pitia alkoholu počas tehotenstva (FASD). Programom prešlo 130 detí, ktoré v spätných väzbách uvádzali, že tento fenomén nepoznali, iba z druhej ruky mali akú-takú vedomosť, že je nezdravé v tehotenstve požívať alkohol. Interaktívny program posilnil ich informovanosť a zvýšil šancu správne sa rozhodnúť, keď sami budú nastávajúcimi rodičmi.

Pre 278 školákov sme vykonali prevenciu násilia v rodine na základných a stredných školách, v rámci ktorej sa podarilo identifikovať 2 deti/rodiny ohrozené domácim násilím.

V 5 dňovom dennom tábore v mesiaci júl 2013 sme pracovali s 30 deťmi. Tohto tábora sa zúčastnili po prvý krát aj 4 matky, u ktorých bol predpoklad, že účasť na táborových aktivitách im pomôže na čas sa odpútať od svojich problémov, zrelaxovať a obnoviť vnútorné sily.

V rámci programu Ja a mama, zameraného na posilňovanie vzťahových väzieb medzi deťmi a matkami, sme zrealizovali celkom 54 stretnutí matiek s deťmi, ktorých sa zúčastnili 3 klientky a ich 3 deti. Všetky uvedené aktivity v PTC Náruč sú pre rodiny bezplatné, preto podpora zo strany organizácií ako Nadácia J&T je pre udržateľnosť programov pre ohrozené ženy, deti a rodiny v regióne Kysúc nesmierne cenná a nenahraditeľná.

Náruč je za ratifikáciu Dohovoru RE o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním

Ivan Leitman, výkonný riaditeľ občianskeho združenia Náruč – Pomoc deťom v kríze

Považujem za veľmi nešťastné, ak sa do témy ochrany detí pred násilím vnášajú ideologické spory a demagógia. Obávam sa, že práve tohto sme svedkami v prípade hromadnej pripomienky proti ratifikácii Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním.

Zámerom Dohovoru je chrániť deti pred sexuálnym násilím, najmä detskou pornografiou a prostitúciou, ako aj pred všetkými formami sexuálneho zneužívania, pretože majú zničujúci vplyv na zdravie a vývoj detí. V tomto duchu možno interpretovať celý tento dokument. Otázkou ostáva, prečo sa autori hromadnej pripomienky pri zdôvodňovaní nesúhlasu s ratifikáciou Dohovoru RE opierajú o fakty a argumenty vytrhnuté z kontextu a vyvolávajú vo verejnosti neodôvodnené obavy.

V ich zdôvodneniach sa uvádza, že „väčšina rodičov nesúhlasí so zavedením sexuálneho vzdelávania na školách“. Dohovor RE pritom nehovorí o sexuálnom vzdelávaní, ale o tom, že deťom majú byť poskytnuté informácie o rizikách sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania, ako aj o prostriedkoch na ich ochranu, prispôsobené ich vývojovému štádiu.

Autori hromadnej pripomienky tiež vyjadrujú obavy z toho, že špecifické informácie o sexuálnom zneužívaní detí môžu oslabiť pocit bezpečia detí, zneistiť ich a deformovať ich vnímanie ľudí ako zdroja nebezpečenstva. Každý, kto uvažuje podobným spôsobom, by si mal uvedomiť, že zamlčovaním informácií deťom ich vystavujeme podstatne väčším rizikám. Ako môže deťom uškodiť, ak sa dozvedia, že sa majú vyhýbať zverejňovaniu citlivých informácií na sociálnych sieťach, nemajú pod žiadnou zámienkou púšťať do bytu cudzích ľudí, ani nikomu dovoliť, aby sa ich dotýkal spôsobom, ktorý je nepatričný? Hovorme radšej o tom, ako má vyzerať prevencia, kto ju môže vykonávať, akými formami a za akých podmienok. Keby mali deti dostatok informácií o rizikách sexuálneho zneužívania, nestávalo by sa, že dieťa si takmer do dospelosti myslí, že je normálne, ak ho otec celé roky zneužíva, ako tomu bolo v nedávno medializovanom prípade. Rovnako ak by potrebnými informáciami disponovali dospelí, ktorí s deťmi prichádzajú do styku, určite by boli väčšmi schopní pomôcť ohrozenému dieťaťu.

Celkom som nepochopil výhradu autorov hromadnej pripomienky, že „nie je spoločenská zhoda pre etablovanie LGBTI ideológie, teda ani pre vzdelávanie detí o sexuálnych témach s ohľadom na LGBTI komunitu“, pretože tému LGBTI Dohovor nerieši. Takáto interpretácia zásady nediskriminácie, prevzatej do textu Dohovoru z Charty základných práv Európskej Únie, pôsobí v danom kontexte nanajvýš účelovo.

Osobitnú kapitolu Hromadnej pripomienky tvoria obavy z masívneho odoberania detí z rodín. Autori hromadnej pripomienky odmietajú Dohovor RE z obavy, aby „nedochádzalo k odoberaniu detí z rodín na základe krivého obvinenia alebo z malicherných príčin“. Dohovor pritom jasne hovorí nie o odoberaní detí, ale o „intervenčných postupoch, ktoré zahŕňajú možnosť premiestnenia obete z jej rodinného prostredia, ak sa rodičia alebo osoby, ktoré majú dieťa v osobnej starostlivosti, podieľali na jeho sexuálnom vykorisťovaní alebo sexuálnom zneužívaní…“. Podsúvanie predpokladu, že môže ísť o odoberanie detí pred riadnym rozhodnutím súdu, je v slovenských podmienkach úplne neopodstatnené, pretože v prípadoch vyňatia dieťaťa z rodiny vždy rozhoduje súd a pokiaľ mi je známe, so žiadnou inou alternatívou sa  nepočíta ani do budúcnosti. Smutné je, že sa tu medzi ľuďmi šíri strach, že im sociálka môže vziať dieťa, ak mu dajú ľudovo povedané po zadku. Totálny nezmysel. S čím sa naopak stretávame v našej praxi my je, že deti ohrozené hrubými formami týrania alebo sexuálneho zneužívania sú dlhodobo ponechané napospas rodičovi či rodičom, ktorí toto násilie na nich páchajú, pričom nikto nereaguje na varovné signály a čo je horšie, ani na konkrétne podnety z okolia ohrozeného dieťaťa.

Ak argumentom k odmietnutiu ratifikácie Dohovoru má byť podľa iniciátorov hromadnej pripomienky to, že „slovenská spoločnosť nie je dostatočne zrelá … a pracovníci sociálnoprávnej ochrany detí nie sú dostatočne odborne a personálne pripravení…“, nemalo by byť našim spoločným záujmom skôr zvyšovanie tlaku na kultiváciu spoločnosti, zvyšovanie profesionality pracovníkov SPO a zavádzanie postupov, ktoré povedú k zlepšeniu ochrany detí?