Mám ostať s násilným partnerom kvôli deťom?
Častým argumentom, prečo nenásilný rodič ostáva s násilným partnerom je, že „deti otca/matku potrebujú“. Je to ale naozaj tak? Naozaj je pre dieťa dobré mať druhého rodiča, ktorý sa správa násilne, či už voči nemu alebo voči svojmu partnerovi?
Vo svetle dnešných poznatkov je zrejmé, že násilie páchané na dieťati zanechá na ňom s vysokou pravdepodobnosťou dočasné a nezriedka aj trvalé následky na tele i na duši. To platí aj pre prípad, že dieťa nie je priamou obeťou násilia, ale „len“ svedkom násilia v rodine.
U detí, ktoré zažívali fyzické alebo sexuálne násilie je vyššie riziko, že budú trpieť úzkosťami, depresiami, pokusmi o samovraždu, nočnými morami a poruchami spánku, je u nich vyššia pravdepodobnosť zneužívania drog a alkoholu. Existuje u nich vyššie riziko výskytu fyzických ochorení ako sú kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka, rakovina a iné. Je u nich i vyššia pravdepodobnosť výskytu sexuálne rizikového správania. V sociálnej oblasti môžu mať častejšie problém ukončiť školskú dochádzku, nájsť a udržať si zamestnanie. Môže dochádzať aj k opakovaniu násilného správania voči svojim deťom/partnerkám/partnerom.1
Veľmi podobná situácia nastáva aj vtedy, ak sú deti „len“ svedkami násilia, ktoré sa deje na ich rodičovi. Môžu sa cítiť nahnevané, vinné, neisté, osamelé, vystrašené, bezmocné alebo zmätené. Môžu mať ambivalentné, protikladné pocity voči obom rodičom. Často mávajú deti obrovský strach o milovanú osobu, často sa trápia pocitmi viny, že jej nepomohli, že „niečo neurobili“ alebo v snahe rodiča ochrániť sa samé vystavujú násiliu. Môžu sa u nich objavovať rovnaké následky ako u detí, ktoré sú priamymi obeťami násilia.
Deti sú závislé od konania či nekonania svojich rodičov. Často nemajú samé kapacitu, ani možnosti násilnú situáciu riešiť a preto sú odkázané na to, aby situáciu násilia v rodine riešil rodič. Ale niekedy aj rodič sám je ustráchaný, vyčerpaný, zmätený a nevie či nemôže násilie v rodine riešiť…
Vyzývame preto všetkých dospelých, ktorí vedia o tom, že dieťa trpí násilím, aby sa nebáli podať dieťaťu alebo jeho nenásilnému rodičovi pomocnú ruku!
Ako môžete pomôcť:
- môžete sa obrátiť na políciu, či orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately (tie bývajú na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny). Nemusíte chodiť osobne, na orgán SPO môžete zavolať, či poslať list (a to aj anonymne). Rovnako môžete poslať list aj na políciu.
- môžete kontaktovať pomáhajúce organizácie, ktoré Vám poskytnú informácie ako situáciu možno riešiť, ako možno pomôcť nenásilnému rodičovi, či deťom – napríklad naše poradenské centrá Náruč alebo Detské advokačné centrum Náruč.
Je na nás dospelých, aby sme deti chránili!!!
1pozri napr.: https://childhub.org/sites/default/files/library/attachments/the_consequences_of_violence_28child_hub_review29.pdf
Športovanie pomáha prekonať traumu, zvyšuje sebavedomie
Slovo trauma je v slovníku slovenského jazyka opísané ako telesné alebo duševné zranenie, úraz.
Okrem fyzickej traumy však existuje aj psychická trauma. Tá vzniká dôsledkom traumatickej udalosti, silného negatívneho zážitku, kedy dochádza k narušeniu duševnej rovnováhy. Príčiny, ktoré môžu viesť k vzniku traumy sú veľmi rôznorodé. V prípade detí, ktoré nachádzajú dočasné bezpečné útočisko a odbornú pomoc v našom Detskom krízovom centre Náruč sa jedná o týranie alebo sexuálne zneužívanie. Ak trauma nie je spracovaná alebo dôjde k jej potlačeniu, môžu sa u detí aj s oneskorením niekoľkých rokov objaviť rôzne psychické ťažkosti ako neurózy, psychózy či závislosti…
Traumatický zážitok môže zásadným spôsobom skresliť sebaobraz a sebadôveru detí (aj dospelých). Je to akoby ste sa pozerali do zrkadla, ktoré sa v dôsledku zažitých zlých skúseností rozbilo. Keď sa potom pozeráte do rozbitého zrkadla, väčšie či menšie úlomky síce ukazujú váš obraz, ale ten je neúplný, deformovaný, fragmentovaný – nespojitý. Bohužiaľ, môžu ubehnúť aj desiatky rokov a človek, ktorý prežil traumu a nehľadá cestu von, akoby ostal myšlienkovo i pocitovo žiť zamrznutý v čase prežívania traumatických zážitkov, skúseností.
Traumatické zážitky je preto potrebné spracovať. So zvládnutím tejto neľahkej životnej výzvy pomáhame aj deťom v našom krízovom centre. Okrem iného poskytujeme deťom i pestrú škálu aktivít, pri ktorých sa môžu odreagovať. Vďaka podpore Nadácie Volkswagen Slovakia sme v tomto roku mohli pre deti realizovať veľké množstvo športových aktivít.
4-dňový jarný pobyt v prírode Kysúc bol naplnený turistikou, lukostreľbou či atletickými a loptovými hrami. Týždenný letný denný tábor, ktorý špeciálne pre Náručovské deti realizoval TJ Sokol Žilina, dal nezabudnuteľnú možnosť zvládnuť plavbu na kanoe či jazdu na koni. No a v prvej polovici leta sme ešte sthli „okoštovať“ plávanie, lezenie na umelej lezeckej stene či pre väčšinu detí doteraz nepoznanú vysokohorskú turistiku hrebeňom Malej Fatry.
Aktívne trávenie voľného času, ktorého súčasťou je i realizácia športových aktivít prispôsobených veku a fyzickej kondícii, napomáha deťom lepšie sa vysporiadať s prežitou traumou spôsobenou blízkou osobou. Pozitívna individuálna skúsenosť (Zvládol som to! Aj toto som schopný dať!) a posilnená dôvera v seba samého dáva deťom šancu lepšie zvládnuť náročnú životnú situáciu a eliminovať tzv. odložené následky traumy v dospievaní či dospelosti.
Ďakujeme Nadácia Volkswagen Slovakia – bez Vás by sme takto intenzívne športovať a relaxovať nemohli!
