Prevencie sú mimoriadne dôležité, preto patria ku kľúčovým programom Náruče
Náruč sa od svojho vzniku v r. 1997 zaoberá realizáciou preventívnych, vzdelávacích a informatívnych aktivít zameraných na predchádzanie násilia páchaného na deťoch a v rodinách.
Prevencie patria ku kľúčovým programom Náruče. Vyzerajú rôzne, sú formou i obsahom prispôsobené jednotlivým vekovým skupinám. S prevenciou treba začať skôr ako v školskom veku, kedy sa s ňou slovenské deti občas stretávajú – už v škôlkach je priestor na takéto aktivity. Napríklad náš preventívny program Bezpečne od útleho veku je venovaný škôlkárom vo veku 3 – 6 rokov, ktorí síce ešte nemôžu niesť zodpovednosť za svoju ochranu pred násilím, ale má význam, aby sa čím skôr priateľskou formou oboznámili so základnými pravidlami ochrany pred neželaným sexuálnym správaním a o základoch fungovania zdravých vzťahov, aby veku primeraným spôsobom spoznali svoje telo, dozvedeli sa, ktoré dotyky sú v poriadku a ktoré nie a na koho sa obrátiť, keď majú pocit ohrozenia. Program sa opiera o nadviazanie spolupráce s rodičmi a profesionálmi pracujúcimi s deťmi. Súčasťou konceptu tejto prevencie je i vydanie informačného letáku pre rodičov a spracovanie metodiky pre dospelých, ktorí sú zodpovední za ochranu detí pred násilím. Súčasťou tohoto letáku je stručný návod pre rodičov, ako postupovať pri podozrení, že ich dieťa sa stalo obeťou násilia. Pri práci s deťmi v takej citlivej oblasti, akou je prevencia násilia – a osobitne sexuálneho zneužívania – dbáme, aby žiadna z aktivít nemohla u detí vyvolať zmätok či strach. Sústreďujeme sa na to, aby si deti rozšírili poznatky a naučili sa, v akých situáciách nie je dobré zachovávať tajomstvá, ale je potrebné zdôveriť sa rodičom či iným dospelým, ktorým veria. A samozrejme, je dôležité, že celá interakcia s deťmi prebieha citlivo, hravou a nenásilnou formou.
Inak vyzerá prevencia na základných školách a prevencia partnerského násilia u stredoškolákov. V rámci ďalšieho preventívneho programu Kým nie je neskoro žiaci získavajú formou diskusie a prostredníctvom interaktívnych aktivít informácie o násilí, jeho príčinách, formách a možnostiach pomoci. Samozrejme, u starších detí už veľmi intenzívne diskutujeme tému partnerského násilia na konkrétnych prípadoch a hovoríme spolu o varovných signáloch, vďaka ktorým je možné včas rozpoznať, či vzťahy, ktoré prežívajú sú zdravé alebo nie.
Sekundárnym prínosom realizácie preventívnych programov je aj vyhľadávacia činnosť, nakoľko sa pri ich realizácii vytvára priestor pre zachytenie detí, ktoré sú vystavené násiliu v rodine.
… no a úplne inak vyzerajú naše preventívne a vzdelávacie aktivity pre učiteľov: V škole, kde dieťa trávi väčšinu dňa, je totiž možné v interakcii s dieťaťom “načítať” aj násilie, ktoré dieťa zažíva doma, za zatvorenými dverami domácnosti. Preto sa zameriavame najmä na zachytenie prvotných signálov, spoluprácu pedagógov a psychológov v rámci školy a tiež na poskytovanie poradenstva a odbornej pomoci najskôr škole a následne i konkrétnemu žiakovi/študentovi.
Je nám ľúto, že kvôli pandemickej situácii sa v tomto roku opäť utlmili a minimalizovali nami realizované preventívne aktivity. Teší nás však neustály záujem škôl a pedagógov o ich realizáciu a tak veríme, že návrat spoločnosti do normálu deťom opäť umožní dostať sa v dohľadnej dobe k naším prevenčným programom a informáciám v nich obsiahnutých.
Považujeme za potrebné upozorniť na fakt, že prevencie týkajúce sa ochrany detí pred násilím neabsolvujú slovenské deti systematicky, ale skôr nahodilo – podľa aktuálnej potreby alebo záujmu konkrétneho pedagóga. Je to škoda, lebo ak by dieťa absolvovalo adekvátne preventívne programy určené pre predškolský, mladší aj starší školský vek a zároveň by sa s témou ochrany pred násilím stretlo aj na strednej škole, je takmer isté, že generácia týchto detí by s toleranciou a slabou identifikáciou prvotných príznakov násilia nemala také problémy, ako vidieť v našej spoločnosti v súčasnosti.
Ak máte záujem o realizáciu preventívnych programov pre deti, kontaktujte Poradenské centrum Náruč v Žiline alebo Čadci. Oblasť vzdelávania pedagógov a metodickej pomoci školám zastrešuje iné naše pracovisko – Detské advokačné centrum Náruč.
Svet nám pripomína povinnosť chrániť deti pred sexuálnym násilím!
18. november je Európsky dňom ochrany detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním
19. november je Svetovým dňom prevencie týrania a zneužívania detí
Európa aj svet nám v týchto dňoch intenzívnejšie ako inokedy pripomínajú, že je povinnosťou každého z nás venovať pozornosť a ochranu deťom zažívajúcim akúkoľvek formu sexuálneho násilia či týrania.
Štatistiky ministerstva vnútra hovoria, že v roku 2020 bolo na Slovensku evidovaných celkovo 535 prípadov mravnostnej kriminality na deťoch.[1] Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za rok 2020 zase evidovali 158 prípadov sexuálne zneužívaných detí.[2] Možno sa Vám to zdá veľa, ale podľa odborníkov je to len “vrchol ľadovca” – detí vystavených rôznym formám sexuálneho násilia je oveľa viac! (pozri napr. TU)
Každý dospelý má povinnosť pomôcť deťom, ktoré si zažívajú násilie (nielen sexuálne). V našom Detskom advokačnom centre Náruč a Detskom krízovom centre Náruč, ponúkame pomoc nielen deťom ohrozeným násilím, ale aj možnosť konzultácií pre odborníkov a laickú verejnosť – pre všetkých, ktorí sa so sexuálne zneužívanými deťmi stretli alebo majú podozrenie, že sa zneužívanie či násilie na dieťati pácha.
Ale!!! … na to, aby sme týmto deťom mohli pomôcť, musíme o nich vedieť.
Preto, ak máme vedomosť, či podozrenie, že k sexuálnemu zneužívaniu dieťaťa môže dochádzať nebuďme ľahostajní a obráťme sa na inštitúcie, ktoré vedia pomôcť (políciu, orgány sociálnoprávnej ochrany na úradoch práce sociálnych vecí a rodiny či mimovládne organizácie ako je napríklad aj Náruč)!
[1] https://www.minv.sk/?statistika_kriminality_v_slovenskej_republike_za_rok_2020_xml
[2] https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/rocne-vykazy-mpsvr-sr/rocne-vykazy-v12-mpsvr-sr-o-vykonavani-opatreni-socialnopravnej-ochrany-deti-a-socialnej-kurately-2008-2009-2010-2011.html?page_id=77297
Dve neviditeľné náručovské duše
Náruč, to sú okrem psychológov, sociálnych pracovníkov, vychovávateľov, špecializovaných poradcov starajúcich sa o klientov na našich 4 pracoviskách aj dve, pre klientov i verejnosť neviditeľné, no pre naše občianske združenie veľmi dôležité, panie ekonómky – účtovníčky (ale aj PAMky a občas i finančné manažérky v rámci rôznych projektov).
Ekonomická a mzdová agenda našej organizácie nepatrí veru k najjednoduchším!
Každý finančný zdroj získaný na poskytovanie bezpečia a odbornej pomoci detským a dospelým klientom od štátu či samosprávy (cca 68% z našich celkových príjmov v roku 2020) účtujeme na samostatnom účte a predkladáme k nemu detailné kvartálne alebo ročné zúčtovania. Mzdy pre 26 zamestnancov pracujúcich v Náruči na hlavný pracovný pomer a ďalších 16 “dohodárov” sú spracovávané na mesačnej báze a tento rok sa účtujú kombináciou 6 rôznych finančných zdrojov. Práve mzdové náklady na zamestnancov pracujúcich priamo s klientmi a s tým spojené zákonné odvody tvoria z hľadiska výdavkov celej našej organizácie jednoznačne najvyššiu položku – v minulom roku to bolo až 70 %, t.j. viac ako 500 000€. Viaceré služby potrebné pre priamu pomoc klientom či základný chod našich pracovísk platíme zazmluvneným dodávateľom faktúrami, ktoré je treba tiež uhradiť a zaúčtovať (príp. i rozúčtovať na viaceré zdroje).
Okrem toho účtujeme rôzne granty, európske projekty, 2% a dary, kde ekonómky chystajú podklady pre všakovaké priebežné a záverečné finančné správy. Iba pre ilustráciu: v minuloročnej Náručovskej ekonomike sme zaúčtovali 4360 účtovných položiek! A keď predkladáme naše podvojné účtovníctvo ku každoročnému nezávislému auditu, vyexpedujeme 16 hrubých, dokladmi nabitých zakladačov/šanónov. K neviditeľnej agende Náruče patrí aj evidencia skladu potravín v detskom krízovom centre či evidencia zásob pohonných hmôt (3 zo 4 našich pracovísk disponujú služobnými autami).
Financovanie pestrej škály náručovských aktivít je jedno veľké logistické a ekonomické puzzle, ktoré vďaka Ivetke a Barborke už roky vyskladávame a správne zúčtovávame do posledného centa. Dámy, sme radi, že Vás máme!
Pokiaľ by ste chceli vedieť viac detailov o ekonomickom zázemí Náruče – pozrite si naše výročné správy. Okrem jednoduchého prehľadu zdrojov financovania a nákladov v nich nájdete i konkrétne čísla, kompletnú ročnú účtovnú závierku či výrok nezávislého audítora.
Tento článok bol zverejnený pri príležitosti Medzinárodného dňa účtovníkov (10.11.) ????
Čo má naša tohoročná konferencia spoločné s EXPO Dubaj 2020 a OH Tokio 2020
Náruč, tak ako v rokoch 2017 a 2019, pripravila aj na tohoročnú jeseň realizáciu medzinárodnej odbornej konferencie zameranej na prezentovanie najnovších poznatkov a trendov v práci s deťmi ohrozenými násilím s názvom Pomoc dieťaťu ohrozenému násilím: Spolu dokážeme viac III.
Vzhľadom na dlhodobo nepriaznivú pandemickú situáciu a určitú celospoločenskú únavu z on-line stretnutí, konferencií, vzdelávaní …, rozhodli sme sa po vzore organizátorov iných podujatí (OH Tokio 2020 či Expo Dubaj 2020 ????), že aj my posunieme jej realizáciu o rok. Veríme, že sa v roku 2022 budeme môcť v plnom počte očakávaných 150 účastníkov stretnúť osobne, pretože okrem prezentovania nových informácií, poznatkov či inšpirácií ako je možné pomôcť dieťaťu ohrozenému násilím, má naša konferencia ašpiráciu vytvárať i priestor na osobné stretnutia, sieťovanie a vzájomné zdieľanie sa profesionálov pracujúcich s deťmi.
Ak máte záujem pozrieť si záznamy vystúpení jednotlivých rečníkov z predchádzajúcich dvoch konferencií, ste srdečne vítaní na našom webe a youtube. Pre zobrazenie videí z roku 2019 klik TU. To najzaujímavejšie z roku 2017 nájdete zase TU.
Tešíme sa na osobné stretnutie na konferencii v roku 2022!
Podporné rodinné skupiny v žilinskom poradenskom centre
Podporné rodinné skupiny poskytujú bezpečný priestor pre vzájomné zdieľanie skúseností, podporu a posilnenie žien a ich detí a umožňujú im zažívať pocit, že v náročnej životnej situácii „Nie som sám/sama“.
Výrazne posilňujú ženy, ktoré majú skúsenosť s niektorou z foriem domáceho násilia. Vo vzťahu k deťom sú takéto skupinové stretnutia zároveň priestorom na spoločné trávenie voľného času, čo je nápomocné pri prekonávaní stresu a spracovávaní prežitých traumatizujúcich skúseností. Pozitívnym prínosom je v neposlednom rade i posilnenie vzájomných vzťahov medzi matkou a dieťaťom i medzi súrodencami navzájom.
V podporných rodinných skupinách sa mamy s deťmi venujú najmä výtvarnej činnosti s využitím rôznych výtvarných techník, čo im uľahčuje dostať sa do kontaktu so svojimi pocitmi, túžbami a myšlienkami, pre ktoré sa niekedy ťažko hľadajú slová. Takéto umelecké vyjadrenie prináša najmä uvoľnenie, zmiernenie pocitov úzkosti, strachu či napätia. Najmä malým deťom pomáha pri ľahšom nadväzovaní kontaktov a umožňuje rozvíjať kognitívne aj motorické schopnosti, tvorivosť i fantáziu.
V októbri sme sa vďaka podpore Nadácie J&T mohli v Poradenskom centre Náruč Žilina venovať jesennému tvoreniu s využitím prírodných materiálov. Deti odchádzali zo skupiny so slovami: „Mami, kedy zas môžeme prísť? Lebo my sa už teraz tešíme!„ ????????
Športovanie pomáha prekonať traumu, zvyšuje sebavedomie
Slovo trauma je v slovníku slovenského jazyka opísané ako telesné alebo duševné zranenie, úraz.
Okrem fyzickej traumy však existuje aj psychická trauma. Tá vzniká dôsledkom traumatickej udalosti, silného negatívneho zážitku, kedy dochádza k narušeniu duševnej rovnováhy. Príčiny, ktoré môžu viesť k vzniku traumy sú veľmi rôznorodé. V prípade detí, ktoré nachádzajú dočasné bezpečné útočisko a odbornú pomoc v našom Detskom krízovom centre Náruč sa jedná o týranie alebo sexuálne zneužívanie. Ak trauma nie je spracovaná alebo dôjde k jej potlačeniu, môžu sa u detí aj s oneskorením niekoľkých rokov objaviť rôzne psychické ťažkosti ako neurózy, psychózy či závislosti…
Traumatický zážitok môže zásadným spôsobom skresliť sebaobraz a sebadôveru detí (aj dospelých). Je to akoby ste sa pozerali do zrkadla, ktoré sa v dôsledku zažitých zlých skúseností rozbilo. Keď sa potom pozeráte do rozbitého zrkadla, väčšie či menšie úlomky síce ukazujú váš obraz, ale ten je neúplný, deformovaný, fragmentovaný – nespojitý. Bohužiaľ, môžu ubehnúť aj desiatky rokov a človek, ktorý prežil traumu a nehľadá cestu von, akoby ostal myšlienkovo i pocitovo žiť zamrznutý v čase prežívania traumatických zážitkov, skúseností.
Traumatické zážitky je preto potrebné spracovať. So zvládnutím tejto neľahkej životnej výzvy pomáhame aj deťom v našom krízovom centre. Okrem iného poskytujeme deťom i pestrú škálu aktivít, pri ktorých sa môžu odreagovať. Vďaka podpore Nadácie Volkswagen Slovakia sme v tomto roku mohli pre deti realizovať veľké množstvo športových aktivít.
4-dňový jarný pobyt v prírode Kysúc bol naplnený turistikou, lukostreľbou či atletickými a loptovými hrami. Týždenný letný denný tábor, ktorý špeciálne pre Náručovské deti realizoval TJ Sokol Žilina, dal nezabudnuteľnú možnosť zvládnuť plavbu na kanoe či jazdu na koni. No a v prvej polovici leta sme ešte sthli „okoštovať“ plávanie, lezenie na umelej lezeckej stene či pre väčšinu detí doteraz nepoznanú vysokohorskú turistiku hrebeňom Malej Fatry.
Aktívne trávenie voľného času, ktorého súčasťou je i realizácia športových aktivít prispôsobených veku a fyzickej kondícii, napomáha deťom lepšie sa vysporiadať s prežitou traumou spôsobenou blízkou osobou. Pozitívna individuálna skúsenosť (Zvládol som to! Aj toto som schopný dať!) a posilnená dôvera v seba samého dáva deťom šancu lepšie zvládnuť náročnú životnú situáciu a eliminovať tzv. odložené následky traumy v dospievaní či dospelosti.
Ďakujeme Nadácia Volkswagen Slovakia – bez Vás by sme takto intenzívne športovať a relaxovať nemohli!
Dieťa ohrozené násilím – pár praktických rád k tretej vlne
Často je nám adresovaná otázka, či šíriace sa ochorenie COVID-19 zhoršuje situáciu detí, ktoré sú ohrozené násilím? Odpoveď je jednoznačná: ÁNO!
Predchádzajúci školský rok ostali deti na dlhú dobu doma izolované od reálneho sveta – od osobných kontaktov s ľuďmi, ktorým by sa mohli zdôveriť, u ktorých by mohli vyhľadať pomoc. Vyzerá to tak, že v prichádzajúcej tretej vlne sa takáto situácia už nezopakuje, ale aj tak sa mnohé deti dostanú do dočasnej izolácie v dôsledku nariadených karanténnych opatrení. V izolácii od okolitého sveta dieťa stráca nielen možnosť vyhľadať pomoc, ale ak sa deje násilie v rodine, tak aj možnosť aspoň dočasného úniku do bezpečia. Treba však jedným dychom povedať, že situácia je náročná nielen pre deti ale aj pre dospelých: v mnohých rodinách najmä počas dlhodobej izolácie eskalujú aj problémy, ktoré sa vedeli za normálnych okolností akoby obísť či neriešiť.
Signálov, ktoré si ako učitelia, vedúci krúžkov, susedia, kamaráti či príbuzní v kontakte s dieťaťom máme všímať je mnoho! Mätúce na nich je však to, že sa môžu a nemusia v správaní dieťaťa vyskytovať, alebo sa vyskytujú v rôznych, niekedy až prapodivných a zdanlivo nelogických kombináciách. Napr. to môže byť náhla zmena správania, utiahnutosť či strata pozornosti v škole, úteky z domu, sebaobviňovanie až sebapoškodzovanie, nízka sebadôvera, vyhýbavé správanie… Mnohé z týchto príznakov sú nešpecifické, to znamená, že môžu naznačovať aj iné problémy dieťaťa – napr. neúspechy v škole, odmietanie v rovesníckych vzťahoch, sklamanie v láske a pod.
Neustále zdôrazňujeme, že modriny, opakované poranenia či „úrazy“, pohlavné choroby alebo tehotenstvo sú už len viditeľná špička ľadovca – a aj tieto viditeľné príznaky bývajú niekedy prehliadané.
Paradoxom pritom je, že pokiaľ sa aj dieťa rozhodne o násilí, ktoré zažilo, zdôveriť dospelému, častokrát títo nevedia ako reagovať, ako situáciu riešiť, prípadne dieťaťu neveria či sa boja ďalej konať.
Ako reagovať, keď sa nám dieťa zo svojou skúsenosťou s násilím zdôverí? V prvom rade treba dieťa podporiť a ubezpečiť ho, že mu veríme. Ak sa na Vás dieťa obráti, znamená to, že hľadá pomoc a dôveruje práve vám. Je to síce veľmi náročné, ale treba si ustrážiť svoje prvotné reakcie, aby ste dieťa nezneistili a nespôsobili, že sa s vami už o svojej situácii nebude chcieť rozprávať! Vedzte, že nie je nič neobvyklé, ak v takejto situácii pocítite paniku, obavy, rozpaky, bezradnosť, zúfalstvo, pochybnosti, hnev, smútok alebo zmätok. I napriek tomu, ešte raz: je dôležité zachovať pokoj a rozvahu, lebo tým prispejete k zvýšeniu pocitu bezpečia, ktoré dieťa hľadá!
Informácie a krátky inštruktážny film o tom, ako viesť rozhovor s dieťaťom, ktoré sa Vám zdôveruje o násilí nájdete TU
Ak sa nachádzate v situácii, kedy riešite podozrenie z násilia páchaného na dieťati a neviete ako postupovať, môžete okrem orgánov sociálnoprávnej ochrany detí (na úradoch práce v každom okresnom meste) alebo polície kontaktovať aj naše Detské advokačné centrum Náruč (dac@naruc.sk alebo 0903 535 445). Naše skúsené psychologičky alebo sociálna pracovníčka Vám pomôžu zorientovať sa v situácii a naplánovať ďalšie konkrétne kroky. Kontaktovať nás môže ktokoľvek, kto má vedomosť alebo podozrenie, že sa dieťa stalo obeťou týrania alebo zneužívania, teda napr. rodič, príbuzný, známy, učiteľ, lekár či pracovník inej štátnej/neštátnej organizácie.
Prečo sa obete násilia nebránia alebo neutečú?
V laickej a niekedy aj odbornej verejnosti koluje viacero mylných predstáv o tom, ako by sa obete sexuálneho zneužívania mali správať. Správanie obetí, ktoré je v rozpore s predstavami širokej laickej i odbornej verejnosti, ako majú obete „správne, či logicky“ reagovať na sexuálne zneužívanie/násilie sa označuje ako kontraintuitívne správanie obetí.
Ako pomerne častú (a zároveň pre detské či dospelé obete násilia stigmatizujúcu!) môžeme označiť myšlienku, že si obeť za násilie „trochu môže sama“, lebo sa nebránila, nekričala, neutekala… Odborná literatúra však tzv. pasivitu obete považuje za jednu z častých reakcií.
Čo je dôvodom takéhoto (neočakávaného) správania?
Ľudský organizmus pri ohrození – útoku (či už sexuálnom alebo aj fyzickom) – reaguje rôznymi spôsobmi: útokom, únikom alebo zmrznutím. Útok, či únik sú pre okolie pochopiteľné reakcie obete na sexuálne násilie, avšak zmrznutie nemusí byť celkom zrozumiteľné. Pokiaľ organizmus vyhodnotí, že nemá šancu ani zaútočiť, ani uniknúť, tak „zmrzne“. Človek nie je fyzicky schopný utekať, brániť sa, či kričať. Ide o reakciu, ktorá nie je riadená vôľou, prebieha bez toho, aby sme si ju „vybrali“.
Pre obete je potom zraňujúce, ak im okolie dáva za vinu, čo aj nevhodnými otázkami, že sa nebránili. „Nebránenie sa“ sexuálnemu útoku u detí môže súvisieť aj s inými faktormi napr.:
- pôsobením dospelej autority, ktorej sa deti prirodzene podriadia a nemajú odvahu jej vzdorovať. Najmä ak dospelý zneužíva svoju moc, dôveru dieťaťa, alebo svoje postavenie. Veľká časť prípadov sexuálneho zneužívania sa deje bez použitia fyzického donútenia!
- Svoju úlohu pri „ne/bránení sa“ útoku môže zohrávať aj miera porozumenia tomu, čo sa dieťaťu deje. Pokiaľ dieťa nerozumie tomu, že ide o sexuálne zneužívanie, je páchateľom manipulované – presviedčané o tom, že ide o hru alebo „bežné“ správanie sa, tak dospelému verí a situácii sa nebráni.
Ak ste odborník pracujúci s deťmi a chcete sa dozvedieť viac o kontraintuitívnych reakciách obetí sexuálneho násilia, môžete nás kontaktovať mailom adresovaným na naruc@naruc.sk so žiadosťou o dočasné sprístupnenie nášho edukatívneho filmu „Prečo sa obete nesprávajú tak, ako očakávame?“. Mgr. Róbert Braciník, psychológ a riaditeľ nášho Detského krízového centra Náruč a doc. Mgr. ThDr. Slávka Karkošková, PhD., vysokoškolská pedagogička, lektorka, supervízorka a popredná slovenská odborníčka na tému sexuálneho násilia Vás počas 13-minút prevedú základmi tejto „netradičnej“ témy.
Pre prípadné doplnenie je možné vyhľadať v odbornej literatúre napr: Karkošková, S.: Sexuálne zneužívanie detí: vzorce kontraintuitívnych reakcií obetí In Mravnostná kriminalita ako spoločenský fenomén a možnosti jej kontroly, Bratislava: Akadémia policajného zboru, 2015, s. 191 – 206
Sexuálne násilie na deťoch – deje sa častejšie, ako si myslíme
“Väčšina prípadov fyzického násilia na deťoch zostáva utajených. V prípade sexuálneho zneužívania vypláva na povrch len mizivá časť.” takto sa začína článok, ktorý vyšiel v denníku Postoj.
„Mnohé deti o sexuálnom násilí referujú až v dospelosti alebo v takom čase, kedy sa už naisto vymanili z područia zneužívateľa. Čo bohužiaľ v očiach okolia môže vyvolať efekt, že svedectvo dieťaťa je nedôveryhodné,“ povedal pre Postoj riaditeľ Detského krízového centra Náruč v žilinskej mestskej časti Zádubnie Róbert Braciník…
… celý článok si môžete prečítať TU