Dieťa ako svedok násilia v rodine – 3 najčastejšie nepravdivé mýty
Mýtus č. 1: Čím je dieťa mladšie, tým menej bude vystavené násiliu.
Malé deti nie sú imúnne voči účinkom násilia. Klinické skúsenosti naznačujú, že malé deti sú hlboko ovplyvnené, keď sú svedkami násilia, najmä ak je páchateľom alebo obeťou násilia rodinný príslušník.
Mýtus č. 2: Malé deti si nebudú pamätať násilie, ktorého boli svedkami.
Deti nezabudnú, čoho boli svedkami. Dospelí dúfajú, že ak sa o násilí nebude hovoriť, spomienky detí na túto udalosť zmiznú. Malé deti však preukazujú pozoruhodnú schopnosť spomenúť si na traumatické udalosti. Živé rozprávanie detí o násilných udalostiach je v kontraste so správami rodičov, že ich deti násilie nevideli alebo o ňom nevedeli.
Mýtus č. 3: Násilie je problém sociálne slabších rodín.
Násilie v rodinách sa vyskytuje vo všetkých spoločenských vrstvách! 1
– – –
K vyššie uvedeným faktom dodávame pár informácií zo zahraničných štúdií:
Štúdia Kilpatricka, Litta a Williamsa (1997) dospela k záveru, že byť svedkom násilia v rodine je skúsenosť sama o sebe dostatočne intenzívna na to, aby u detí vyvolala posttraumatický stres.
Štúdia Adverse Childhood Experiences (ACE) vedená Centrom pre kontrolu a prevenciu chorôb klasifikovala vystavenie domácemu násiliu ako jednu z niekoľkých nepriaznivých detských skúseností, ktoré prispievajú k nízkej kvalite života, predčasnej smrti a rizikovým faktorom mnohých detí. Mladšie deti prejavujú väčšiu mieru psychickej úzkosti ako staršie, vývojovo zrelšie deti. Chlapci majú tendenciu prejavovať prežívanie problémov viac navonok (externalizácia), často v podobe agresívneho správania, zatiaľ čo dievčatá majú tendenciu prežívať problémy viac vnútorne (internalizácia) pričom častým prejavom je sociálne stiahnutie či depresia. 2
Našťastie existujú riešenia, ktoré môžu zmierniť najhoršie dopady na dieťa, pričom kľúčovú úlohu zohrávajú bezpečné a podporujúce vzťahy s aspoň jedným z rodičov či iným dospelým (Carlson 2000, Edleson, 2011, Hughes a kol., 2001).
Každý z nás má príležitosť a zároveň aj zodpovednosť poskytnúť deťom emocionálnu a sociálnu podporu. Majme preto na pamäti, že existujú spôsoby, ako by sme mohli efektívnejšie pomôcť a prispieť k uzdraveniu tých, ktorí to potrebujú – jedným z nich je i vyhľadanie odbornej, špecializovanej pomoci.
Výmena skúseností – práca s celou rodinou je zmysluplná
Je to už viac ako 3 roky, odkedy naše Detské krízové centrum Náruč spustilo nový špecializovaný pobytový program s názvom „Aby deti nemuseli odísť z rodiny.“ Základným poslaním tohto inovatívneho programu je prostredníctvom intenzívnej práce s celou rodinou predchádzať vynímaniu detí z biologických rodín a napomôcť rodičom vytvoriť pre deti optimálne podmienky pre ich zdravý, harmonický vývin. Počas uplynulých troch rokov sme detailne rozpracovali metodiku programu, pracovné postupy, podarilo sa nám prekonať množstvo praktických prekážok. Aby sme “naším rodinám” dokázali poskytovať čo najlepšiu starostlivosť, snažíme sa vo svojej práci neustále zdokonaľovať, rozširovať obzor poznatkov a získavať nové inšpirácie.
Pociťovali sme potrebu vzájomne sa podeliť o naše skúsenosti s realizáciou programu aj s ostatnými zariadeniami, ktoré sa zameriavajú na prácu s rodinou. Z tohto dôvodu sme posledný marcový deň zorganizovali pracovné stretnutie centier pre deti a rodiny z celého Slovenska, ktoré realizujú programy zamerané na výkon opatrení pobytovou formou pre dieťa spoločne s rodičom (podľa §47 ods. 5 Zákona 305/2005 Z.z.). Stretnutia sa zúčastnilo celkovo 20 pracovníkov CDR z celého Slovenska. Svojou účasťou nás potešili pracovníci CDR Snina, CDR Košice – Uralská, CDR Veľké Kapušany, CDR Repuls Bratislava, CDR Dobšiná, CDR Zlatovce, CDR Bytča a CDR Lipt. Hrádok. Nosnou tému pracovného stretnutia bola vzájomná výmena skúseností a informácií, ktoré súvisia s realizáciou programu. V doobedných hodinách prezentovali svoj program DKC Náruč, CDR Veľké Kapušany, CDR Snina a CDR Bytča. V rámci prestávky sa mohli účastníci oboznámiť s priestormi DKC Náruč. V poobedňajšom bloku bol priestor na moderovanú diskusiu na tému „Najväčšie výzvy v práci s rodinami v pobytových CDR“. V rámci záverečnej diskusie mohli všetci účastníci zdieľať svoje skúsenosti pri realizácii pobytových programov a spoločne sme identifikovali najväčšie výzvy a úskalia v práci s rodinami v pobytových zariadeniach.
Všetci účastníci sa zhodli na tom, že realizácia pobytového programu pre deti spolu s rodičom v CDR predstavuje významný prínos a inovatívny prístup v práci s rodinou v rámci vykonávaných opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a že má zmysel v týchto programoch pokračovať a naďalej zdokonaľovať metódy práce v prospech ohrozených detí.
Tešíme sa na podobné stretnutia aj v budúcnosti 🙂
Mám ostať s násilným partnerom kvôli deťom?
Častým argumentom, prečo nenásilný rodič ostáva s násilným partnerom je, že „deti otca/matku potrebujú“. Je to ale naozaj tak? Naozaj je pre dieťa dobré mať druhého rodiča, ktorý sa správa násilne, či už voči nemu alebo voči svojmu partnerovi?
Vo svetle dnešných poznatkov je zrejmé, že násilie páchané na dieťati zanechá na ňom s vysokou pravdepodobnosťou dočasné a nezriedka aj trvalé následky na tele i na duši. To platí aj pre prípad, že dieťa nie je priamou obeťou násilia, ale „len“ svedkom násilia v rodine.
U detí, ktoré zažívali fyzické alebo sexuálne násilie je vyššie riziko, že budú trpieť úzkosťami, depresiami, pokusmi o samovraždu, nočnými morami a poruchami spánku, je u nich vyššia pravdepodobnosť zneužívania drog a alkoholu. Existuje u nich vyššie riziko výskytu fyzických ochorení ako sú kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka, rakovina a iné. Je u nich i vyššia pravdepodobnosť výskytu sexuálne rizikového správania. V sociálnej oblasti môžu mať častejšie problém ukončiť školskú dochádzku, nájsť a udržať si zamestnanie. Môže dochádzať aj k opakovaniu násilného správania voči svojim deťom/partnerkám/partnerom.1
Veľmi podobná situácia nastáva aj vtedy, ak sú deti „len“ svedkami násilia, ktoré sa deje na ich rodičovi. Môžu sa cítiť nahnevané, vinné, neisté, osamelé, vystrašené, bezmocné alebo zmätené. Môžu mať ambivalentné, protikladné pocity voči obom rodičom. Často mávajú deti obrovský strach o milovanú osobu, často sa trápia pocitmi viny, že jej nepomohli, že „niečo neurobili“ alebo v snahe rodiča ochrániť sa samé vystavujú násiliu. Môžu sa u nich objavovať rovnaké následky ako u detí, ktoré sú priamymi obeťami násilia.
Deti sú závislé od konania či nekonania svojich rodičov. Často nemajú samé kapacitu, ani možnosti násilnú situáciu riešiť a preto sú odkázané na to, aby situáciu násilia v rodine riešil rodič. Ale niekedy aj rodič sám je ustráchaný, vyčerpaný, zmätený a nevie či nemôže násilie v rodine riešiť…
Vyzývame preto všetkých dospelých, ktorí vedia o tom, že dieťa trpí násilím, aby sa nebáli podať dieťaťu alebo jeho nenásilnému rodičovi pomocnú ruku!
Ako môžete pomôcť:
- môžete sa obrátiť na políciu, či orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately (tie bývajú na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny). Nemusíte chodiť osobne, na orgán SPO môžete zavolať, či poslať list (a to aj anonymne). Rovnako môžete poslať list aj na políciu.
- môžete kontaktovať pomáhajúce organizácie, ktoré Vám poskytnú informácie ako situáciu možno riešiť, ako možno pomôcť nenásilnému rodičovi, či deťom – napríklad naše poradenské centrá Náruč alebo Detské advokačné centrum Náruč.
Je na nás dospelých, aby sme deti chránili!!!
1pozri napr.: https://childhub.org/sites/default/files/library/attachments/the_consequences_of_violence_28child_hub_review29.pdf
Ako hovoriť s deťmi o vojne – praktické návody
tentokrát len veľmi stručne …
Diskusia, ktorej sme sa zúčastnili, organizovaná IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže – záznam nájdete na našom FB z dňa 25.02.2022
… a tu praktická infografika od našich kolegov z pražského centra LOCIKA
Vojnový konflikt zásadne ovplyvňuje životy detí.
Násilie nie je riešenie – násilie je zlyhanie!
Sme v myšlienkach s ľuďmi na Ukrajine, predovšetkým však s deťmi, ktoré vojnovými a ozbrojenými konfliktami trpia nielen počas ich trvania, ale ovplyvňujú celý ich budúci život.
Správu z detailného výskumu o dopadoch ozbrojených konfliktov na úmrtnosť a vývoj deti zverejnené v auguste 2018 v prestížnom medicínskom časopise LANCET nájdete TU
Verejná výzva k poslancom a poslankyniam NR SR k voľbe komisára pre deti
Náruč sa ako člen Koalície pre deti pripája k verejnej výzve poslancom a poslankyniam Národnej rady SR ohľadom voľby komisára pre deti: Komisár pre deti – NIE POLITIK!
Plné znenie výzvy nájdete TU
venujte 2% z Vašich daní na pomoc deťom a rodinám ohrozeným násilím
všetky potrebné informácie a tlačivá nájdete TU
TOP 3 – najčítanejšie články nášho webu v roku 2021
Ku tradičnému začiatku nového roka patrí i poohliadnutie sa za rokom nedávno skončením a malé bilancovanie. Prinášame preto rebríček TOP 3 načítanejších článkov nášho webu za rok 2021:
- Ako viesť rozhovor s dieťaťom, ktoré sa zdôveruje o násilí – článok s prelinkom na náš nový film mal za pol roka od zverejnenia viac ako 6300 zhliadnutí
- O tom, prečo sexuálne zneužívaným deťom na Slovensku často nepomôžeme… pritom spôsoby účinnejšej a rýchlejšej pomoci sú vo svete známe! – viac ako 4600 zhliadnutí
- krátkym videom obohatené zhodnotenie rekonštrukcie nášho krízového centra malo viac ako 2800 zhliadnutí – Detské krízové centrum Náruč sa stalo ešte bezpečnejším útočiskom pre deti a rodiny
Mimoriadne nás teší, že návštevnosť nášho webu a čítanosť publikovaných populárno-náučných článkov oproti minulým rokom výrazne narástla. Len máloktorý článok má menej ako 1000 zhliadnutí. Webovú stránku www.naruc.sk v roku 2021 denne navštívilo priemerne 28 aktívnych užívateľov, v drvivej väčšine (a logicky) zo Slovenska.
Pre nás v Náruči je povzbudením, že informácie, ktoré posielame do sveta si nachádzajú svojich čitateľov. Veríme, že tu nachádzate potrebné informácie, ktoré Vám pomáhajú zodpovedať aktuálne otázky týkajúce sa pomoci konkrétnemu dieťaťu ohrozenému násilím alebo praktické rady týkajúce sa ochrany či prevencie tohto javu.
Prevencie sú mimoriadne dôležité, preto patria ku kľúčovým programom Náruče
Náruč sa od svojho vzniku v r. 1997 zaoberá realizáciou preventívnych, vzdelávacích a informatívnych aktivít zameraných na predchádzanie násilia páchaného na deťoch a v rodinách.
Prevencie patria ku kľúčovým programom Náruče. Vyzerajú rôzne, sú formou i obsahom prispôsobené jednotlivým vekovým skupinám. S prevenciou treba začať skôr ako v školskom veku, kedy sa s ňou slovenské deti občas stretávajú – už v škôlkach je priestor na takéto aktivity. Napríklad náš preventívny program Bezpečne od útleho veku je venovaný škôlkárom vo veku 3 – 6 rokov, ktorí síce ešte nemôžu niesť zodpovednosť za svoju ochranu pred násilím, ale má význam, aby sa čím skôr priateľskou formou oboznámili so základnými pravidlami ochrany pred neželaným sexuálnym správaním a o základoch fungovania zdravých vzťahov, aby veku primeraným spôsobom spoznali svoje telo, dozvedeli sa, ktoré dotyky sú v poriadku a ktoré nie a na koho sa obrátiť, keď majú pocit ohrozenia. Program sa opiera o nadviazanie spolupráce s rodičmi a profesionálmi pracujúcimi s deťmi. Súčasťou konceptu tejto prevencie je i vydanie informačného letáku pre rodičov a spracovanie metodiky pre dospelých, ktorí sú zodpovední za ochranu detí pred násilím. Súčasťou tohoto letáku je stručný návod pre rodičov, ako postupovať pri podozrení, že ich dieťa sa stalo obeťou násilia. Pri práci s deťmi v takej citlivej oblasti, akou je prevencia násilia – a osobitne sexuálneho zneužívania – dbáme, aby žiadna z aktivít nemohla u detí vyvolať zmätok či strach. Sústreďujeme sa na to, aby si deti rozšírili poznatky a naučili sa, v akých situáciách nie je dobré zachovávať tajomstvá, ale je potrebné zdôveriť sa rodičom či iným dospelým, ktorým veria. A samozrejme, je dôležité, že celá interakcia s deťmi prebieha citlivo, hravou a nenásilnou formou.
Inak vyzerá prevencia na základných školách a prevencia partnerského násilia u stredoškolákov. V rámci ďalšieho preventívneho programu Kým nie je neskoro žiaci získavajú formou diskusie a prostredníctvom interaktívnych aktivít informácie o násilí, jeho príčinách, formách a možnostiach pomoci. Samozrejme, u starších detí už veľmi intenzívne diskutujeme tému partnerského násilia na konkrétnych prípadoch a hovoríme spolu o varovných signáloch, vďaka ktorým je možné včas rozpoznať, či vzťahy, ktoré prežívajú sú zdravé alebo nie.
Sekundárnym prínosom realizácie preventívnych programov je aj vyhľadávacia činnosť, nakoľko sa pri ich realizácii vytvára priestor pre zachytenie detí, ktoré sú vystavené násiliu v rodine.
… no a úplne inak vyzerajú naše preventívne a vzdelávacie aktivity pre učiteľov: V škole, kde dieťa trávi väčšinu dňa, je totiž možné v interakcii s dieťaťom “načítať” aj násilie, ktoré dieťa zažíva doma, za zatvorenými dverami domácnosti. Preto sa zameriavame najmä na zachytenie prvotných signálov, spoluprácu pedagógov a psychológov v rámci školy a tiež na poskytovanie poradenstva a odbornej pomoci najskôr škole a následne i konkrétnemu žiakovi/študentovi.
Je nám ľúto, že kvôli pandemickej situácii sa v tomto roku opäť utlmili a minimalizovali nami realizované preventívne aktivity. Teší nás však neustály záujem škôl a pedagógov o ich realizáciu a tak veríme, že návrat spoločnosti do normálu deťom opäť umožní dostať sa v dohľadnej dobe k naším prevenčným programom a informáciám v nich obsiahnutých.
Považujeme za potrebné upozorniť na fakt, že prevencie týkajúce sa ochrany detí pred násilím neabsolvujú slovenské deti systematicky, ale skôr nahodilo – podľa aktuálnej potreby alebo záujmu konkrétneho pedagóga. Je to škoda, lebo ak by dieťa absolvovalo adekvátne preventívne programy určené pre predškolský, mladší aj starší školský vek a zároveň by sa s témou ochrany pred násilím stretlo aj na strednej škole, je takmer isté, že generácia týchto detí by s toleranciou a slabou identifikáciou prvotných príznakov násilia nemala také problémy, ako vidieť v našej spoločnosti v súčasnosti.
Ak máte záujem o realizáciu preventívnych programov pre deti, kontaktujte Poradenské centrum Náruč v Žiline alebo Čadci. Oblasť vzdelávania pedagógov a metodickej pomoci školám zastrešuje iné naše pracovisko – Detské advokačné centrum Náruč.