Sexuálna výchova: prečo je dôležitá?
Sexuálna výchova sa dnes spomína pomerne často. Nájdu sa jej zástancovia, ale sú aj rodičia, ktorí na ňu nazerajú s nedôverou a obavami. Domnievajú sa, že ich dieťaťu môžu byť poskytnuté informácie, ktoré ho zaskočia a šokujú, urýchlia jeho vývin v sexuálnej oblasti a možno ho aj poškodia. Je pochopiteľné, že rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie, chce ho ochrániť, vhodne formovať a vychovávať. Čo je teda prípade sexuálnej výchovy v záujme dieťaťa?
Psychosexuálny vývin dieťaťa prebieha od útleho veku. Už okolo 3. roku sa dieťa prirodzene zaujíma o svoje telo, pozoruje seba a svoje okolie, všíma si rozdiely medzi dievčatami a chlapcami. Sleduje vzťahy medzi dospelými, všíma si spolužitie rodičov aj iných párov. Vytvára si prvotné fantázie o tom, že chce v dospelosti žiť s matkou (chlapec) alebo s otcom (dievča). Postupne svoj záujem aj s pomocou rodičov presmerováva na vzťahy s vrstovníkmi, a tak už škôlkar často prichádza s tým, že je „zaľúbený“. V mladšom školskom veku pretrváva platonický záujem o druhé pohlavie, resp. sa mierne utlmuje a plne prepukne v období puberty a dospievania, kedy začnú svoju úlohu zohrávať hormóny. Teenager vyspieva aj po psychosexuálnej stránke a do popredia sa dostáva vlastná sexualita a záujem o romantické vzťahy.
Už v útlom detstve?!
Ak sa rodič spoľahne na to, že dieťa „má čas“ na informácie ohľadne sexuality a intimity, môže sa stať, že v období puberty už dospievajúci syn alebo dcéra odmietnu komunikovať s rodičom o chúlostivých otázkach, lebo na to nemusia byť zvyknutí. Môžu sa cítiť zahanbení, môže im byť „trápne“. Deti v tomto veku už obyčajne majú informácie a predstavy o sexe, intimite. Často sú formované zdrojmi od kamarátov, zo sociálnych sietí, ktoré ale bývajú aj mylné a skreslené. Preto je užitočné, ak deti získajú vedomosti a poučenie z objektívnejších zdrojov – zo školy, z kníh, od rodičov.
Je dôležité, aby už dieťa v škôlke poznalo jednotlivé časti svojho tela, vrátane pohlavných orgánov a vedelo rozdiely medzi chlapcom a dievčaťom. Dieťa potrebuje vysvetliť, že jeho telo patrí jemu. Telo je jeho osobný priestor, do ktorého druhý nevstupuje a nesmie sa ho dotýkať, ak si to nepraje. Potrebuje vysvetliť, že pohlavné orgány sú „súkromné miesta“, ktoré si neukazujeme a nedotýkame sa ich navzájom, ak nejde o lekárske vyšetrenie alebo pomoc s hygienou. Ak by dieťa takú skúsenosť malo, je dôležité povedať o tom dôveryhodnému dospelému. Postupne môže rodič informácie pridávať. Dieťa samé príde s otázkami, keď bude cítiť zo strany rodiča záujem a otvorenosť.
Rozprávanie nestačí!
Podľa svetovo uznávaného detského psychológa Zdeňka Matějčeka ale „poučenie“ vo veciach sexuálnej výchovy nestačí. Dôležitá je najmä „citová výchova“ zo strany rodiny. Jej súčasťou je otvorený vzťah s dieťaťom, v ktorom dieťa dokážeme citlivo vychovávať a formovať, zaujímať sa oň, dávať mu pocit bezpečia, istoty, reagovať na jeho potreby. Tým kladieme základ pre jeho budúce vzťahy, aj tie romantické. Dôležití blízki ľudia sú pre dieťa zároveň vzorom, čo je ďalší pilier sexuálnej výchovy. Dieťa od útleho veku pozoruje, ako sa k sebe správajú jeho najbližší ľudia, ako si prejavujú náklonnosť, úctu, lásku, ako komunikujú, pomáhajú si, ako riešia konflikty. Pozoruje, čo dospelí hovoria o vzťahoch, ako sa vyjadrujú o iných, aké témy sa objavujú v komunikácii a aké nie. Pozoruje „mužské“ a „ženské správanie“. Aj vďaka tomu dieťa preberá modely sexuálneho správania, ktoré naň majú vďaka „vzoru“ silnejší vplyv ako samotné „poučenie“.
Podľa Matějčeka, pokiaľ rodič dokáže zabezpečiť dieťaťu dobrý základ vo vzájomnom vzťahu a v modeli správania, nemusí sa obávať informácií, ktoré sa k dieťaťu dostanú k téme sexuálnej výchovy. Je vysoko pravdepodobné, že dieťa o nich bude v otvorenom vzťahu komunikovať a rodič tak môže informácie korigovať.
… ak sa predsa len rodič cíti neisto, v dnešnej dobe máme dostatok užitočných materiálov a publikácií, ktoré vedia otvoreným rozhovorom napomôcť.
🙂 tento článok pre Vás pripravila: Mgr. Jana Končelíková,
psychologička z Detského advokačného centra Náruč
Použitá literatúra:
- Krišová, D., Poláčková, M. JA V TVOJOM VEKU…! ako sa s deťmi rozprávať o sexualite, vzťahoch a sexe. inTYMYta, 2022.
- Matějček, Z. 2007. CO,KDY A JAK VE VÝCHOVĚ DĚTÍ. Praha: Portál, 2007.
- Rezková, V., Kleinová, G. K. 2012. HRA JAKO LÉK. Teorie a praxe nedirektivní psychoterapie hrou. Pražská pedagogicko-psychologická poradna, 2012.
Výročná správa za rok 2023
V roku 2023 sme v Náruči:
- pomáhali 444 klientom a jednorazové konzultácie poskytli ďalším 155 osobám
- intenzívne pracovali s 247 rodinami s deťmi
- vyškolili 385 odborníkov z rôznych oblastí
- poskytli viac ako 6470 odborných konzultácií
- odpracovali v prospech detí a rodín ohrozených násilím viac ako 44 000 hodín odbornej práce
Viac o tom ČÍM a AKO žila Náruč v minulom roku sa dozviete vo zverejnenej výročnej správe.
SEXTING – novinka dnešnej doby? Poznáte pravidlo BABIČKA?
Určite ste si všimli, že v súčasnosti sa objavuje čoraz viac nových, cudzích slovíčok, ktorým niekedy ani nerozumieme. Jedným z týchto slov je aj SEXTING. Je sexting novinka dnešnej doby, alebo tu bol v nejakej forme aj v minulosti? A je to niečo, načo si treba dávať pozor, alebo dospelí zbytočne strašia?
Aby sme mohli túto záhadu rozlusknúť, mali by sme sa najprv bližšie pozrieť na to, čo to sexting vlastne je. Z množstva poučiek a definícií vyberáme znenie zo stránky Kids Help Phone: ,,Sexting je, keď ľudia pošlú alebo dostanú sexuálne správy (niekedy nazývané „sexty“) cez nejakú formu technológie ako je mobilný telefón, webkamera, aplikácia alebo webová stránka. Sexty môžu zahŕňať slová, videá alebo fotografie. Zjednodušene ide teda o rozosielanie textových správ, fotografií či videa so sexuálnym obsahom.“
Možno ste sa už so sextingom v nejakej podobe osobne stretli alebo krútite hlavou, prečo to ľudia, tínedžeri či dospelí vlastne robia. Aj tu existuje viacero dôvodov, čo ľudí motivuje k tomu, že napr. posielajú svoje nahé fotky. Český vysokoškolský pedagóg Kopecký et al. (2015) našiel hneď 5 hlavných motívov.
- Sexting ako súčasť romantických vzťahov – môže nastať na začiatku vzťahu, keď sa snažíme partnera upútať, chceme byť príťažliví, flirtujeme s ním alebo ak je náš partner ďaleko a my využijeme túto formu komunikácie
- Sexting ako nástroj na potlačenie nudy – múdre výskumy hovoria, že nudu možno potlačiť aj zdieľaním svojich intímnych materiálov na sociálnych sieťach
- Sexting ako produkt sociálneho tlaku – to sa stáva vtedy, ak k tomu pristúpime pod vplyvom či tlakom svojho partnera, spolužiakov či kamarátov a sami s tým úplne nie sme OK.
- Sexting ako produkt konzumnej spoločnosti, nástroj sebaprezentácie – niektorých motivuje k sextingu túžba pochváliť sa ako dobre vyzerajú, zviditeľniť sa, ukázať že sú atraktívni alebo si zvýšia sebavedomie.
- Sexting ako nástroj pomsty – to môže ľahko nastať po rozchode, napríklad chlapec z pomsty zverejní intímne fotky svojej bývalej priateľky medzi spolužiakmi na škole.
Dôsledky sextingu nemusia byť žiadne, ale môžu byť aj mimoriadne závažné. Rizikový je sexting hlavne v tom, že poskytujeme druhému citlivý materiál, ktorý môže byť neskôr použitý na vydieranie, zosmiešňovanie, kyberšikanovanie, obťažovanie. Nevýhodou totiž je, že v momente stlačenia tlačidla ,,poslať“, strácame kontrolu nad ďalším osudom našej fotky, či videa. Na internete ľahko nájdete tragické príbehy o tom, ako zlomyseľné šírenie fotiek viedlo k samovražde obete. Zaujímavý je tiež dokument The Most Hated Man on the Internet, z dielne Netflixu, ktorý približuje ako sa môžu cítiť obete, ktorých fotky, či videá boli zverejnené v online priestore.
A čo sexting a história? Ak by sme sa pozreli do minulosti, zistili by sme, že sexty, či ľúbostné listy písal už Voltaire, Napoleon Bonaparte a mnohí iní a taká Nell Gwyn, milenka Karola II. mu dokonca poslala svoju nahú podobizeň vo forme maľby, dnešnými slovami nudiesku.
Internet a sociálne siete proces sextovania uľahčili a zrýchlili, na druhej strane aj dopady takéhoto konania môžu byť dnes oveľa fatálnejšie ako v minulosti.
Aká by bola teda rada na záver? Ako veľmi cennou a jednoduchou radou pri sextingu sa javí pravidlo Babička: Neposielaj ani nezdieľaj nič, čo by si neukázal svojej babičke!
Mgr. Martina Gajdošová, psychologička, Detské krízové centrum Náruč
Neviditeľné rany rodiča zneužitého dieťaťa
Aj rodič je ,,len“ človek. Podporní rodičia dieťaťa, ktoré bolo sexuálne zneužívané, často zmobilizujú všetky svoje sily a stredom ich záujmu sa stáva dieťa. Neraz venujú toľko pozornosti svojim deťom, že zanedbávajú svoje vlastné potreby. Neznamená to však, že aj rodič samotný neprežíva zmes rôznych pocitov, myšlienok, obáv … neznamená to, že nepotrebuje pomoc a podporu.
Rodičia sa v tejto náročnej situácii môžu cítiť zmätení a bezradní. Častokrát bojujú s pocitmi viny, obviňujú sami seba za vzniknutú situáciu. Kladú si otázky: Prečo som si to nevšimol? Prečo som tomu nezabránil? Prečo som svoje dieťa neochránil?! Môžu mať pocit, že ako rodičia úplne zlyhali. Môžu mať obavy o budúcnosť svojho dieťaťa. Mnoho premýšľajú o tom, aké môže mať zneužívanie následky na zdravý vývin ich dieťaťa, na jeho budúce vzťahy, na ich budúce vzťahy.
Taktiež môžu rodičia cítiť potrebu po zmene domova, túžbu utiecť, zobudiť sa zo zlého sna, začať niekde inde. Môžu mať zlé sny, nočné mory, úzkosti, depresie, panické záchvaty, potrebu neustále kontrolovať bezpečie domova. Nezriedka zažívajú pocity strachu, hnevu, smútku, bezmocnosti, odporu, nenávisti, zhnusenia, pomsty, …
Pamätajte si: Všetky tieto a akokoľvek ďalšie pocity sú normálne
Niektorí sa za svoje pocity hanbia. Niektorí majú potrebu o tom rozprávať. Niektorí zase svoje prežívanie a emócie dusia v sebe.
Každý z rodičov môže situáciu prežívať inak, ale všetky ich pocity sú normálne a adekvátne k prežitej traume. Byť rodičom zneužitého dieťaťa je pre neho veľmi bolestná skúsenosť. Každý rodič potrebuje iný čas na to, aby prešiel hojivým procesom.
Nie je nezvyčajné, že sa v situácii, keď dôjde k odhaleniu zneužívania dieťaťa, ľudia v blízkych komunitách polarizujú. Jedni sú na strane obete a druhí na tej druhej. Nielen samotné deti, ale i rodičia sú vystavovaní tlaku okolia, manipulovaní zo strany páchateľa, zosmiešňovaní, spochybňovaní, vylúčení z predtým ,,fungujúcich“ vzťahov. Stáva sa, že okolie im neverí, že spochybňuje ich dieťa, hľadá u dieťaťa alebo u rodiča zlý úmysel.
K takejto polarizácii okolia dochádza z rôznych príčin. Niektorí napríklad neveria, že k zneužívaniu došlo, príde im absurdné, že by sa to mohlo stať. Iní mohli mať dobré vzťahy so zneužívateľom, alebo im je zneužívateľ citovo blízky. Dôvodov je mnoho.
Nik z nás si nemôže povedať, mne sa to nemôže stať. Každý z nás sa vo svojich blízkych vzťahoch môže stretnúť so situáciou zneužívania. Nemusíme mať na situáciu rovnaký názor, nemusíme byť odborníci, nemusíme veriť rovnakým veciam, ale vždy môžeme byť ľudia.
Rodič, ktorý zažíva traumu zo zneužívania svojho dieťaťa, potrebuje pochopenie, povzbudenie, empatický prístup a pokoj, aby mohol túto mimoriadne náročnú životnú situáciu prekonať.
Nebojte sa požiadať o pomoc v našom Detskom advokačnom centre Náruč
Pamätajte si: Zneužívanie nie je vina vášho dieťaťa ani Vaša vina
Pamätajte si: Nikdy svoje dieťa nekonfrontujte so zneužívateľom
Hity roka 2023: toto ste čítali najradšej
Pripravili sme pre vás rebríček troch najčítanejších článkov, ktoré čitateľom nášho webu priniesli inšpiráciu, informácie a užitočné rady:
- Pre Vás (i pre nás v Náruči) je veľmi aktuálna téma: Dieťa v rodičovskom konflikte – dohoda je lepšia ako vojna – viac ako 5000 zhliadnutí
- Zaujal Vás i Rozhovor s bývalým vychovávateľom, ktorý mal viac ako 2800 zhliadnutí
- Dieťa nemá mať pocit, že ono je zodpovedné sa šťastie rodiča, alebo za fungovanie rodiny či chod domácnosti. Niektoré deti musia na seba zobrať úlohu rodiča a nedobrovoľne tak dospieť predčasne. Viac ako 2750 zobrazení mal článok: Čo sa stane, ak dieťa nahrádza partnera, kamaráta či dokonca rodiča?
Zemiaková medaila za 4. miesto? Nie, ak ide o ochranu pred domácim násilím! Ste obeťou domáceho násilia? Žijete v strachu a neviete, ako sa z tejto náročnej situácie dostať? Nenechajte sa odradiť! Praktické informácie k možnostiam vykázania násilníka zo spoločného obydlia nájdete v neustále vyhľadávanom článku: Aby obete domáceho násilia nemuseli z domu či bytu utekať.
Pomoc ľuďom dáva zmysel v akejkoľvek perspektíve
Rok 2023 z pohľadu výkonného riaditeľa občianskeho združenia Náruč – Pomoc deťom v kríze, Mgr. Róberta Braciníka:
Žijeme v dobe spoločenských zmien a neistôt. Mnohé hodnoty sú relativizované, praxou overené zákony sa menia bez potreby spoločenskej a odbornej diskusie, je spochybňovaná úloha mimovládnych organizácii v spoločnosti. V takýchto časoch sa i my v Náruči pozeráme do budúcnosti s citeľne väčšou mierou neistoty. I napriek tomu po 26 rokoch našej činnosti je pohľad späť na všetko, čo sme vybudovali, pohľadom, ktorý nás môže napĺňať istým uspokojením, že ten zápas nebol márny. Nakoniec, pomoc konkrétnym ľuďom, či už deťom alebo dospelým, dáva zmysel v akejkoľvek perspektíve.
Zároveň si uvedomujem, aké je to všetko krehké. Po 15 rokoch činnosti sme ukončili pôsobenie našej žilinskej poradne pre obete násilia. Niežeby nebol o naše služby záujem (ako sa nás niektorí pýtajú) – skôr naopak, ale stretli sa naraz dve ohrozenia typické pre túto dobu: finančné a personálne. Financovanie služieb pre obete násilia je v našom štáte stále veľmi nedostatočné, prevádzku takejto poradne nie je možné zabezpečiť z jedného stabilného zdroja. Rovnako je to s ľuďmi – na tak zodpovednú pozíciu poradcu nie je možné zobrať akéhokoľvek uchádzača… Ale v tejto chvíli by som smútok chcel nahradiť vďačnosťou za tých 15 rokov a radšej poďakoval: všetkým kolegyniam, ktoré to roky ťahali i tým, ktorí podporovali našu poradňu finančne (Žilinský samosprávny kraj, Mesto Žilina i súkromní donori a podporovatelia). Poradenstvo a pomoc obetiam domáceho násilia naďalej poskytuje naše Poradenské centrum Náruč v Čadci a verím, že i vďaka v súčasnosti už dostupným technológiám bude pomoc dostupná aj pre obyvateľov Žiliny a okolia.
Keď sa obzriem za predchádzajúcim rokom, vnímam aj mnohé pozitíva:
Po rokoch sa nám podarilo zastabilizovať činnosť nášho špecializovaného poradenského centra pre detské obete sexuálneho zneužívania a fyzického týrania, ktoré je stále ojedinelým pracoviskom svojho druhu na Slovensku (hovoríme o Detskom advokačnom centre Náruč). Našu pomoc vyhľadáva stále viac klientov, zlepšuje sa i kooperácia s úradmi práce, darí sa nám rozvíjať spoluprácu s profesionálmi na školách (projekt CAN hliadky).
V Detskom krízovom centre zdokonaľujeme postupy, ako liečiť emočné poranenia vyplývajúce z naozaj ťažkých foriem násilia – sexuálneho či fyzického, ktorým si prešli deti, ktoré do Náruče prijímame, aby tu našli bezpečné útočisko a odbornú pomoc. V kontexte doby, kedy deti sú čoraz zraniteľnejšie a menej schopné sa vysporiadať zo záťažou, ktorá je na ne kladená, nás to núti inovovať i rokmi osvedčené postupy a zaoberať sa problémami, ktoré by sme inokedy zverili do rúk psychiatrov…
V našej organizácii sme zvyknutí prijímať nové výzvy a keď sa pozerám na náš dobre zohraný tím, plný ľudí, ktorí nestratili chuť a odhodlanie pracovať v prospech zraniteľných a bezmocných, pozerá sa mi do tej našej (neistej) budúcnosti akosi s väčším optimizmom.
Skrátenie premlčacej doby je neprípustné
Skrátenie premlčacej doby pre obete sexuálne motivovaných trestných činov je neprípustným krokom, ktorý obmedzuje ich práva. O.i. si treba uvedomovať, že tieto obete sú v inej situácii, ako keď sa jedná o trestné činy proti majetku, či osobe. Vtedy obyčajne rozhorčenosť a hnev na páchateľa nás poháňajú, aby sme skutok okamžite nahlásili a domáhali sa spravodlivosti.
Ak Vás niekto sexuálne zneužíva, prežívate spleť rôznych pocitov, z ktorých dominuje hanba za to, čo sa Vám stalo. Ak ste maloletá osoba, vôbec nemusíte chápať, že sa jedná o niečo zlé. (V mnohých prípadoch dochádza k sexuálnemu zneužívaniu pod rúškom láskavosti a nežnosti, čo obete ešte viac mätie…).
Vo veľkom množstve prípadov sú obete od páchateľa existenčne závislé, alebo pod tlakom vyhrážok nie sú schopné vyhľadať pomoc, niekomu sa zdôveriť. Toľkokrát, im bolo povedané, že prezradenie skutku bude viesť v prvom rade k ich kriminalizácii, že tomu napokon uveria a boja sa vyjsť s pravdou von.
Preto sa nezriedka obete zneužívania rozhodnú prehovoriť až po dlhej dobe – keď sa vymania z vplyvu páchateľa, dospejú, prípadne nájdu vo svojom okolí dostatočnú podporu, aby zvládli celý trestný proces, ktorý v našich podmienkach veru nie je prechádzka ružovou záhradou – opakované konfrontácie, vyšetrovania, posudzovanie dôveryhodnosti…
Pre uzdravenie tých, ktorí zažili sexuálne násilie je kľúčové, aby sa domohli spravodlivosti, aby spoločnosť jasne uznala, že oni nenesú vinu na tom, čo sa stalo, aby bolo spravodlivosti učinené za dosť. Skrátením premlčacích lehôt chránime páchateľov na úkor ich obetí.
Dňa 8. 2. 2024 Národná rada Slovenskej republiky schválila Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. Schválené znenie sa týka aj detských obetí zločinov znásilnenia (§ 199 Trestného zákona), sexuálneho násilia (§ 200), sexuálneho zneužívania (§ 201) a týrania blízkej osoby a zverenej osoby (§ 208), ktorým naše občianske združenie pomáha už viac ako 25 rokov.
Z pohľadu legislatívnej ochrany týchto detských obetí považujeme schválenú novelu za neodôvodnený krok späť. Doterajšími opatreniami sa Slovenská republika postupne približovala k zákonným úpravám vyspelých európskych štátov. Obzvlášť u detských obetí sexuálneho zneužívania sa týmto krokom prehlbuje pretrvávajúce porušenie záväzku Slovenskej republiky zabezpečiť im spravodlivosť.
V Anglicku a vo Walese neexistuje pre znásilnenie a iné závažné sexuálne trestné činy premlčacia doba vôbec (podobne v Írsku, na Cypre, v Dánsku a v Belgicku). Vo Francúzsku platí obvykle pre najzávažnejšie sexuálne trestné činy premlčacia lehota 30 rokov a ak sa jedná o neplnoletú obeť, je možné premlčaciu dobu ešte predĺžiť. V Nemecku premlčacia doba pri trestnom čine sexuálneho zneužitia spočíva, pokým obeť takéhoto činu nadobudne 21. rok svojho veku a pohybuje s v rozmedzí od 5 až do 30 rokov podľa závažnosti činu. Obdobne v Španielsku, Taliansku, Slovinsku a Lotyšsku.
Dňa 1. marca 2016 Slovenská republika ratifikovala tzv. Lanzarotský Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, v ktorom sa zaviazala prijať potrebné legislatívne opatrenia, aby zabezpečila, že lehota premlčania na začatie stíhania o.i. trestného činu sexuálneho zneužívania bude trvať dostatočný čas na to, aby umožňovala účinné začatie trestného stíhania po tom, ako obeť dovŕšila plnoletosť a ktorá je primeraná závažnosti takéhoto trestného činu.
Do 31.12.2017 bola všeobecná premlčacia lehota, t.j. lehota, v ktorej zaniká trestnosť zločinov znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania a týrania určená ustanovením §-u 87 ods. 1/ písm. b/ Trestného zákona na 20 rokov, pričom prísnejšia premlčacia doba podľa § 87 ods. 5/ Trestného zákona určovala, že trestné stíhanie sa premlčí najskôr tri roky potom, čo osoba, na ktorej bol spáchaný o.i. trestný čin sexuálneho zneužívania a týrania, dovŕšila osemnásty rok svojho veku.
Od 1.1.2018, s nadobudnutím účinnosti Zákona č. 274/ 2017 Z. z. o obetiach trestných činov bola naďalej všeobecná premlčacia lehota, v ktorej zaniká trestnosť zločinov znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania a týrania určená ustanovením §-u 87 ods. 1/ písm. b/ Trestného zákona na 20 rokov, avšak od uvedeného dátumu došlo k sprísneniu kvalifikovanej premlčacej doby na pätnásť rokov potom, čo osoba, na ktorej bol spáchaný zločin znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania alebo týrania, dovŕšila osemnásty rok svojho veku.
Od uvedenej poslednej zákonnej úpravy premlčania naďalej pretrváva multidisciplinárny konsenzus odborníkov pre oblasť ochrany detí v tom, že je potrebné prihliadať na osobitnú zraniteľnosť detských obetí týrania a zneužívania. Je teda možné jednoznačne konštatovať, že pokiaľ dňa 8.2.2024 schválený vládny návrh Trestného zákona v §-e 87 ods. 1/ písm. b/ znižuje všeobecnú premlčaciu lehotu, v ktorej zaniká trestnosť zločinov znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania a týrania na 15 rokov a súčasne síce ponecháva prísnejšiu premlčaciu dobu pre trestné činy znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania i týrania v §-e 87 ods. 5/, v skutočnosti de facto niektorým detským obetiam uvedených trestných činov premlčaciu dobu znižuje.
Schválený vládny návrh zákona upustil od úpravy všeobecnej premlčacej doby a prísnejšej premlčacej doby a aktuálne pripúšťa v prípadoch detských obetí násilia len jednotnú premlčaciu lehotu 15 rokov odo dňa nadobudnutia plnoletosti dieťaťa,
O tom prečo sa obete násilia nesprávajú tak, ako očakávame sa môžete dozvedieť v našom staršom článku zverejnenom TU. Ďalšie informácie k tejto téme z nášho webu: O tom, prečo sexuálne zneužívaným deťom na Slovensku často nepomôžeme… pritom spôsoby účinnejšej a rýchlejšej pomoci sú vo svete známe! či Prečo sa obete násilia nebránia alebo neutečú?
2% pre život detí bez násilia
Milí priatelia, podporovatelia, priaznivci!
ĎAKUJEME všetkým, ktorí sa v uplynulých rokoch rozhodli podporiť aktivity Náruče v prospech detí a rodín ohrozených násilím, aj tým, ktorí o tom uvažujú aj tento rok. Budeme považovať za prejav Vašej dôvery, ak formou venovania 2% (1%) z Vašich daní podporíte našu zmysluplnú činnosť aj tento rok. Pripájame pár informácií o tom, ako konkrétne a intenzívne pomáhala Náruč v roku minulom 🙂
Všetky potrebné informácie o možnosti venovania 2%/1% nájdete TU
Dieťa v kontexte domáceho násilia: modely/tendencie, ku ktorým sa dieťa zvykne prikláňať
Rodičia sú pre dieťa vzorom, a preto je dôležité ako sa voči sebe navzájom správajú. V niektorých prípadoch sa však rodina môže stať zdrojom mnohých problémov u detí, kedy dochádza k narušeniu ich zdravého vývinu a fungovania v živote. Pre rôzne situácie, ktoré sa v domácnosti odohrávajú, sa dieťa snaží nájsť vysvetlenia. Deti, ktoré vyrastajú v rodinách, kde sú vystavené domácemu násiliu – či už priamo alebo sú „len“ jeho svedkami – si postupom času osvojujú roly/tendencie správania, ku ktorým sa zvyknú prikláňať.
Roly, ktoré sa vyvíjajú u detí vystavených domácemu násiliu, predstavujú jedinečné spôsoby, akými sa dieťa prispôsobuje a snaží sa vyrovnať s ohrozujúcimi situáciami, v ktorých žije. Dieťa môže zastávať aj viac ako jednu rolu v priebehu opakujúcich sa násilných incidentov v rodine.
Medzi najčastejšie roly dieťaťa podľa Cunningham a Baker (2007) patria nasledovné:
• Starostlivé dieťa – ide o dieťa, ktoré sa k mladším súrodencom a mame správa ako rodič. Pri útokoch zvykne súrodencov chrániť, neskôr ich i matku upokojuje. Preberá na seba niektoré každodenné úlohy a zodpovednosť za domácnosť. (ak Vás táto časť zaujala, pozrite si náš starší článok o parentifikácii)
• Dôverník/dôverníčka mamy – ide o dieťa, ktoré je zo strany mamy zasvätené do diania. Pozná mamine pocity, obavy, plány. Matke tiež môže slúžiť ako svedok udalostí, spojenec.
• Dôverník/dôverníčka otca – ide o dieťa, ku ktorému sa otec správa lepšie a jemu najskôr povie svoje odôvodnenia násilia voči matke. Zároveň chce od dieťaťa, aby mu poskytovalo informácie o správaní matky, za čo získava nejaké výhody, napr. si môže robiť, čo chce, kúpi mu darček, prípadne s ním nezaobchádza hrubo.
• Pomocník/pomocníčka otca – ide o dieťa, ktoré je pribraté k tomu, aby pomáhalo s páchaním násilia na matke, napr. hovorilo znevažujúce slová alebo ju bilo fyzicky.
• Dokonalé dieťa – ide o dieťa, ktoré sa snaží zabrániť násiliu tým, že aktívne uvažuje a prináša do pozornosti tie záležitosti, ktoré považuje za spúšťače násilia. Takéto dieťa je výborné v škole, neháda sa, nebúri, slušne sa správa a s problémami nevyhľadáva pomoc.
• Rozhodca – dieťa, ktoré sa pokúša byť mediátorom medzi rodičmi a snaží sa zachovať v rodine mier.
• Obetný baránok – ide o dieťa, ktoré je vnímané ako príčina problémov v rodine. Je obviňované za napätia medzi rodičmi a jeho správanie je používané k odôvodneniu násilia. Môže ísť napr. o deti so špeciálnymi potrebami alebo o nevlastné dieťa násilníka.
Čím lepšie preskúmame roly dieťaťa v rodine ohrozenej násilím, tým lepšie dokážeme pochopiť, ako násiliu v rodine dieťa rozumie a ako sa s ním vyrovnáva. Zároveň tak máme možnosť porozumieť vzťahom v rodine, najmä vzťahu dieťaťa voči matke a jeho súrodencom. Každé dieťa v jednej a tej istej rodine, môže zastávať úplne iné role a každé z detí môže situáciu doma vnímať až dramaticky rozdielne. Nezabúdajme, že roly formujúce sa v detstve sú často prenášané a používané v dospelom živote každého z nás!
Spracovala: Mgr. Marcela Kunecová, psychologička
Ukončenie činnosti žilinskej poradne
Naše občianske združenie Náruč – Pomoc deťom v kríze z ekonomických a personálnych dôvodov zrušuje k 31.12.2023 Poradenské centrum Náruč Žilina so sídlom na Mariánskom námestí 15, Žilina.
Jednalo sa o jedno z našich dvoch pracovísk poskytujúcich základné a špecializované sociálne poradenstvo pre dospelé obete domáceho násilia, ktoré za 15 rokov svojej činnosti poskytlo špecializovanú bezplatnú pomoc viac ako 1700 osobám.
Špecializované sociálne poradenstvo, psychologickú a právnu pomoc pre obete domáceho násilia budeme naďalej poskytovať v Poradenskom centre Náruč Čadca, Potočná 2836, 022 01 Čadca.
Deťom, ktoré zažívajú alebo v minulosti zažili fyzické násilie či sexuálne zneužívanie a ich neohrozujúcim rodičom budeme naďalej poskytovať bezplatnú odbornú pomoc v ambulantnom Detskom advokačnom centre Náruč a v pobytovom Detskom krízovom centre Náruč.