Dieťa v rodičovskom konflikte – dohoda je lepšia ako vojna
Konflikty sú bežnou súčasťou nášho osobného, partnerského, rodinného či pracovného života. Konflikt sám o sebe nemusí v sebe vždy niesť výsledok s negatívnym nábojom, naopak, môže prispieť k vyriešeniu dlhotrvajúcej negatívnej situácie, ktoré napr. v rodinnom prostredí vytvárala mrazivé dusno. Ak dokážu manželia/partneri efektívne riešiť vzájomné konflikty, podporujú u dieťaťa dôveru v to, že rodina je pre neho zdrojom istoty. Jedným z príkladov, kedy konflikt neprispieva k riešeniu situácie, ale naopak, podnecuje ďalšie napätie, je práve rodičovský konflikt.
Akým spôsobom bude rodičovský konflikt prebiehať, do akej miery bude eskalovať, kto bude do neho zapojený, to všetko záleží predovšetkým od prístupu rodičov, od toho, aké prostriedky si zvolia na dosiahnutie svojich cieľov. Často býva prehliadaná skutočnosť, že aj keď ide primárne o konflikt medzi rodičmi, je jeho neodlúčiteľnou súčasťou i samotné dieťa, ktoré navyše nemá možnosti túto situáciu riešiť.
Čo znamená rodičovský konflikt pre dieťa?
Cieľom rodičovského konfliktu je predovšetkým dosiahnuť to, čo rodič považuje za najlepšie riešenie pre dieťa, hoci v skutočnosti ide zvyčajne o najlepšie riešenie pre neho samotného alebo o také riešenie, ktorým ublíži druhému rodičovi. Bohužiaľ, i z našej praxe vieme, že za účelom dosiahnutia svojho cieľa sú rodičia mnohokrát schopní využívať prostriedky, ktoré citovo zrania nielen druhého rodiča, voči ktorému sú mierené, ale aj samotné dieťa.
Jedným z najpoužívanejších prostriedkov rodičov v ich vzájomnom boji je nútenie dieťaťa k neprirodzenej voľbe medzi matkou a otcom. Dochádza k tzv. konfliktu lojality. Zneužívanie rodičovskej moci a vťahovanie dieťaťa do lojality s jedným alebo druhým rodičom pre získanie určitého cieľa spôsobuje u dieťaťa vnútorný konflikt vyvolávajúci v dieťati pocity viny a zrady voči rodičom, ktorých má prirodzene rado oboch. Do akej miery bude dieťa týmto správaním rodičov traumatizované, závisí od intenzity rodičovského sporu a od dĺžky trvania tlaku rodičov na dieťa. Takýmto neprimeraným správaním rodičov nastáva (častokrát) dlhodobé utrpenie detí s celoživotnými následkami.
Ako dieťa vníma konfliktný rozchod rodičov a čo prežíva?
Dostupným a bežným riešením dlhodobého rodičovského konfliktu je rozchod/rozvod rodičov. Rozvod manželstva sa považuje za jednu z najstresujúcejších udalostí v živote človeka. Z psychologického hľadiska ho môžeme prirovnať k smrti blízkeho príbuzného. Rozchodom trpia všetci zúčastnení, zásadne ovplyvní i dieťa a jeho ďalší život.
Je prirodzené, že si partneri pri rozchode nerozumejú, inak by sa predsa nerozchádzali. Za vznik hádok a napätia medzi rodičmi však majú deti častokrát tendenciu obviňovať seba, prípadne sa vnímajú ako príčina rozvratu rodičovského vzťahu. U mladších detí pretrvávajúce napätie medzi rodičmi negatívne ovplyvňuje vývin mozgu, spánkový režim, objavujú sa regresné prejavy (strata už naučených zručností), plačlivosť, strach z opustenia, záchvaty zlosti či dochádza ku psychosomatizácii u dieťaťa (bolesti hlavy, brucha, pocity na zvracanie a pod.). Staršie deti, ktoré sú súčasťou rodičovského konfliktu, môžu dosahovať slabšie študijné výsledky, objavujú sa poruchy správania, zhoršená psychická pohoda (úzkosti, depresie, sebapoškodzovanie), ako aj neschopnosť budovať a udržať vzťahy.
Emocionálny a sociálny vývin detí ohrozuje nielen konfliktná atmosféra v rodine, ale aj tzv. tichá domácnosť, kedy rodičia medzi sebou nekomunikujú a navzájom sa ignorujú.
Aby sme dieťaťu pomohli zvládnuť náročnú situáciu spojenú s rozchodom/rozvodom rodičov, a minimalizovali jej následky, je dôležité:
- eliminovať vťahovanie dieťaťa do problémov a konfliktov medzi rodičmi
- snažiť sa pred deťmi tlmiť svoje silné emócie – hnev, agresivitu, žiarlivosť, plač, pocit bezmocnosti
- snažiť sa o dôslednosť vo výchove a uvedomenie si, že dieťa má právo na oboch rodičov
- správať sa slušne a s rešpektom k druhému rodičovi
- byť schopný vnímať a reagovať na potreby dieťaťa a jeho volania o pomoc
- sprostredkovať mu dostatok emocionálnej opory
- dokázať obmedziť niektoré svoje potreby v prospech dieťaťa
- zabezpečiť dieťaťu pocit bezpečia a otvorenosť v komunikácii.
Následky konfliktného vzťahu rodičov na dieťa sú tým väčšie, hlbšie a trvalejšie, čím dlhšie napätie a nezhody medzi rodičmi pretrvávajú.
Ak u dieťaťa spozorujete závažnejšie zmeny v jeho správaní, alebo ak máte akékoľvek obavy o tom, aké následky môže dlhodobý rodičovský konflikt zanechať na jeho živote, neváhajte vyhľadať pomoc odborníkov.
V prípade, že Vás téma zaujala, odporúčam siahnuť po knihe Romany Rogalewiczovej: Dítě v rodičovském konfliktu (Jak zůstat dobrým rodičem i po rozvodu) vydavateľstva Leges (2019).
Mgr. Mária Laššáková, psychologička pôsobiaca v Detskom krízovom centre Náruč
V závere Vám ponúkame „20 prosieb detí na svojich rozvádzajúcich sa rodičov“, ktoré spracovala nemecká spisovateľka detskej literatúry a uznávaná psychologička Dr. Karin Jäckel. Predstavuje zhrnutie toho, čo by chceli deti odkázať svojim rozchádzajúcim/rozvádzajúcim sa rodičom:
Výmena skúseností zameraná na prácu s dieťaťom a jeho rodičom
1. 1. 2019 spustilo naše občianske združenie v priestoroch Detského krízového centra Náruč v Žiline – Zádubní inovatívny špecializovaný pobytový program „Aby deti nemuseli odísť z rodiny“. V rámci programu poskytujeme bezpečné útočisko ohrozeným deťom a zároveň podávame pomocnú a podpornú ruku ich rodičom, aby dokázali zaktivizovať svoje sily pri prekonávaní ťažkých, krízových životných situácií. Intenzívnou prácou s celou rodinou sa snažíme napomôcť rodičovi/rodičom dieťaťa odstrániť negatívne faktory ohrozujúce zdravý vývin ich detí a vytvoriť pre deti bezpečné podmienky v pôvodnej biologickej rodine.
Nakoľko sme za 4 roky realizácie programu získali v Náruči množstvo vzácnych skúseností, ktoré obohatili naše poznanie a zároveň nás inšpirovali v rozvíjaní inovatívnych metód a nástrojov práce s rodinou, rozhodli sme sa o naše skúsenosti z praxe podeliť s ostatnými centrami pre deti a rodinu (CDR), ktoré realizujú pobytovú prácu s rodinou.
Z tohto dôvodu Detské krízové centrum Náruč dňa 29.03.2023 zorganizovalo v Žiline už 2. ročník pracovného stretnutia zameraného na výmenu skúseností medzi CDR. Stretnutia sa zúčastnilo 18 zamestnancov CDR z celého Slovenska, ktoré realizujú pobytové programy zamerané na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí pre dieťa spoločne s rodičom podľa §47 ods. 5. Zákona č. 305/2005 Z. z.. Svojou účasťou nás potešili: PhDr. Darina Klimeková – metodička Ústredia práce soc. vecí a rodiny pre CDR so špecializovaným programom na CAN a PhDr. Slávka Kušnírová – koordinátorka za oblasť SPODaSK pre deti umiestnené v CDR, zamestnanci CDR Rimavská Sobota, CDR Dobšiná, CDR Tŕnie, CDR Repuls Bratislava, CDR Spišská Belá, CDR Slovenské Nové Mesto a CDR Košice – Uralská.
Nosnou témou tohtoročného stretnutia bolo predstavenie praktických metód práce, realizovaných inovácií a osvedčených postupov, ktoré sa darí uplatňovať pri práci s rodinami. Vďaka CDR Tŕnie a CDR Repuls z Bratislavy, že ste nám umožnili nazrieť „pod pokrievku“ Vašej práce!
Proces zmeny u klienta a to, ako ho môžeme v rámci programu vnímať, vyhodnocovať a podporovať bol nosnou tému prezentácie našej kolegyne Zuzany Blahutiakovej z DKC Náruč. V prezentácii poukázala na to, že v programe pracujeme s rodičmi, ktorí v dôsledku rôznych nepriaznivých životných situácií zlyhávajú v plnení rodičovských povinností a kompetencií a nedokážu v dostatočnej miere zabezpečovať základné potreby svojich detí. Zaradením rodiny do programu sa očakáva, že nastane pozitívna zmena a rozvoj zručností rodiča v zabezpečovaní starostlivosti o deti sa zlepší do takej miery, že dieťa nebude musieť byť vyňaté zo svojho prirodzeného rodinného prostredia. V rámci prezentácie sme kolegom priblížili i nový nástroj DKC Náruč, ktorý je zameraný na vyhodnocovanie dosiahnutého progresu u klienta.
V poobedňajšom bloku bol priestor na moderovanú diskusiu na tému „Najväčšie výzvy v práci s rodinami v pobytových CDR“. Vrátili sme sa k minuloročnej téme stretnutia s cieľom spoločne zhodnotiť súčasné najväčšie výzvy a úskalia pri práci s rodinami v pobytových zariadeniach. Veľmi prínosnou časťou poobedného bloku bola aj diskusia na tému „Kritéria hodnotenia úspešnosti programu.“
Stretnutie prinieslo množstvo nových tém, inšpirujúcich nápadov, podnetov a inovácií, ktoré je možné využiť pri práci s rodinou v rámci pobytových programov CDR. Veríme, že prispelo i k skvalitneniu odbornej práce s ohrozenými rodinami.
Tešíme sa na ďalšie inšpirujúce stretnutia. Vzájomná spolupráca a prínos spoločného zdieľania skúseností z praxe má mimoriadny význam pre našich klientov i nás – pomáhajúcich odborníkov.
Viac detailov o špecializovanom pobytovom programe Aby deti nemuseli odísť z rodiny nájdete v tomto 20-minútovom videopríspevku z našej minuloročnej konferencie.
Láska a pozornosť, ktorú dostávame v prvom roku života nás „formátuje“ na celý život
Vzťahová väzba (angl. attachment) znamená puto, ktoré sa vytvára od narodenia do roka života dieťaťa. Pripútať sa k niekomu je dôležitá životná zručnosť a zároveň potreba každého človeka k jeho prežitiu.
Kvalita pripútania záleží od napĺňania fyzických a psychických potrieb dieťaťa po jeho narodení. Dieťa sa môže pripútať k niekoľkým osobám, zvyčajne je to matka, otec, ale môžu to byť aj starí rodičia, dokonca i starší súrodenec.
Prejavy kriku, plaču, sú signály dieťaťa, ktorými sa dožaduje naplnenia svojej potreby blízkosti a bezpečia. Našim prístupom k týmto signálom si dieťa vytvára vzťahovú väzbu – puto, získava vedomosť, čo môže od svojho „opatrovateľa“ očakávať. Touto skúsenosťou si postupne, na nevedomej úrovni, vytvára vzorce správania vo vzťahoch, ktoré si ponesie až do dospelosti.
To znamená, že získaná vzťahová väzba ovplyvňuje správanie a vzťahy nielen ku rodičom, kamarátom, partnerovi, kolegom, ale ku všetkým a všetkému, čo nám život prinesie. Ak má dieťa dobrú skúsenosť so sociálnym kontaktom, vyvinie sa u neho dôvera voči svojmu okoliu.
Naopak ak je skúsenosť zlá, potreba pripútania sa nebola nenaplnená, dochádza k zmenám v sociálnom vývine. Porucha vzťahovej väzby môže viesť až k patologickému správaniu detí. Poruchy správania sa spúšťajú v situáciách, kedy sa deti cítia ohrozené.
Existujú štyri základné typy vzťahovej väzby: bezpečná, vyhýbavá, úzkostná a dezorganizovaná.
Predpokladané správanie v dospelosti:
Bezpečná – tí, ktorí mali starostlivých „opatrovateľov“ a získali tak bezpečnú vzťahovú väzbu, sú emocionálne stabilnejší, vyrovnanejší v ťažkých životných situáciách. Vedia čo potrebujú, neboja sa byť zraniteľní, odmietnutí, lebo vedia, že opäť bude dobre a stav je krátkodobý, sú sebavedomejší.
Vyhýbavá – v prípade ak dieťa malo „opatrovateľa“, ktorý nereagoval na jeho „signály“, vyrastie z neho človek, ktorý sa nerád zbližuje. Vzťahy nie sú pre neho dôležité, preto nevkladá do vzťahu veľa energie. Nepotrebuje sa zdôverovať alebo žiadať o pomoc, spolieha sa sám na seba. V prípade ak nastane konflikt, drží si odstup, takéto situácie sú pre neho nepríjemné.
Úzkostná – týmto ľuďom sa v období vytvárania puta nedostalo konzistentnej opatery, majú pocit, že nie sú hodní lásky. Vo vzťahoch sú potom neistí, túžia po blízkosti, aj napriek tomu blízkosť odstrkujú. Prejavenú kritiku voči ich osobe považujú za svoje zlyhania. Mávajú ťažkosti s reguláciou svojich emócií.
Dezorganizovaná – vzniká, keď „opatrovateľ“ dôverná osoba ohrozuje dieťa (napr. fyzické alebo psychické týranie, alebo keď vzťahová osoba trpí nejakou duševnou poruchou (máva nepredvídateľné záchvaty hnevu, výbuchy zlosti). Dezorganizovanú vzťahovú väzby však zažívajú aj deti, ktoré nie sú priamo týrané, ale vidia, ako je týraná ich matka. Spoločným menovateľom je to, že deti u vzťahovej osoby nenachádzajú útočisko a bezpečie. Vo svojom detstve sa naučili, že im nikto nepomôže a nemôžu sa na nikoho spoľahnúť. V dospievaní a dospelosti sa prejavuje nestabilná dynamika vo vzťahu, svojim správaním si ľudia s takouto skúsenosťou vzťahy sami sabotujú.
Zistenie: pochopenie svojej vzťahovej väzby nám veľa napovie o sebe samom.
Ak máte motiváciu na sebe pracovať, dokážete odhadnúť reakciu Vášho správania, za účelom kvalitnejších medziľudských vzťahov môžete svoje správanie zmeniť alebo oddialiť.
Zároveň „poznanie“ vzťahovej väzby našich rodinných príslušníkov, partnerov, blízkych či kolegov nám môže byť nápomocné pri zlepšovaní vzťahov – osoby s ktorým sme v kontakte, môžeme lepšie pochopiť, prípadne im pomôcť pri zvládaní emočne vypätých situácií.
Teória vzťahovej väzby nie je úplne tak „čierno-biela“, je to omnoho zložitejší proces. Okrem vytvorenej vzťahovej väzby existuje tzv. získaná bezpečná vzťahová väzba, ktorú môžeme dosiahnuť vlastnou skúsenosťou v rodičovstve alebo dlhodobým bezpečným partnerským či kamarátskym vzťahom.
Takže: nič nie je stratené! V prípade ak bolo veľa škody napáchanej v detstve, je nutná odborná pomoc, ktorú poskytujeme i my v Náruči.
Majúc poznanie o dôležitosti a rôznych formách vzťahovej väzby, je pre každého z nás jednoduchšie byť láskavým, všímavým, vedieť aktívne počúvať, byť tolerantným partnerom, kolegom.
… teda ak vojdete do negatívneho vzťahu s niekým neznámym, buďte zhovievavý a srdečný, neviete čo je dôsledkom jeho správania.
Koho zaujala téma vzťahovej väzby odporúčam knihu žurnalistu Petra Lovenheima: „Efekt pripútania“, z ktorej som čerpala tieto riadky, určite sa v nej nájdete 🙂 Súčasne dávam do pozornosti dielo doktora Daniela Hughesa: „Budování citového pouta“.
Denisa Pivková, sociálna pracovníčka v Detskom krízovom centre Náruč
Zrelá komunikácia pomáha prekonávať naučené vzorce používané v kontakte s druhými
Je možné sa vyznať vo vlastníckych pocitoch v akejkoľvek situácii? A čo v pocitoch druhých? Precízne ich pomenovať? Prijímať ich bez hodnotenia, obhajovania, viny či strachu?
A čo v kľude rozpoznať nenaplnené potreby a formulovať jasne prosby? Ostať obojstranne empatickí a nestratiť napojenie aj v nepopulárnych situáciách?
Spoločne sme sa v Náruči na jednodňovom tréningu Zrelej komunikácie podľa princípov Nenásilnej komunikácie Marshalla B. Rosenberga presvedčili, že ÁNO.
Kombinácia zrelého premýšľania a hovorenia má zaujímavý potenciál ako pre vzťah k sebe samému, tak pre prácu s našimi detskými či dospelými klientmi ako i pre rozvoj vzťahov a spolupráce v našom tíme.
… a to všetko pri zachovaní si slobody nevyhovieť tomu, čo je proti našej prirodzenosti či proti našim potrebám
… a zároveň bez strachu z toho, že prídeme o vzťah s našimi rodinnými blízkymi, spolupracovníkmi, s ľuďmi, ktorým profesionálne pomáhame.
Efektívnejšie potom nachádzame také stratégie, pri ktorých potreby všetkých môžu byť bezpečne naplnené.
Preto sme sa s lektorkou Katkou Bradáč www.katarinabradac.cz vzdelávali a ako vo všetkom, budeme zrelú kounikáciu ďalej trénovať, trénovať, trénovať 🙂 12 sekundové video z nášho vzdelávania nájdete tu
Venujte nám 2% z Vašich daní, aby sme mohli naďalej pomáhať
potrebné údaje i predvyplnené tlačivá nájdete TU
Dve (video)ukážky praktickej pomoci deťom a rodinám ohrozeným násilím
O tom, že pomoc deťom ohrozeným násilím a ich rodinám môže mať viacero foriem, spôsobov a štýlov sa presvedčíte v dvoch nasledujúcich videách, ktoré vznikli v rámci medzinárodnej odbornej konferencie s s názvom Pomoc dieťaťu ohrozenému násilím: Spolu dokážeme viac III., ktorú organizovalo naše občianske združenie 20. 10. 2022 v Žiline.
Takže áno: aj takéto formy pomoci môže reálne dostať/získať/využiť dieťa ohrozené násilím:
Intervenčné centrum pre rodiny v systéme pomoci deťom so syndrómom CAN – Mgr. Mariana Kováčová, PhD. z neziskovej organizácie Centrum Slniečko z Nitry (dĺžka: 20 minút).
Petra Wűnschová predstavila nové poznatky a praktické aspekty pomoci dieťaťu ohrozenému násilím a jeho rodine v Centre LOCIKA v Prahe (dĺžka: 30 minút): Deti – neviditeľné obete násilia v rodine.
Význam, úspešnosť a kvalita realizovaných preventívnych aktivít
V Poradenskom centre Náruč Žilina realizujeme už sedem rokov preventívny program „Kým nie je neskoro“. Vzhľadom na závažnosť a nezriedkavý výskyt domáceho násilia v rodinách, je našou snahu aj týmto spôsobom dlhodobo prispievať k pozitívnej zmene hodnôt, postojov a správania u dospievajúcej mládeže.
Preventívny program v roku 2022 absolvovalo 74 študentov žilinských stredných škôl. Úspešnosť a dopad realizovaných prevencií hodnotíme najmä na základe postrehov a spätnej väzby od študentov. Tí oceňujú najmä prístup, otvorenosť lektoriek preventívnych programov, aktivity, zapájanie študentov a štýl komunikácie témy násilia páchaného v rodinách.
Približne 1/3 študentov sa vyjadrila, že by uvítali predĺženie/opakovanie preventívneho programu a dožadovali sa nadväzujúcich prevencií v ich triedach, nakoľko ich téma zaujala a považujú ju za spoločensky dôležitú.
Veríme, že realizáciou preventívnych aktivít sa nám v spolupráci so školami v regióne Žiliny darí prispievať k eliminácii násilia páchaného na deťoch a v rodinách, ako aj k zvýšeniu informovanosti samotných študentov, ako sa chrániť pred násilím a kde vyhľadať pomoc. To, že majú prevencie svoj význam dokazujú i postrehy študentov zachytávajúce zmenu vnímania témy násilia v rodinách po absolvovaní preventívneho programu:
Preventívne programy sme realizovali bezplatne vďaka podpore Nadácie J&T.
V Žiline ponúkame i preventívne programy špeciálne určené pre deti navštevujúce materské školy či základné školy. V prípade záujmu o realizáciu prevencií na školách, kontaktujte Poradenské centrum Náruč Žilina: poradnazilina@naruc.sk | 0918 185 576.
Dieťa a domáce násilie – základné témy na riešenie a možnosti pomoci (videopríspevok)
Prinášame Vám úvodný príspevok z našej októbrovej konferencie Pomoc dieťaťu ohrozenému násilím: Spolu dokážeme viac III.
Psychologička a vedúca Poradenského centra Náruč Žilina Mgr. Marcela Kunecová predstavuje základné témy a východiská pre odbornú prácu zameranú na pomoc dieťaťu zažívajúcemu násilie. Okrem (mnohého) iného sa dozviete i to, prečo je dôležité zistiť nielen to, čo sa stalo, ale i to, čo sa nestalo a ako postupovať pri odbornej práci s dieťaťom.
13-minútové video s prezentáciou nájdete TU.
Podporné programy v žilinskej poradni
V Poradenskom centre Náruč Žilina sme počas jesenných dní realizovali s podporou Nadácie J&T dva preventívne programy a rodinné podporné skupiny pre matky s deťmi.
Preventívny program „Ako sa chrániť“ sme realizovali na jednej základnej škole a preventívny program „Kým nie je neskoro“ na troch stredných školách v Žiline. Hlavným cieľom oboch programov je prispieť k prevencii a eliminácii násilia páchaného na deťoch a v rodinách formou prednáškovej činnosti a interaktívnych preventívnych aktivít. Deťom zo základných a stredných škôl sme poskytli informácie, ako rozpoznať násilie v rodine a ako sa pred ním chrániť. V našich preventívnych aktivitách dôsledne dbáme na to, aby prevenciu vykonávali dve vyškolené lektorky, ktoré majú dlhoročné praktické skúsenosti s problematikou násilia páchaného na deťoch, ale tiež so špecifikami komunikácie tejto náročnej témy s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť detí. Prostredníctvom interaktívnych aktivít deti získali informácie o násilí, jeho príčinách, formách a možnostiach pomoci. Sekundárnym prínosom realizovaných prevencií je vyhľadávacia činnosť, keďže programy vytvárajú priestor pre zachytenie detí vystavených násiliu v rodine. Preventívnych programov sa tentokrát zúčastnilo celkovo 97 žiakov.
Iným nadstavbovým programom našej žilinskej poradne sú podporné rodinné skupiny poskytujúce bezpečný priestor pre vzájomné zdieľanie skúseností, podporu a posilnenie žien a ich detí. Tieto tematicky rôzne ladené stretnutia umožňujú ženám zažívať pocit, že v náročnej životnej situácii „nie som sám/sama“. Výrazne posilňujú ženy, ktoré majú skúsenosť s niektorou z foriem domáceho násilia. Pre deti sú zase priestorom na spoločné trávenie voľného času, čo je nápomocné pri prekonávaní stresu a traumatizujúcich skúseností. Pozitívnym prínosom je v neposlednom rade i posilnenie vzájomných rodinných vzťahov medzi matkou a dieťaťom i medzi súrodencami navzájom. Vzhľadom na ročné obdobie, tvorili na jesennú nôtu 🙂
