Príďte sa vzdelať a povzbudiť
… ešte sú voľné miesta na workshop s výbornou praktickou a inšpiratívnou lektorkou Alžbětou Skleničkovou z Prahy s názvom Profesionálne náhradné rodičovstvo a práca vychovávateľa v CDR s nadhľadom, ktorý sa uskutoční 18. októbra 2023 v čase 9,00 – 15,00 hod. v Novej synagóge Žilina.
pozývame na workshop určený profesionálnym náhradným rodičom a vychovávateľom
Workshop s inšpiratívnou a praktickou lektorkou Alžbětou Skleničkovou z Prahy s názvom Profesionálne náhradné rodičovstvo a práca vychovávateľa v CDR s nadhľadom sa uskutoční 18. októbra 2023 v čase 9,00 – 15,00 hod. v Novej synagóge Žilina.
Počet miest je obmedzený na 80 – prihlasujte sa čím skôr kliknutím TU
Viac informácií a pokyny ku prihlasovaniu nájdete v pozvánke:
profesionálna náhradná MAMA – povolanie poslaním
Keď má na svet prísť nový človek, jeho rodičia si kladú otázky, čo všetko budú pre dieťa potrebovať. Jediné, čo dieťa skutočne potrebuje, sú milujúci rodičia – vnútorne silní, plní energie a odhodlania riešiť prichádzajúce problémy, rodičia, ktorí budú oporou pre svoje dieťa a poskytnú mu bezpečný domov. Každé dieťa potrebuje pri sebe „svojich ľudí“ – mamu, otca, súrodencov, starých rodičov, … Rodina, to sú korene, z ktorých vyrastáme a koruna stromu, do ktorej sa rozvíjame. Bez rodiny sme neúplní, neistí a osamelí.
Sú však medzi nami deti, ktoré vyrastajú bez svojich rodín. Z našej pracovnej skúsenosti vieme, že to nie je jav ojedinelý. V Detskom krízovom centre Náruč poskytujeme deťom (prednostne do 6 rokov), ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine, efektívnu formu náhradnej starostlivosti založenú na rodinnom princípe: náhradnú starostlivosť u profesionálneho náhradného rodiča.
Úloha profesionálneho náhradného rodiča je zložitá, keďže ide o spojenie rodiča a profesionálneho vychovávateľa do jednej osoby. Stavia na základnom princípe: poskytnúť lásku, bezpečie a starostlivosť deťom, ktoré ju nedostali od vlastných rodičov. A dôvody? Tie sú rôzne a nám ich neprináleží súdiť.
Byť profesionálny náhradný rodič nie je jednoduché zamestnanie. Je to poslanie! Práca profesionálneho náhradného rodiča sa vykonáva v domácom prostredí, 24 hodín a 7 dní v týždni. To znamená, že dieťa vyňaté z biologickej rodiny na určitý čas, má možnosť žiť v rodine profesionálneho náhradného rodiča s ďalšími členmi domácnosti a zároveň byť v kontakte so svojou biologickou rodinou a príbuznými.
Cieľom a snahou každého kvalitného profesionálneho náhradného rodiča je dieťaťu, ktoré má dočasne zverené v starostlivosti, ponúknuť zdravé rodinné prostredie a fungujúce rodinné vzťahy, poskytnúť bezpečie, podporu blízkej osoby, spoznať a napĺňať vývojové potreby dieťaťa, umožniť dieťaťu vytvárať si stabilné a trvalé vzťahy, viesť dieťa k uvedomeniu si svojej úlohu v rodine, komplexne rozvíjať osobnosť dieťaťa ako aj saturovať základné biologické potreby dieťaťa. V neposlednom rade musí byť profesionálny náhradný rodič schopný podporovať i kontakt s pôvodnou biologickou rodinou zvereného dieťaťa.
Odborná prax a osobná skúsenosť nám ukazujú, že status profesionálneho náhradného rodičovstva má síce aj veľa negatív (strata súkromia rodiny PNR, striedanie detí, cudzinec v rodine PNR, pracovno-právne otázky, kontakt s biologickou rodinou, vyčerpanosť PNR, …), ale pozitíva tejto práce výrazne prevyšujú prínosy pre deti, ktoré im boli zverené do starostlivosti.
Príbeh profesionálneho náhradného rodičovstva v Detskom krízovom centre Náruč začal v roku 2016 a stal sa neoddeliteľnou súčasťou príbehu našej organizácie. Moji kolegovia spomínajú (teraz už s úsmevom :-)) na prvú profesionálnu náhradnú maminu, ktorá si s obrovským odhodlaním a presvedčením prevzala do starostlivosti 3 súrodencov. Entuziazmus z práce ju však po 3 dňoch opustil a deti vrátila späť do centra. Aj takéto boli naše začiatky – neľahké, ale o to poučnejšie.
Každý profesionálny náhradný rodič má svoj vlastný príbeh. Príbeh jednej našej profesionálnej náhradnej mamy trvá už 5 rokov… Je plný veselých (no občas i smutných) zážitkov, spomienok, láskavého rodičovstva. Je naplnený pochopením a prijatím zo strany jej vlastnej rodiny a hlbokej nádeje v lepšiu budúcnosť dočasne zverených detí. Príbeh tejto profimamy „dláždil“ s podporou, odborným vedením a ľudským prístupom odborného tímu detského krízového centra, cestu životom už 16 deťom!
V Detskom krízovom centre Náruč pracujú 2 profesionálne náhradné maminy, ktoré na krátky čas v živote násilím ohrozeného dieťaťa vytvárajú prirodzené, milujúce, pokojné a stimulujúce prostredie, poskytujú bezpečný domov a starostlivosť, ale zároveň nemožno zabúdať ani na to, aby sa nenarušila stabilita samotnej rodiny, ktorá dieťa dočasne prijala.
Deti vyňaté z pôvodnej biologickej rodiny pozorne vnímajú, čo sa okolo nich deje, a preto nemôžu byť len pasívnymi prijímateľmi rozhodovania dospelých. Prešli mnohými traumatizujúcimi skúsenosťami a našou zodpovednosťou je pristupovať k nim s maximálnou citlivosťou a s čo najlepším poznaním ich situácie. Pri rozhodovaní o umiestnení dieťaťa k profesionálnemu náhradnému rodičovi za kľúčovú považujeme kompatibilitu medzi profesionálnym náhradným rodičom a umiestňovaným dieťaťom. Preto kladieme mimoriadne veľký dôraz na prípravu jeho príchodu do rodiny, prvé momenty a dni dieťaťa v novej a zároveň dočasnej rodine.
Milé tety – profimaminy z Náruče i z ostatných centier pre deti a rodiny po celom Slovenku, pri príležitosti Dňa matiek Vám vyjadrujeme kolegiálnu úctu a poďakovanie. Ste dôkazom toho, že povolanie môže byť poslaním.
Za celý tím Náruče
Mgr. Katarína Bučeková, sociálna pracovníčka zodpovedná za program PNR v DKC Náruč
V prípade, že Vás zamestnanie profesionálneho náhradného rodiča zaujalo alebo zvažujete, že by ste ho i Vy mohli/chceli vykonávať, odporúčame prečítať si o tom, čo by ste mali zvážiť predtým, ako sa rozhodnete stať profesionálnym náhradným rodičom a o skúsenosti našej profesionálnej náhradnej mamy.
Zákon, ktorý upravuje špecifické pracovno-právne podmienky práce profesionálneho náhradného rodiča nájdete TU.
Dieťa v rodičovskom konflikte – dohoda je lepšia ako vojna
Konflikty sú bežnou súčasťou nášho osobného, partnerského, rodinného či pracovného života. Konflikt sám o sebe nemusí v sebe vždy niesť výsledok s negatívnym nábojom, naopak, môže prispieť k vyriešeniu dlhotrvajúcej negatívnej situácie, ktoré napr. v rodinnom prostredí vytvárala mrazivé dusno. Ak dokážu manželia/partneri efektívne riešiť vzájomné konflikty, podporujú u dieťaťa dôveru v to, že rodina je pre neho zdrojom istoty. Jedným z príkladov, kedy konflikt neprispieva k riešeniu situácie, ale naopak, podnecuje ďalšie napätie, je práve rodičovský konflikt.
Akým spôsobom bude rodičovský konflikt prebiehať, do akej miery bude eskalovať, kto bude do neho zapojený, to všetko záleží predovšetkým od prístupu rodičov, od toho, aké prostriedky si zvolia na dosiahnutie svojich cieľov. Často býva prehliadaná skutočnosť, že aj keď ide primárne o konflikt medzi rodičmi, je jeho neodlúčiteľnou súčasťou i samotné dieťa, ktoré navyše nemá možnosti túto situáciu riešiť.
Čo znamená rodičovský konflikt pre dieťa?
Cieľom rodičovského konfliktu je predovšetkým dosiahnuť to, čo rodič považuje za najlepšie riešenie pre dieťa, hoci v skutočnosti ide zvyčajne o najlepšie riešenie pre neho samotného alebo o také riešenie, ktorým ublíži druhému rodičovi. Bohužiaľ, i z našej praxe vieme, že za účelom dosiahnutia svojho cieľa sú rodičia mnohokrát schopní využívať prostriedky, ktoré citovo zrania nielen druhého rodiča, voči ktorému sú mierené, ale aj samotné dieťa.
Jedným z najpoužívanejších prostriedkov rodičov v ich vzájomnom boji je nútenie dieťaťa k neprirodzenej voľbe medzi matkou a otcom. Dochádza k tzv. konfliktu lojality. Zneužívanie rodičovskej moci a vťahovanie dieťaťa do lojality s jedným alebo druhým rodičom pre získanie určitého cieľa spôsobuje u dieťaťa vnútorný konflikt vyvolávajúci v dieťati pocity viny a zrady voči rodičom, ktorých má prirodzene rado oboch. Do akej miery bude dieťa týmto správaním rodičov traumatizované, závisí od intenzity rodičovského sporu a od dĺžky trvania tlaku rodičov na dieťa. Takýmto neprimeraným správaním rodičov nastáva (častokrát) dlhodobé utrpenie detí s celoživotnými následkami.
Ako dieťa vníma konfliktný rozchod rodičov a čo prežíva?
Dostupným a bežným riešením dlhodobého rodičovského konfliktu je rozchod/rozvod rodičov. Rozvod manželstva sa považuje za jednu z najstresujúcejších udalostí v živote človeka. Z psychologického hľadiska ho môžeme prirovnať k smrti blízkeho príbuzného. Rozchodom trpia všetci zúčastnení, zásadne ovplyvní i dieťa a jeho ďalší život.
Je prirodzené, že si partneri pri rozchode nerozumejú, inak by sa predsa nerozchádzali. Za vznik hádok a napätia medzi rodičmi však majú deti častokrát tendenciu obviňovať seba, prípadne sa vnímajú ako príčina rozvratu rodičovského vzťahu. U mladších detí pretrvávajúce napätie medzi rodičmi negatívne ovplyvňuje vývin mozgu, spánkový režim, objavujú sa regresné prejavy (strata už naučených zručností), plačlivosť, strach z opustenia, záchvaty zlosti či dochádza ku psychosomatizácii u dieťaťa (bolesti hlavy, brucha, pocity na zvracanie a pod.). Staršie deti, ktoré sú súčasťou rodičovského konfliktu, môžu dosahovať slabšie študijné výsledky, objavujú sa poruchy správania, zhoršená psychická pohoda (úzkosti, depresie, sebapoškodzovanie), ako aj neschopnosť budovať a udržať vzťahy.
Emocionálny a sociálny vývin detí ohrozuje nielen konfliktná atmosféra v rodine, ale aj tzv. tichá domácnosť, kedy rodičia medzi sebou nekomunikujú a navzájom sa ignorujú.
Aby sme dieťaťu pomohli zvládnuť náročnú situáciu spojenú s rozchodom/rozvodom rodičov, a minimalizovali jej následky, je dôležité:
- eliminovať vťahovanie dieťaťa do problémov a konfliktov medzi rodičmi
- snažiť sa pred deťmi tlmiť svoje silné emócie – hnev, agresivitu, žiarlivosť, plač, pocit bezmocnosti
- snažiť sa o dôslednosť vo výchove a uvedomenie si, že dieťa má právo na oboch rodičov
- správať sa slušne a s rešpektom k druhému rodičovi
- byť schopný vnímať a reagovať na potreby dieťaťa a jeho volania o pomoc
- sprostredkovať mu dostatok emocionálnej opory
- dokázať obmedziť niektoré svoje potreby v prospech dieťaťa
- zabezpečiť dieťaťu pocit bezpečia a otvorenosť v komunikácii.
Následky konfliktného vzťahu rodičov na dieťa sú tým väčšie, hlbšie a trvalejšie, čím dlhšie napätie a nezhody medzi rodičmi pretrvávajú.
Ak u dieťaťa spozorujete závažnejšie zmeny v jeho správaní, alebo ak máte akékoľvek obavy o tom, aké následky môže dlhodobý rodičovský konflikt zanechať na jeho živote, neváhajte vyhľadať pomoc odborníkov.
V prípade, že Vás téma zaujala, odporúčam siahnuť po knihe Romany Rogalewiczovej: Dítě v rodičovském konfliktu (Jak zůstat dobrým rodičem i po rozvodu) vydavateľstva Leges (2019).
Mgr. Mária Laššáková, psychologička pôsobiaca v Detskom krízovom centre Náruč
V závere Vám ponúkame „20 prosieb detí na svojich rozvádzajúcich sa rodičov“, ktoré spracovala nemecká spisovateľka detskej literatúry a uznávaná psychologička Dr. Karin Jäckel. Predstavuje zhrnutie toho, čo by chceli deti odkázať svojim rozchádzajúcim/rozvádzajúcim sa rodičom:
Výmena skúseností zameraná na prácu s dieťaťom a jeho rodičom
1. 1. 2019 spustilo naše občianske združenie v priestoroch Detského krízového centra Náruč v Žiline – Zádubní inovatívny špecializovaný pobytový program „Aby deti nemuseli odísť z rodiny“. V rámci programu poskytujeme bezpečné útočisko ohrozeným deťom a zároveň podávame pomocnú a podpornú ruku ich rodičom, aby dokázali zaktivizovať svoje sily pri prekonávaní ťažkých, krízových životných situácií. Intenzívnou prácou s celou rodinou sa snažíme napomôcť rodičovi/rodičom dieťaťa odstrániť negatívne faktory ohrozujúce zdravý vývin ich detí a vytvoriť pre deti bezpečné podmienky v pôvodnej biologickej rodine.
Nakoľko sme za 4 roky realizácie programu získali v Náruči množstvo vzácnych skúseností, ktoré obohatili naše poznanie a zároveň nás inšpirovali v rozvíjaní inovatívnych metód a nástrojov práce s rodinou, rozhodli sme sa o naše skúsenosti z praxe podeliť s ostatnými centrami pre deti a rodinu (CDR), ktoré realizujú pobytovú prácu s rodinou.
Z tohto dôvodu Detské krízové centrum Náruč dňa 29.03.2023 zorganizovalo v Žiline už 2. ročník pracovného stretnutia zameraného na výmenu skúseností medzi CDR. Stretnutia sa zúčastnilo 18 zamestnancov CDR z celého Slovenska, ktoré realizujú pobytové programy zamerané na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí pre dieťa spoločne s rodičom podľa §47 ods. 5. Zákona č. 305/2005 Z. z.. Svojou účasťou nás potešili: PhDr. Darina Klimeková – metodička Ústredia práce soc. vecí a rodiny pre CDR so špecializovaným programom na CAN a PhDr. Slávka Kušnírová – koordinátorka za oblasť SPODaSK pre deti umiestnené v CDR, zamestnanci CDR Rimavská Sobota, CDR Dobšiná, CDR Tŕnie, CDR Repuls Bratislava, CDR Spišská Belá, CDR Slovenské Nové Mesto a CDR Košice – Uralská.
Nosnou témou tohtoročného stretnutia bolo predstavenie praktických metód práce, realizovaných inovácií a osvedčených postupov, ktoré sa darí uplatňovať pri práci s rodinami. Vďaka CDR Tŕnie a CDR Repuls z Bratislavy, že ste nám umožnili nazrieť „pod pokrievku“ Vašej práce!
Proces zmeny u klienta a to, ako ho môžeme v rámci programu vnímať, vyhodnocovať a podporovať bol nosnou tému prezentácie našej kolegyne Zuzany Blahutiakovej z DKC Náruč. V prezentácii poukázala na to, že v programe pracujeme s rodičmi, ktorí v dôsledku rôznych nepriaznivých životných situácií zlyhávajú v plnení rodičovských povinností a kompetencií a nedokážu v dostatočnej miere zabezpečovať základné potreby svojich detí. Zaradením rodiny do programu sa očakáva, že nastane pozitívna zmena a rozvoj zručností rodiča v zabezpečovaní starostlivosti o deti sa zlepší do takej miery, že dieťa nebude musieť byť vyňaté zo svojho prirodzeného rodinného prostredia. V rámci prezentácie sme kolegom priblížili i nový nástroj DKC Náruč, ktorý je zameraný na vyhodnocovanie dosiahnutého progresu u klienta.
V poobedňajšom bloku bol priestor na moderovanú diskusiu na tému „Najväčšie výzvy v práci s rodinami v pobytových CDR“. Vrátili sme sa k minuloročnej téme stretnutia s cieľom spoločne zhodnotiť súčasné najväčšie výzvy a úskalia pri práci s rodinami v pobytových zariadeniach. Veľmi prínosnou časťou poobedného bloku bola aj diskusia na tému „Kritéria hodnotenia úspešnosti programu.“
Stretnutie prinieslo množstvo nových tém, inšpirujúcich nápadov, podnetov a inovácií, ktoré je možné využiť pri práci s rodinou v rámci pobytových programov CDR. Veríme, že prispelo i k skvalitneniu odbornej práce s ohrozenými rodinami.
Tešíme sa na ďalšie inšpirujúce stretnutia. Vzájomná spolupráca a prínos spoločného zdieľania skúseností z praxe má mimoriadny význam pre našich klientov i nás – pomáhajúcich odborníkov.
Viac detailov o špecializovanom pobytovom programe Aby deti nemuseli odísť z rodiny nájdete v tomto 20-minútovom videopríspevku z našej minuloročnej konferencie.
Láska a pozornosť, ktorú dostávame v prvom roku života nás „formátuje“ na celý život
Vzťahová väzba (angl. attachment) znamená puto, ktoré sa vytvára od narodenia do roka života dieťaťa. Pripútať sa k niekomu je dôležitá životná zručnosť a zároveň potreba každého človeka k jeho prežitiu.
Kvalita pripútania záleží od napĺňania fyzických a psychických potrieb dieťaťa po jeho narodení. Dieťa sa môže pripútať k niekoľkým osobám, zvyčajne je to matka, otec, ale môžu to byť aj starí rodičia, dokonca i starší súrodenec.
Prejavy kriku, plaču, sú signály dieťaťa, ktorými sa dožaduje naplnenia svojej potreby blízkosti a bezpečia. Našim prístupom k týmto signálom si dieťa vytvára vzťahovú väzbu – puto, získava vedomosť, čo môže od svojho „opatrovateľa“ očakávať. Touto skúsenosťou si postupne, na nevedomej úrovni, vytvára vzorce správania vo vzťahoch, ktoré si ponesie až do dospelosti.
To znamená, že získaná vzťahová väzba ovplyvňuje správanie a vzťahy nielen ku rodičom, kamarátom, partnerovi, kolegom, ale ku všetkým a všetkému, čo nám život prinesie. Ak má dieťa dobrú skúsenosť so sociálnym kontaktom, vyvinie sa u neho dôvera voči svojmu okoliu.
Naopak ak je skúsenosť zlá, potreba pripútania sa nebola nenaplnená, dochádza k zmenám v sociálnom vývine. Porucha vzťahovej väzby môže viesť až k patologickému správaniu detí. Poruchy správania sa spúšťajú v situáciách, kedy sa deti cítia ohrozené.
Existujú štyri základné typy vzťahovej väzby: bezpečná, vyhýbavá, úzkostná a dezorganizovaná.
Predpokladané správanie v dospelosti:
Bezpečná – tí, ktorí mali starostlivých „opatrovateľov“ a získali tak bezpečnú vzťahovú väzbu, sú emocionálne stabilnejší, vyrovnanejší v ťažkých životných situáciách. Vedia čo potrebujú, neboja sa byť zraniteľní, odmietnutí, lebo vedia, že opäť bude dobre a stav je krátkodobý, sú sebavedomejší.
Vyhýbavá – v prípade ak dieťa malo „opatrovateľa“, ktorý nereagoval na jeho „signály“, vyrastie z neho človek, ktorý sa nerád zbližuje. Vzťahy nie sú pre neho dôležité, preto nevkladá do vzťahu veľa energie. Nepotrebuje sa zdôverovať alebo žiadať o pomoc, spolieha sa sám na seba. V prípade ak nastane konflikt, drží si odstup, takéto situácie sú pre neho nepríjemné.
Úzkostná – týmto ľuďom sa v období vytvárania puta nedostalo konzistentnej opatery, majú pocit, že nie sú hodní lásky. Vo vzťahoch sú potom neistí, túžia po blízkosti, aj napriek tomu blízkosť odstrkujú. Prejavenú kritiku voči ich osobe považujú za svoje zlyhania. Mávajú ťažkosti s reguláciou svojich emócií.
Dezorganizovaná – vzniká, keď „opatrovateľ“ dôverná osoba ohrozuje dieťa (napr. fyzické alebo psychické týranie, alebo keď vzťahová osoba trpí nejakou duševnou poruchou (máva nepredvídateľné záchvaty hnevu, výbuchy zlosti). Dezorganizovanú vzťahovú väzby však zažívajú aj deti, ktoré nie sú priamo týrané, ale vidia, ako je týraná ich matka. Spoločným menovateľom je to, že deti u vzťahovej osoby nenachádzajú útočisko a bezpečie. Vo svojom detstve sa naučili, že im nikto nepomôže a nemôžu sa na nikoho spoľahnúť. V dospievaní a dospelosti sa prejavuje nestabilná dynamika vo vzťahu, svojim správaním si ľudia s takouto skúsenosťou vzťahy sami sabotujú.
Zistenie: pochopenie svojej vzťahovej väzby nám veľa napovie o sebe samom.
Ak máte motiváciu na sebe pracovať, dokážete odhadnúť reakciu Vášho správania, za účelom kvalitnejších medziľudských vzťahov môžete svoje správanie zmeniť alebo oddialiť.
Zároveň „poznanie“ vzťahovej väzby našich rodinných príslušníkov, partnerov, blízkych či kolegov nám môže byť nápomocné pri zlepšovaní vzťahov – osoby s ktorým sme v kontakte, môžeme lepšie pochopiť, prípadne im pomôcť pri zvládaní emočne vypätých situácií.
Teória vzťahovej väzby nie je úplne tak „čierno-biela“, je to omnoho zložitejší proces. Okrem vytvorenej vzťahovej väzby existuje tzv. získaná bezpečná vzťahová väzba, ktorú môžeme dosiahnuť vlastnou skúsenosťou v rodičovstve alebo dlhodobým bezpečným partnerským či kamarátskym vzťahom.
Takže: nič nie je stratené! V prípade ak bolo veľa škody napáchanej v detstve, je nutná odborná pomoc, ktorú poskytujeme i my v Náruči.
Majúc poznanie o dôležitosti a rôznych formách vzťahovej väzby, je pre každého z nás jednoduchšie byť láskavým, všímavým, vedieť aktívne počúvať, byť tolerantným partnerom, kolegom.
… teda ak vojdete do negatívneho vzťahu s niekým neznámym, buďte zhovievavý a srdečný, neviete čo je dôsledkom jeho správania.
Koho zaujala téma vzťahovej väzby odporúčam knihu žurnalistu Petra Lovenheima: „Efekt pripútania“, z ktorej som čerpala tieto riadky, určite sa v nej nájdete 🙂 Súčasne dávam do pozornosti dielo doktora Daniela Hughesa: „Budování citového pouta“.
Denisa Pivková, sociálna pracovníčka v Detskom krízovom centre Náruč
Opäť vďaka, Nadácia Volkswagen Slovakia!
Od mája do augusta tohoto roku sme vďaka opätovnej podpore Nadácie Volkswagen Slovakia mohli realizovať viacero nadstavbových aktivít pre detských i dospelých klientov nášho Detského krízového centra Náruč.
V máji sme si počas 4-dňového pobytu užili pokoj a krásu kysuckej prírody. Turistika po kysuckých osadách i samotnom hrebeni Kysuckej vrchoviny, zábavný a deťmi obľúbený adventuregolf, lukostreľba a viaceré tvorivé a umelecky ladené aktivitky – na toto nám veru v každodennom bežnom programe krízového centra neostáva čas. 🙂
Začiatkom augusta zase mohlo 5 detí absolvovať športový denný tábor v Žiline a okolí.
Deti i dospelí takto nielen získali možnosť aktívneho a zmysluplného trávenia voľného času športovaním a tvorivými aktivitami, ale zároveň sa i učili plánovať si zmysluplné a bezpečné trávenie voľného času v bežnom živote mimo nášho zariadenia.
V neposlednom rade vysoko oceňujeme flexibilitu a ústretovosť Nadácie Volkswagen Slovakia, ktorá nám pred ukončením projektu umožnila využitie nevyčerpaných finančných prostriedkov na obnovu nábytkového vybavenia, vďaka čomu sme mohli dať vyrobiť a osadiť atypickú nábytkovú zostavu s uzamykateľnými skrinkami do podkrovnej obytnej časti krízového centra. Zostava sa používa ako knižnica a tiež na úschovu hier a tvorivých materiálov využívaných pri každodennej výchovnej činnosti a voľnočasových aktivitách pre našich detských klientov.
Ešte raz: VĎAKA za všetky tieto možnosti a zážitky!
Dieťa ako svedok násilia v rodine – 3 najčastejšie nepravdivé mýty
Mýtus č. 1: Čím je dieťa mladšie, tým menej bude vystavené násiliu.
Malé deti nie sú imúnne voči účinkom násilia. Klinické skúsenosti naznačujú, že malé deti sú hlboko ovplyvnené, keď sú svedkami násilia, najmä ak je páchateľom alebo obeťou násilia rodinný príslušník.
Mýtus č. 2: Malé deti si nebudú pamätať násilie, ktorého boli svedkami.
Deti nezabudnú, čoho boli svedkami. Dospelí dúfajú, že ak sa o násilí nebude hovoriť, spomienky detí na túto udalosť zmiznú. Malé deti však preukazujú pozoruhodnú schopnosť spomenúť si na traumatické udalosti. Živé rozprávanie detí o násilných udalostiach je v kontraste so správami rodičov, že ich deti násilie nevideli alebo o ňom nevedeli.
Mýtus č. 3: Násilie je problém sociálne slabších rodín.
Násilie v rodinách sa vyskytuje vo všetkých spoločenských vrstvách! 1
– – –
K vyššie uvedeným faktom dodávame pár informácií zo zahraničných štúdií:
Štúdia Kilpatricka, Litta a Williamsa (1997) dospela k záveru, že byť svedkom násilia v rodine je skúsenosť sama o sebe dostatočne intenzívna na to, aby u detí vyvolala posttraumatický stres.
Štúdia Adverse Childhood Experiences (ACE) vedená Centrom pre kontrolu a prevenciu chorôb klasifikovala vystavenie domácemu násiliu ako jednu z niekoľkých nepriaznivých detských skúseností, ktoré prispievajú k nízkej kvalite života, predčasnej smrti a rizikovým faktorom mnohých detí. Mladšie deti prejavujú väčšiu mieru psychickej úzkosti ako staršie, vývojovo zrelšie deti. Chlapci majú tendenciu prejavovať prežívanie problémov viac navonok (externalizácia), často v podobe agresívneho správania, zatiaľ čo dievčatá majú tendenciu prežívať problémy viac vnútorne (internalizácia) pričom častým prejavom je sociálne stiahnutie či depresia. 2
Našťastie existujú riešenia, ktoré môžu zmierniť najhoršie dopady na dieťa, pričom kľúčovú úlohu zohrávajú bezpečné a podporujúce vzťahy s aspoň jedným z rodičov či iným dospelým (Carlson 2000, Edleson, 2011, Hughes a kol., 2001).
Každý z nás má príležitosť a zároveň aj zodpovednosť poskytnúť deťom emocionálnu a sociálnu podporu. Majme preto na pamäti, že existujú spôsoby, ako by sme mohli efektívnejšie pomôcť a prispieť k uzdraveniu tých, ktorí to potrebujú – jedným z nich je i vyhľadanie odbornej, špecializovanej pomoci.
Výmena skúseností – práca s celou rodinou je zmysluplná
Je to už viac ako 3 roky, odkedy naše Detské krízové centrum Náruč spustilo nový špecializovaný pobytový program s názvom „Aby deti nemuseli odísť z rodiny.“ Základným poslaním tohto inovatívneho programu je prostredníctvom intenzívnej práce s celou rodinou predchádzať vynímaniu detí z biologických rodín a napomôcť rodičom vytvoriť pre deti optimálne podmienky pre ich zdravý, harmonický vývin. Počas uplynulých troch rokov sme detailne rozpracovali metodiku programu, pracovné postupy, podarilo sa nám prekonať množstvo praktických prekážok. Aby sme “naším rodinám” dokázali poskytovať čo najlepšiu starostlivosť, snažíme sa vo svojej práci neustále zdokonaľovať, rozširovať obzor poznatkov a získavať nové inšpirácie.
Pociťovali sme potrebu vzájomne sa podeliť o naše skúsenosti s realizáciou programu aj s ostatnými zariadeniami, ktoré sa zameriavajú na prácu s rodinou. Z tohto dôvodu sme posledný marcový deň zorganizovali pracovné stretnutie centier pre deti a rodiny z celého Slovenska, ktoré realizujú programy zamerané na výkon opatrení pobytovou formou pre dieťa spoločne s rodičom (podľa §47 ods. 5 Zákona 305/2005 Z.z.). Stretnutia sa zúčastnilo celkovo 20 pracovníkov CDR z celého Slovenska. Svojou účasťou nás potešili pracovníci CDR Snina, CDR Košice – Uralská, CDR Veľké Kapušany, CDR Repuls Bratislava, CDR Dobšiná, CDR Zlatovce, CDR Bytča a CDR Lipt. Hrádok. Nosnou tému pracovného stretnutia bola vzájomná výmena skúseností a informácií, ktoré súvisia s realizáciou programu. V doobedných hodinách prezentovali svoj program DKC Náruč, CDR Veľké Kapušany, CDR Snina a CDR Bytča. V rámci prestávky sa mohli účastníci oboznámiť s priestormi DKC Náruč. V poobedňajšom bloku bol priestor na moderovanú diskusiu na tému „Najväčšie výzvy v práci s rodinami v pobytových CDR“. V rámci záverečnej diskusie mohli všetci účastníci zdieľať svoje skúsenosti pri realizácii pobytových programov a spoločne sme identifikovali najväčšie výzvy a úskalia v práci s rodinami v pobytových zariadeniach.
Všetci účastníci sa zhodli na tom, že realizácia pobytového programu pre deti spolu s rodičom v CDR predstavuje významný prínos a inovatívny prístup v práci s rodinou v rámci vykonávaných opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a že má zmysel v týchto programoch pokračovať a naďalej zdokonaľovať metódy práce v prospech ohrozených detí.
Tešíme sa na podobné stretnutia aj v budúcnosti 🙂
Športovanie pomáha prekonať traumu, zvyšuje sebavedomie
Slovo trauma je v slovníku slovenského jazyka opísané ako telesné alebo duševné zranenie, úraz.
Okrem fyzickej traumy však existuje aj psychická trauma. Tá vzniká dôsledkom traumatickej udalosti, silného negatívneho zážitku, kedy dochádza k narušeniu duševnej rovnováhy. Príčiny, ktoré môžu viesť k vzniku traumy sú veľmi rôznorodé. V prípade detí, ktoré nachádzajú dočasné bezpečné útočisko a odbornú pomoc v našom Detskom krízovom centre Náruč sa jedná o týranie alebo sexuálne zneužívanie. Ak trauma nie je spracovaná alebo dôjde k jej potlačeniu, môžu sa u detí aj s oneskorením niekoľkých rokov objaviť rôzne psychické ťažkosti ako neurózy, psychózy či závislosti…
Traumatický zážitok môže zásadným spôsobom skresliť sebaobraz a sebadôveru detí (aj dospelých). Je to akoby ste sa pozerali do zrkadla, ktoré sa v dôsledku zažitých zlých skúseností rozbilo. Keď sa potom pozeráte do rozbitého zrkadla, väčšie či menšie úlomky síce ukazujú váš obraz, ale ten je neúplný, deformovaný, fragmentovaný – nespojitý. Bohužiaľ, môžu ubehnúť aj desiatky rokov a človek, ktorý prežil traumu a nehľadá cestu von, akoby ostal myšlienkovo i pocitovo žiť zamrznutý v čase prežívania traumatických zážitkov, skúseností.
Traumatické zážitky je preto potrebné spracovať. So zvládnutím tejto neľahkej životnej výzvy pomáhame aj deťom v našom krízovom centre. Okrem iného poskytujeme deťom i pestrú škálu aktivít, pri ktorých sa môžu odreagovať. Vďaka podpore Nadácie Volkswagen Slovakia sme v tomto roku mohli pre deti realizovať veľké množstvo športových aktivít.
4-dňový jarný pobyt v prírode Kysúc bol naplnený turistikou, lukostreľbou či atletickými a loptovými hrami. Týždenný letný denný tábor, ktorý špeciálne pre Náručovské deti realizoval TJ Sokol Žilina, dal nezabudnuteľnú možnosť zvládnuť plavbu na kanoe či jazdu na koni. No a v prvej polovici leta sme ešte sthli „okoštovať“ plávanie, lezenie na umelej lezeckej stene či pre väčšinu detí doteraz nepoznanú vysokohorskú turistiku hrebeňom Malej Fatry.
Aktívne trávenie voľného času, ktorého súčasťou je i realizácia športových aktivít prispôsobených veku a fyzickej kondícii, napomáha deťom lepšie sa vysporiadať s prežitou traumou spôsobenou blízkou osobou. Pozitívna individuálna skúsenosť (Zvládol som to! Aj toto som schopný dať!) a posilnená dôvera v seba samého dáva deťom šancu lepšie zvládnuť náročnú životnú situáciu a eliminovať tzv. odložené následky traumy v dospievaní či dospelosti.
Ďakujeme Nadácia Volkswagen Slovakia – bez Vás by sme takto intenzívne športovať a relaxovať nemohli!
