Dieťa ako svedok násilia v rodine – 3 najčastejšie nepravdivé mýty
Mýtus č. 1: Čím je dieťa mladšie, tým menej bude vystavené násiliu.
Malé deti nie sú imúnne voči účinkom násilia. Klinické skúsenosti naznačujú, že malé deti sú hlboko ovplyvnené, keď sú svedkami násilia, najmä ak je páchateľom alebo obeťou násilia rodinný príslušník.
Mýtus č. 2: Malé deti si nebudú pamätať násilie, ktorého boli svedkami.
Deti nezabudnú, čoho boli svedkami. Dospelí dúfajú, že ak sa o násilí nebude hovoriť, spomienky detí na túto udalosť zmiznú. Malé deti však preukazujú pozoruhodnú schopnosť spomenúť si na traumatické udalosti. Živé rozprávanie detí o násilných udalostiach je v kontraste so správami rodičov, že ich deti násilie nevideli alebo o ňom nevedeli.
Mýtus č. 3: Násilie je problém sociálne slabších rodín.
Násilie v rodinách sa vyskytuje vo všetkých spoločenských vrstvách! 1
– – –
K vyššie uvedeným faktom dodávame pár informácií zo zahraničných štúdií:
Štúdia Kilpatricka, Litta a Williamsa (1997) dospela k záveru, že byť svedkom násilia v rodine je skúsenosť sama o sebe dostatočne intenzívna na to, aby u detí vyvolala posttraumatický stres.
Štúdia Adverse Childhood Experiences (ACE) vedená Centrom pre kontrolu a prevenciu chorôb klasifikovala vystavenie domácemu násiliu ako jednu z niekoľkých nepriaznivých detských skúseností, ktoré prispievajú k nízkej kvalite života, predčasnej smrti a rizikovým faktorom mnohých detí. Mladšie deti prejavujú väčšiu mieru psychickej úzkosti ako staršie, vývojovo zrelšie deti. Chlapci majú tendenciu prejavovať prežívanie problémov viac navonok (externalizácia), často v podobe agresívneho správania, zatiaľ čo dievčatá majú tendenciu prežívať problémy viac vnútorne (internalizácia) pričom častým prejavom je sociálne stiahnutie či depresia. 2
Našťastie existujú riešenia, ktoré môžu zmierniť najhoršie dopady na dieťa, pričom kľúčovú úlohu zohrávajú bezpečné a podporujúce vzťahy s aspoň jedným z rodičov či iným dospelým (Carlson 2000, Edleson, 2011, Hughes a kol., 2001).
Každý z nás má príležitosť a zároveň aj zodpovednosť poskytnúť deťom emocionálnu a sociálnu podporu. Majme preto na pamäti, že existujú spôsoby, ako by sme mohli efektívnejšie pomôcť a prispieť k uzdraveniu tých, ktorí to potrebujú – jedným z nich je i vyhľadanie odbornej, špecializovanej pomoci.
Výmena skúseností – práca s celou rodinou je zmysluplná
Je to už viac ako 3 roky, odkedy naše Detské krízové centrum Náruč spustilo nový špecializovaný pobytový program s názvom „Aby deti nemuseli odísť z rodiny.“ Základným poslaním tohto inovatívneho programu je prostredníctvom intenzívnej práce s celou rodinou predchádzať vynímaniu detí z biologických rodín a napomôcť rodičom vytvoriť pre deti optimálne podmienky pre ich zdravý, harmonický vývin. Počas uplynulých troch rokov sme detailne rozpracovali metodiku programu, pracovné postupy, podarilo sa nám prekonať množstvo praktických prekážok. Aby sme “naším rodinám” dokázali poskytovať čo najlepšiu starostlivosť, snažíme sa vo svojej práci neustále zdokonaľovať, rozširovať obzor poznatkov a získavať nové inšpirácie.
Pociťovali sme potrebu vzájomne sa podeliť o naše skúsenosti s realizáciou programu aj s ostatnými zariadeniami, ktoré sa zameriavajú na prácu s rodinou. Z tohto dôvodu sme posledný marcový deň zorganizovali pracovné stretnutie centier pre deti a rodiny z celého Slovenska, ktoré realizujú programy zamerané na výkon opatrení pobytovou formou pre dieťa spoločne s rodičom (podľa §47 ods. 5 Zákona 305/2005 Z.z.). Stretnutia sa zúčastnilo celkovo 20 pracovníkov CDR z celého Slovenska. Svojou účasťou nás potešili pracovníci CDR Snina, CDR Košice – Uralská, CDR Veľké Kapušany, CDR Repuls Bratislava, CDR Dobšiná, CDR Zlatovce, CDR Bytča a CDR Lipt. Hrádok. Nosnou tému pracovného stretnutia bola vzájomná výmena skúseností a informácií, ktoré súvisia s realizáciou programu. V doobedných hodinách prezentovali svoj program DKC Náruč, CDR Veľké Kapušany, CDR Snina a CDR Bytča. V rámci prestávky sa mohli účastníci oboznámiť s priestormi DKC Náruč. V poobedňajšom bloku bol priestor na moderovanú diskusiu na tému „Najväčšie výzvy v práci s rodinami v pobytových CDR“. V rámci záverečnej diskusie mohli všetci účastníci zdieľať svoje skúsenosti pri realizácii pobytových programov a spoločne sme identifikovali najväčšie výzvy a úskalia v práci s rodinami v pobytových zariadeniach.
Všetci účastníci sa zhodli na tom, že realizácia pobytového programu pre deti spolu s rodičom v CDR predstavuje významný prínos a inovatívny prístup v práci s rodinou v rámci vykonávaných opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a že má zmysel v týchto programoch pokračovať a naďalej zdokonaľovať metódy práce v prospech ohrozených detí.
Tešíme sa na podobné stretnutia aj v budúcnosti 🙂
Športovanie pomáha prekonať traumu, zvyšuje sebavedomie
Slovo trauma je v slovníku slovenského jazyka opísané ako telesné alebo duševné zranenie, úraz.
Okrem fyzickej traumy však existuje aj psychická trauma. Tá vzniká dôsledkom traumatickej udalosti, silného negatívneho zážitku, kedy dochádza k narušeniu duševnej rovnováhy. Príčiny, ktoré môžu viesť k vzniku traumy sú veľmi rôznorodé. V prípade detí, ktoré nachádzajú dočasné bezpečné útočisko a odbornú pomoc v našom Detskom krízovom centre Náruč sa jedná o týranie alebo sexuálne zneužívanie. Ak trauma nie je spracovaná alebo dôjde k jej potlačeniu, môžu sa u detí aj s oneskorením niekoľkých rokov objaviť rôzne psychické ťažkosti ako neurózy, psychózy či závislosti…
Traumatický zážitok môže zásadným spôsobom skresliť sebaobraz a sebadôveru detí (aj dospelých). Je to akoby ste sa pozerali do zrkadla, ktoré sa v dôsledku zažitých zlých skúseností rozbilo. Keď sa potom pozeráte do rozbitého zrkadla, väčšie či menšie úlomky síce ukazujú váš obraz, ale ten je neúplný, deformovaný, fragmentovaný – nespojitý. Bohužiaľ, môžu ubehnúť aj desiatky rokov a človek, ktorý prežil traumu a nehľadá cestu von, akoby ostal myšlienkovo i pocitovo žiť zamrznutý v čase prežívania traumatických zážitkov, skúseností.
Traumatické zážitky je preto potrebné spracovať. So zvládnutím tejto neľahkej životnej výzvy pomáhame aj deťom v našom krízovom centre. Okrem iného poskytujeme deťom i pestrú škálu aktivít, pri ktorých sa môžu odreagovať. Vďaka podpore Nadácie Volkswagen Slovakia sme v tomto roku mohli pre deti realizovať veľké množstvo športových aktivít.
4-dňový jarný pobyt v prírode Kysúc bol naplnený turistikou, lukostreľbou či atletickými a loptovými hrami. Týždenný letný denný tábor, ktorý špeciálne pre Náručovské deti realizoval TJ Sokol Žilina, dal nezabudnuteľnú možnosť zvládnuť plavbu na kanoe či jazdu na koni. No a v prvej polovici leta sme ešte sthli „okoštovať“ plávanie, lezenie na umelej lezeckej stene či pre väčšinu detí doteraz nepoznanú vysokohorskú turistiku hrebeňom Malej Fatry.
Aktívne trávenie voľného času, ktorého súčasťou je i realizácia športových aktivít prispôsobených veku a fyzickej kondícii, napomáha deťom lepšie sa vysporiadať s prežitou traumou spôsobenou blízkou osobou. Pozitívna individuálna skúsenosť (Zvládol som to! Aj toto som schopný dať!) a posilnená dôvera v seba samého dáva deťom šancu lepšie zvládnuť náročnú životnú situáciu a eliminovať tzv. odložené následky traumy v dospievaní či dospelosti.
Ďakujeme Nadácia Volkswagen Slovakia – bez Vás by sme takto intenzívne športovať a relaxovať nemohli!
Prečo sa obete násilia nebránia alebo neutečú?
V laickej a niekedy aj odbornej verejnosti koluje viacero mylných predstáv o tom, ako by sa obete sexuálneho zneužívania mali správať. Správanie obetí, ktoré je v rozpore s predstavami širokej laickej i odbornej verejnosti, ako majú obete „správne, či logicky“ reagovať na sexuálne zneužívanie/násilie sa označuje ako kontraintuitívne správanie obetí.
Ako pomerne častú (a zároveň pre detské či dospelé obete násilia stigmatizujúcu!) môžeme označiť myšlienku, že si obeť za násilie „trochu môže sama“, lebo sa nebránila, nekričala, neutekala… Odborná literatúra však tzv. pasivitu obete považuje za jednu z častých reakcií.
Čo je dôvodom takéhoto (neočakávaného) správania?
Ľudský organizmus pri ohrození – útoku (či už sexuálnom alebo aj fyzickom) – reaguje rôznymi spôsobmi: útokom, únikom alebo zmrznutím. Útok, či únik sú pre okolie pochopiteľné reakcie obete na sexuálne násilie, avšak zmrznutie nemusí byť celkom zrozumiteľné. Pokiaľ organizmus vyhodnotí, že nemá šancu ani zaútočiť, ani uniknúť, tak „zmrzne“. Človek nie je fyzicky schopný utekať, brániť sa, či kričať. Ide o reakciu, ktorá nie je riadená vôľou, prebieha bez toho, aby sme si ju „vybrali“.
Pre obete je potom zraňujúce, ak im okolie dáva za vinu, čo aj nevhodnými otázkami, že sa nebránili. „Nebránenie sa“ sexuálnemu útoku u detí môže súvisieť aj s inými faktormi napr.:
- pôsobením dospelej autority, ktorej sa deti prirodzene podriadia a nemajú odvahu jej vzdorovať. Najmä ak dospelý zneužíva svoju moc, dôveru dieťaťa, alebo svoje postavenie. Veľká časť prípadov sexuálneho zneužívania sa deje bez použitia fyzického donútenia!
- Svoju úlohu pri „ne/bránení sa“ útoku môže zohrávať aj miera porozumenia tomu, čo sa dieťaťu deje. Pokiaľ dieťa nerozumie tomu, že ide o sexuálne zneužívanie, je páchateľom manipulované – presviedčané o tom, že ide o hru alebo „bežné“ správanie sa, tak dospelému verí a situácii sa nebráni.
Ak ste odborník pracujúci s deťmi a chcete sa dozvedieť viac o kontraintuitívnych reakciách obetí sexuálneho násilia, môžete nás kontaktovať mailom adresovaným na na***@***uc.sk so žiadosťou o dočasné sprístupnenie nášho edukatívneho filmu „Prečo sa obete nesprávajú tak, ako očakávame?“. Mgr. Róbert Braciník, psychológ a riaditeľ nášho Detského krízového centra Náruč a doc. Mgr. ThDr. Slávka Karkošková, PhD., vysokoškolská pedagogička, lektorka, supervízorka a popredná slovenská odborníčka na tému sexuálneho násilia Vás počas 13-minút prevedú základmi tejto „netradičnej“ témy.
Pre prípadné doplnenie je možné vyhľadať v odbornej literatúre napr: Karkošková, S.: Sexuálne zneužívanie detí: vzorce kontraintuitívnych reakcií obetí In Mravnostná kriminalita ako spoločenský fenomén a možnosti jej kontroly, Bratislava: Akadémia policajného zboru, 2015, s. 191 – 206
Sexuálne násilie na deťoch – deje sa častejšie, ako si myslíme
“Väčšina prípadov fyzického násilia na deťoch zostáva utajených. V prípade sexuálneho zneužívania vypláva na povrch len mizivá časť.” takto sa začína článok, ktorý vyšiel v denníku Postoj.
„Mnohé deti o sexuálnom násilí referujú až v dospelosti alebo v takom čase, kedy sa už naisto vymanili z područia zneužívateľa. Čo bohužiaľ v očiach okolia môže vyvolať efekt, že svedectvo dieťaťa je nedôveryhodné,“ povedal pre Postoj riaditeľ Detského krízového centra Náruč v žilinskej mestskej časti Zádubnie Róbert Braciník…
… celý článok si môžete prečítať TU
Maľovanie detských izbičiek s ITkrajom
Izbičky v našom Detskom krízovom centre Náruč maľujeme každé dva roky … a, verte priatelia, že vždy je to práca viac ako potrebná 🙂
Sme vďační, že IT firmy zo žilinského klastra ITkraj sa nám rozhodli s touto fyzicky i logisticky pomerne náročnou akciou pomôcť – finančne aj dobrovoľnícky. Vďaka zamestnaneckej finančnej zbierke v sume 443 € sme mohli zakúpiť farby i všetok potrebný materiál na maľovanie. Vďaka dobrovoľníckej pomoci sme po potrebných vysprávkach zase spoločne zvládli napenetrovať a vymaľovať steny vo všetkých 4 detských izbičkách.
Nový šat sa ušiel aj stenám jedálne spojenej s kuchyňou a taktiež chodbe, z ktorej sa do detských izieb vchádza. Dokonale vyumývané skrine, skrinky, písacie stolíky a poličky následne osadili šikovní “ajťáci a ajťčáky” na svoje miesta… a izbičky voňajúce čistotou už čakajú na deti, ktoré sa za pár dní vrátia z dvojtýždňového tábora na Orave.
Vysokorýchlostný výkon všetkých zapojených “makačov” umožnil aj pôvodne neplánované (ale taktiež potrebné) vymaľovanie spoločenskej miestnosti – obývačky profesionálnym pánom maliarom, ktorého nám zabezpečil ITkraj.
Ďakujeme Vám, IT priatelia, za finančnú, fyzickú a morálnu pomoc! S Vami sme to zvládli doslova hravo 🙂
príprava na maľovanie 
osadzovanie nábytku 
hotovo!
prípravná fáza 🙂 
maľovanie, čistenie – makači z KROSu 
final stav
čistenie nábytkov 
maľujeme 
hotovo! 
vysťahované izbičky v spoločenskej miestnosti … ale aj tá už má maľovanie za sebou 🙂
Detské krízové centrum Náruč sa stalo ešte bezpečnejším útočiskom pre deti a rodiny
Naše Detské krízové centrum Náruč bolo otvorené v roku 2000. Zrekonštruovaná, nadstavená a zásadným spôsobom upravená budova bývalej školy a škôlky postavenej v 30-tych rokoch min. storočia, je odvtedy v nepretržitej 24/7 prevádzke. Za ten čas tu našlo útočisko a pomoc už takmer 700 detí a 70 rodičov. A hoci sa o vonkajšie i vnútorné priestory priebežne staráme s láskou a naozaj dôsledne, ukazovalo sa, že po viac ako 20 rokoch každodenného využívania je potrebné zrekonštruovať, upraviť a modernizovať oba vstupy do budovy, chodbu na prízemí a najmä nadväzujúce schodisko, ktoré prepája:
… prízemie, kde sa o.i. nachádzajú i dva bytíky, v ktorých s deťmi a ich rodičmi realizujeme špecializovaný pobytový program Aby deti nemuseli odísť z rodiny. Tiež tu nájdete kanceláriu sociálnych pedagógov pracujúcich s rodinami počas celého dňa, ale i herňu-telocvičňu, sklad športových potrieb a hračiek, sklad oblečenia, kúpeľňu s práčovňou …
… tzv. stredný trakt – teda 1. nadzemné podlažie, kde sa okrem kancelárií uja riaditeľa, 2 sociálnych pracovníčok a 2 psychologičiek nachádza i špeciálne upravená terapeutická a výsluchová miestnosť. A prozaicky dodávame že i: veľmi potrebná a všetkými hojne využívaná kancelária ekonomického úseku, taktiež spoločenská miestnosť, kde realizujeme vzdelávania a väčšie stretnutia, ale aj náš Náručovský archív,
… obytný priestor v podkroví určený pre 10 z celkovo 18 detí, ktoré u nás nachádzajú dočasné bezpečné útočisko a odbornú pomoc. Sú tu detské izbičky, kuchyňa s jedálňou, spoločenská miestnosť, kúpeľne a toalety … ale i miestnosť pre vychovávateľov, izbička pre prípadne choré deti či sklad prádla.
Odhadujeme, že po schodisku a dolnej chodbe sa denne prejde minimálne 120-krát! Tak si to vynásobte 365 dňami v roku a 21 rokmi … blížime sa k miliónu použití, prejdení 🙂
Najmä vďaka pochopeniu, dôvere a štedrej finančnej podpore UniCredit Foundation v hodnote 15 000€, mohli sme tieto priestory kompletne zrekonštruovať. Na modernizácii a skrášľovaní opravených priestorov sa finančne podieľali i viacerí súkromní darcovia. ĎAKUJEME Vám všetkým!
… pozrite sa, ako sa Náruč stala ešte bezpečnejším, krajším a modernejším dočasným domovom pre deti a rodiny, ktorým pomáhame:
Čím sme žili a ako sa nám darilo v roku 2020
Detailné informácie o činnosti i hospodárení nášho občianskeho združenia v predchádzajúcom roku nájdete vo Výročnej správe za rok 2020
Prejavy agresie a hnevu u detí, ktoré zažili násilie či traumu, sú normálne reakcie na nenormálnu situáciu
Agresia a hnev sú bežnými ľudskými emóciami, len ich treba vhodným spôsobom vyjadriť a regulovať, nie potláčať, zadržiavať.
Deti, ktoré si prešli domácim násilím, často prežívajú veľa hnevu, frustrácie a chaosu, ktorý môžu obrátiť voči sebe alebo voči druhým. Či už slovne alebo činmi nadávkami, výbuchmi hnevu, bitím …
Deti neraz preberajú vzorce správania od násilníka, a tie následne prejavujú voči tomu druhému rodičovi, ktorý je obeťou domáceho násilia. Nie je výnimkou, že dieťa, ktoré bolo na prvý pohľad pokojné, poslušné, začne po tom, ako sa dostane do bezpečného prostredia, svoje vnútorné pocity dávať najavo a správa sa agresívne. Pre jeho okolie je toto správanie mätúce, neočakávané, akoby nedávalo zmysel. Faktom však je, že až v bezpečí si dieťa môže dovoliť prejaviť aj tieto emócie bez strachu. Niekedy sa u dieťaťa môže rozvinúť aj posttraumatická stresová porucha – vtedy môže byť agresia výsledkom prehrávania svojej traumatickej minulosti.
Prejavy agresie a hnevu u detí, ktoré zažili násilie a traumu sú normálne reakcie na nenormálnu situáciu!
Zopár rád pre rodičov, dospelých, ktorí sa o deti starajú, čo s tým:
- Nezabúdajte, že ste pre svoje dieťa vzorom – ako vy reagujete, keď ste nahnevaní?
- Je dobré ak ostanete pokojný – predýchajte sa, zmapujte svoje pocity a až potom reagujte na dieťa.
- Pomenujte dieťaťu pocity, ktoré asi prežíva a dovoľte mu vhodným spôsobom vyjadriť svoj hnev napr. kopnutím do vankúša, trhaním papiera, vykričaním sa… Je dôležité, aby ste aj v týchto chvíľach tu boli pre dieťa, aby sa mohlo v bezpečí a s Vašou podporou „vyzúriť“.
- Preventívne s dieťaťom vykonávajte pohybové aktivity, spoločné hry, dychové či relaxačné cvičenia.
Ak veľký hnev neustupuje, vyhľadajte odborníka!
Ešte jeden malý tip na záver: keď hnev pominie a dieťa je pokojné, kľudné, otvorené k rozhovoru, skúste ho vyzvať, aby pomenovalo 5 vecí, ktoré ho upokojujú, resp. mu pomáhajú upokojiť sa. Spoločne potom môžete tieto veci popísať či nakresliť a nechať obrázok s tipmi na viditeľnom mieste v detskej izbe – vytvoríte si tak pomôcku do budúcnosti ????
Uplynul rok, ktorý nás všeličo naučil
“Rok, ktorý sme prežili sa asi nezmazateľne zapíše do histórie ľudstva ako rok v znamení pandémie koronavírusu. Páči sa mi prirovnanie ku prírodnej katastrofe, lebo to asi najlepšie vystihuje, ako sme sa ocitli zoči-voči situácii, ktorú si nikto neprial, ale neostalo nám napokon nič iné, len to prijať a vyrovnať sa s tým, ako sa dá.”, konštatuje Robo Braciník, riaditeľ nášho Detského krízového centra Náruč.
… a pokračuje: “Inak sme na tom neboli ani my v krízovom centre. Sprvoti sme sa veľmi báli o naše deti i o nás samých – čo sa stane, ak ochorieme, ako zvládneme dlhé týždne karantény. Písali sme krízové plány, zháňali rúška, všetko dezinfikovali. Najhoršie bolo, že sme museli prerušiť medziľudské kontakty – základný nástroj našej práce. Najťažšie to znášali deti a ich príbuzní, ktorí sa počas 1. vlny nemohli vôbec osobne stretávať, potom len tak úchytkom – akoby na diaľku. Tŕpli sme pri každom objatí a stisnutí ruky. Potom prišlo trocha uvoľnenia v lete a na jeseň to začalo znovu. Opäť izolácia, opäť obavy, narastajúce čísla nakazených i obetí. Našťastie nás naše ministerstvo vybavilo testami a vďaka našej obetavej kolegyni Janke (zdravotnej sestre) sme boli ušetrení státia v dlhých radách počas studených dní. Postupne sme si zvykli. Najmä na to, že treba vydržať a ešte vydržať, že sa nič nedá poriadne naplánovať.
Tam, kde sa bojuje sú obete, straty, ale i víťazstvá, nové objavy, hrdinstvo. Naučili sme sa robiť krátkodobé plány, počítať so zmenami, byť kreatívni pri hľadaní riešení a ešte viac improvizovať – hoc sme si mysleli, že v krízovom centre z podstaty veci improvizovať vieme :-). Naučili sme sa v práci používať on-line stretnutia namiesto cestovania na druhý koniec republiky, čo využijeme aj v budúcnosti, keď tu už nebude Covid-19. Viac nás to stmelilo ako tím, viac si vážime, ak sa môžeme s niekým stretnúť osobne. Je menej vonkajšieho rozptýlenia, čo nám dalo priestor ísť vo vzťahoch (nielen s klientmi) viac do hĺbky. Naučilo nás to fungovať a realizovať naše plány aj napriek nepriazni osudu – za všetky úsilia spomeniem kompletnú rekonštrukciu bytíka pre rodiny v prízemí našej budovy, ktorý v modernizovanej podobe môže slúžiť ďalších 20 rokov pre rodiny hľadajúce u nás útočisko a odbornú pomoc.
Izolácia nás naučila byť efektívnejšími v on-line priestore … O.i. sme vytvorili viacero infografík a článkov ohľadom možností ambulantnej pomoci detským (i dospelým) obetiam domáceho násilia a veľmi úspešne sme ich šírili vo virtuálnom priestore. Vytvorili sme naše prvé on-line vzdelávanie, ktoré doposiaľ absolvovalo viac ako 3000 profesionálov z centier pre deti a rodiny z celého Slovenska. I náš prvý film o tom, prečo sa obete zneužívania nesprávajú tak, ako sa vo všeobecnosti očakáva, mal viac ako 700 zhliadnutí medzi odborníkmi pracujúcimi s deťmi. Takýto veľký a celoslovenský dosah by sme osobným lektorovaním vzdelávacích aktivít nevedeli dosiahnuť.
Na záver chcem poďakovať všetkým dobrodincom, podporovateľom a fanúšikom za pocit, že v tom nie sme sami. A najmä mojím skvelým kolegyniam a kolegom, s ktorými sme to so cťou doteraz ustáli. Musím povedať, že to bol zároveň i rok, ktorý popri pandémii priniesol deťom i nám veľa radosti a pekných chvíľ. Napríklad, ani jedno z detí, ktoré v roku 2020 ukončovali pobyt v Detskom krízovom centre Náruč, neodchádzalo do ústavnej starostlivosti, ale do sanovaných či náhradných rodín.”
zásoba rúšok dorazila 
on-line vzdelávanie 
pobyty v prírode liečia 
naše nové vozidlo 🙂 
spomienka na letný tábor 
z terapeutickej činnosti 
rekonštruovaný bytík 
prvá on-line porada DKC 
tvoríme pred Vianocami