Od troch stoličiek k tisíckam príbehov
… alebo: ako sa z malej poradne v Čadci stalo miesto, ktoré už 20 rokov pomáha obetiam domáceho násilia (článok je na 3 – 3,5 minúty čítania)
Keď Slovensko vstúpilo v roku 2004 do Európskej únie, otvorili sa nové možnosti pre financovanie projektov zameraných na podporu znevýhodnených skupín. Pre naše občianske združenie bol výber zamerania jasný – pomoc ženám ohrozeným partnerským a domácim násilím.
Ako vhodný región sme identifikovali práve Kysuce. Nespĺňali sme len formálne podmienky znevýhodnenosti dané vysokou nezamestnanosťou, ale mali sme aj osobnú skúsenosť: až 80 % detí umiestnených v našom Detskom krízovom centre Náruč pochádzalo práve z tohto regiónu. Mnohé z nich vyrastali v rodinách, kde bolo prítomné násilie, závislosť od alkoholu a celková sociálna nestabilita.
Verili sme, že ak by rodiny mali možnosť dostať dostupnú odbornú pomoc včas, mnohé deti by nemuseli končiť v zariadeniach. Aj to bol dôvod, prečo sme sa rozhodli otvoriť novú poradňu práve v Čadci.
Začiatky bez vybavenia, ale s jasným cieľom
Projekt na zriadenie poradne bol schválený, zmluva podpísaná – no peniaze na účte stále neprichádzali. Priestory boli prenajaté, kampaň k otvoreniu už prebiehala, ale miestnosti boli prázdne. Pomohli nám kolegovia z nášho detského krízového centra – zapožičali starý stôl a tri stoličky. Starý notebook, ktorý nám poskytla programová manažérka, bol naším jediným technickým vybavením.
Napriek týmto obmedzeniam sa psychologička a sociálna pracovníčka pustili do práce. Jednoduché letáky vytlačené na jedinej farebnej tlačiarni občianskeho združenia sme nosili po obecných úradoch a miestnych inštitúciách, kde sme informovali o vzniku novej poradne. Osobné stretnutia s predstaviteľmi samospráv a regionálnych médií sa stali bežnou súčasťou našich dní.
Táto snaha priniesla výsledky. Už začiatkom októbra 2005 prišli do poradne prvé klientky. Čoskoro sme konečne obdržali projektové financie a poradňa mohla byť vybavená PC technikou i nábytkom.
Názov vznikol neplánovane
Pri podávaní hlásenia na ministerstvo potrebovala ekonómka uviesť oficiálny názov poradne. Keďže sme sa ešte nerozhodli, ponechala pracovnú verziu z projektu – Poradensko-tréningové centrum Náruč. Názov sa uchytil a niekoľko rokov poradňa fungovala pod týmto názvom. Až kým sa nezmenila na Poradenské centrum Náruč.
Prvé klientky a každodenná realita násilia
Od začiatku k nám prichádzali ženy, ktoré žili v násilných vzťahoch, alebo sa z nich len nedávno vymanili. Väčšinou sa nachádzali v zložitej ekonomickej situácii – otcovia detí neplatili výživné, matky si ťažko hľadali prácu, lebo mali malé deti a pracovný trh na Kysuciach im neponúkal veľa možností. Po skončení rodičovského príspevku im často zostávali len prídavky na deti.
Klientky sme sprevádzali ťažkými životnými situáciami. Učili sme ich, ako hľadať prácu na internete, ako napísať žiadosť o zamestnanie, ako vystupovať na pohovore. Pomáhali sme im spisovať návrhy na súdy, sprevádzali ich na výsluchy na polícii. Riešili sme s nimi výchovné problémy ich detí. V tom čase neexistovali žiadne nadácie cielene pomáhajúce osamelým rodičom, preto boli ženy odkázané na pomoc a podporu svojich blízkych alebo obce, v ktorej žili. Psychologická pomoc, ktorú sme im ponúkali, bola často pre ne veľkou oporou a stali sme sa miestom, kde si mohli liečiť svoje rany.
Nezabudnuteľné stretnutie
Jedného zimného dňa, keď už padal sneh a vonku bolo sychravo, do poradne vošla staršia pani. Sadla si, obzerala si miestnosť a usmievala sa. Keď sme sa jej opýtali, ako jej môžeme pomôcť, povedala jednoducho: „Ja už nič nepotrebujem.“
Prezradila, že si o nás prečítala v novinách a rozhodla sa, že sa príde pozrieť. Rozprávala nám svoj príbeh – o tom, ako celé roky zažívala domáce násilie. Ako vždy s deťmi utekala k svojim rodičom a ako jej raz manžel povedal, že ak sa ešte vráti, zabije ju. Odišla, prišla o spoločný dom, o všetok majetok, no teraz má konečne pokoj.
Prišla len preto, aby nám povedala, že je šťastná, že dnes už ženy na Kysuciach nemusia prežívať to, čo ona… že existuje miesto, kde môžu nájsť pomoc. Bolo to pre nás silné gesto – ako požehnanie a zároveň potvrdenie, že naše rozhodnutie ísť do projektu má zmysel.
Dvadsať rokov odvtedy
Dnes, po dvadsiatich rokoch, si túto vetu – „som rada, že už ženy nemusia trpieť ako ja“ – pripomíname vždy, keď potrebujeme vedieť, prečo túto prácu robíme. Poradensko-tréningové centrum Náruč vzniklo v skromných podmienkach, ale s jasným cieľom: byť miestom, kde ženy zažívajú oporu, prijatie.
A hoci sa odvtedy veľa zmenilo – poradňa sa profesionalizovala, rozšírili sa služby, zlepšilo sa vybavenie, nie sme len pre ženy ale pre všetky obete – podstata zostáva rovnaká, zostávame verní pôvodnému poslaniu: byť oporou pre obete, ktoré čelia násiliu, núdzi alebo strate dôstojnosti.
Poradenské centrum Náruč Čadca nie je len miestom odborného poradenstva. Je miestom, kde sa ženy, deti i muži cítia vypočutí. Kde sa začínajú nové, často ťažké, ale dôležité cesty k zmene.
Mgr. Stanislava Klieštiková, DiS., vedúca Poradenského centra Náruč Čadca … a jedna z prvých dvoch poradkýň 🙂
