Prezidentka udelila Ivanovi Leitmanovi, zakladateľovi Náruče, štátne vyznamenanie
Prezidentka Zuzana Čaputová udelila 27.6.2021 štátne vyznamenania 24 osobnostiam, medzi ktorými bol aj zakladateľ Náruče a jej dlhoročný výkonný riaditeľ – Ivan Leitman.
Ako bolo počas ceremónie povedané: “Ivan Leitman – psychológ, svoj život zasvätil práci s ohrozenými deťmi. Dlhé roky pôsobil v Diagnostickom centre pre dievčatá v Lietavskej Lúčke. Keď postrehol, že deti, ktoré boli týrané, zneužívané a zanedbávané, systém namiesto pomoci trestá, usiloval sa to zmeniť. V roku 1997 založil a až do roku 2021 viedol Náruč, ktorá deťom poskytuje komplexnú pomoc. Vybudoval aj Detské krízové centrum, Detské advokačné centrum a poradne pre obete domáceho násilia, ktoré už pomohli tisíckam detí a rodín ohrozených násilím. Pomáhal aj vzdelávať učiteľov a detských lekárov, aby rozpoznali signály, ktorými ohrozené deti dávajú najavo svoju ťažko zvládnuteľnú situáciu.”
Pribinov kríž III. triedy bol Ivanovi udelený za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky. V príhovore p. prezidentka uviedla, že vyznamenania si prevzali ľudia, ktorých práca robí náš život lepším, pestrejším a znesiteľnejším; ľudia, ktorých životy boli a sú pre všetkých inšpiráciou.
Ivan, gratulujeme! Tešíme sa z tejto pocty spolu s Tebou a ďakujeme za inšpiráciu!
Krátke video z udeľovanie vyznamenania si môžete pozrieť na našom facebookovom konte.
Valné zhromaždenie schválilo zmenu stanov, máme nového výkonného riaditeľa
Na zasadnutí valného zhromaždenia nášho občianskeho združenia sme schválili zmenu stanov zohľadňujúcich to, kam sa Náruč za posledné roky posunula.
V tretí júnový deň sa konalo valné zhromaždenie nášho občianskeho združenia. 18 z 26 členov bilancovalo činnosť Náruče a zmeny, ku ktorým sme za posledné roky dospeli prirodzeným vývojom (pozrite Aktuality, kde postupne zverejňujeme všetky novinky v našej činnosti).
Nedávna rezignácia Ivana Leitmana, zakladateľa a výkonného riaditeľa občianskeho združenia na post štatutára, “nové” pracovisko, ktoré sme v r. 2016 založili ako aj viaceré zmeny v práci detského krízového centra či oboch našich poradenských centier sa odrazili i v zmene našich stanov.
Valné zhromaždenie zvolilo i členov Správnej rady, ktorými sa na nasledujúce 5-ročné obdobie stali: Ing. Miroslava Bendžalová – predsedníčka, Mgr. Jana Braciníková, Mária Leitmanová, Mgr. Ivan Leitman, Mgr. Ľuboslava Kvasnicová, PaedDr. Melánia Španiová.
6-členná Správna rada Náruče zasadala ešte v ten istý deň a s účinnosťou od 3.6.2021 menovala do funkcie výkonného riaditeľa občianskeho združenia, ktorý je štatutárom Náruče, Mgr. Róberta Braciníka (Riaditeľa DKC Náruč).
Detské krízové centrum Náruč sa stalo ešte bezpečnejším útočiskom pre deti a rodiny
Naše Detské krízové centrum Náruč bolo otvorené v roku 2000. Zrekonštruovaná, nadstavená a zásadným spôsobom upravená budova bývalej školy a škôlky postavenej v 30-tych rokoch min. storočia, je odvtedy v nepretržitej 24/7 prevádzke. Za ten čas tu našlo útočisko a pomoc už takmer 700 detí a 70 rodičov. A hoci sa o vonkajšie i vnútorné priestory priebežne staráme s láskou a naozaj dôsledne, ukazovalo sa, že po viac ako 20 rokoch každodenného využívania je potrebné zrekonštruovať, upraviť a modernizovať oba vstupy do budovy, chodbu na prízemí a najmä nadväzujúce schodisko, ktoré prepája:
… prízemie, kde sa o.i. nachádzajú i dva bytíky, v ktorých s deťmi a ich rodičmi realizujeme špecializovaný pobytový program Aby deti nemuseli odísť z rodiny. Tiež tu nájdete kanceláriu sociálnych pedagógov pracujúcich s rodinami počas celého dňa, ale i herňu-telocvičňu, sklad športových potrieb a hračiek, sklad oblečenia, kúpeľňu s práčovňou …
… tzv. stredný trakt – teda 1. nadzemné podlažie, kde sa okrem kancelárií uja riaditeľa, 2 sociálnych pracovníčok a 2 psychologičiek nachádza i špeciálne upravená terapeutická a výsluchová miestnosť. A prozaicky dodávame že i: veľmi potrebná a všetkými hojne využívaná kancelária ekonomického úseku, taktiež spoločenská miestnosť, kde realizujeme vzdelávania a väčšie stretnutia, ale aj náš Náručovský archív,
… obytný priestor v podkroví určený pre 10 z celkovo 18 detí, ktoré u nás nachádzajú dočasné bezpečné útočisko a odbornú pomoc. Sú tu detské izbičky, kuchyňa s jedálňou, spoločenská miestnosť, kúpeľne a toalety … ale i miestnosť pre vychovávateľov, izbička pre prípadne choré deti či sklad prádla.
Odhadujeme, že po schodisku a dolnej chodbe sa denne prejde minimálne 120-krát! Tak si to vynásobte 365 dňami v roku a 21 rokmi … blížime sa k miliónu použití, prejdení 🙂
Najmä vďaka pochopeniu, dôvere a štedrej finančnej podpore UniCredit Foundation v hodnote 15 000€, mohli sme tieto priestory kompletne zrekonštruovať. Na modernizácii a skrášľovaní opravených priestorov sa finančne podieľali i viacerí súkromní darcovia. ĎAKUJEME Vám všetkým!
… pozrite sa, ako sa Náruč stala ešte bezpečnejším, krajším a modernejším dočasným domovom pre deti a rodiny, ktorým pomáhame:
Čím sme žili a ako sa nám darilo v roku 2020
Detailné informácie o činnosti i hospodárení nášho občianskeho združenia v predchádzajúcom roku nájdete vo Výročnej správe za rok 2020
Viac ako 3200 účastníkov nášho vzdelávania bude vedieť lepšie identifikovať prípadný grooming
Od decembra 2020 do konca marca 2021 sme v téme groomingu postupne preškolili viac ako 3200 zamestnancov centier pre deti a rodiny z celého Slovenska. Ak ste sa ešte nestretli s pojmom grooming, alebo si neviete predstaviť, čo sú to tie centrá pre deti a rodiny, nevadí – čítajte ďalej – postupne objasníme 🙂
Centrá pre deti a rodiny (CDR) sú zariadenia, ktoré pobytovou, terénnou alebo ambulantnou formou zabezpečujú výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí na Slovensku v zmysle Zákona č. 305/2005 Z. z. (jedná sa o bývalé detské domovy, liečebno-výchovné sanatória, krízové strediská pre deti či resocializačné centrá).
Aj Náruč prevádzkuje tri centrá pre deti a rodiny: v Detskom krízovom centre Náruč už viac ako 20 rokov poskytujeme pomoc a odbornú starostlivosť pobytovou formou deťom, ktoré boli zneužívané, týrané či zanedbávané. V Detskom advokačnom centre Náruč zase pomáhame ambulantnou formou tým deťom, ktoré sa stali, alebo je podozrenie že sa stali obeťami sexuálneho zneužívania a fyzického týrania, no pritom nie sú priamo vo svojej rodine ohrozené a tak z nej nemusia byť vyňaté. Ešte jedno naše pracovisko je CDR-kom: Poradenské centrum Náruč Čadca, kde zároveň poskytujeme aj špecializované sociálne poradenstvo dospelým obetiam domáceho násilia.
Práve táto naša dlhodobá špecializácia a skúsenosť nás minulý rok priviedla na myšlienku vytvoriť pre odborníkov pracujúcich s deťmi nové vzdelávanie – témou, obsahom i formou. Vybrali sme si a v spolupráci s Mgr. ThDr. Slávkou Karkoškovou, PhD., sme vytvorili dištančné e-vzdelávanie v téme GROOMINGu, ktorý je na Slovensku pomerne neznámym fenoménom. Nie je jednoduché vysvetliť, čo to grooming vôbec je. Už len preto, že pre anglické slovo „grooming“ nemáme v slovenčine jednoslovný ekvivalent. Sloveso „groom“ prekladáme ako „pripraviť na špecifickú pozíciu alebo účel“ či „pripraviť na budúcu rolu alebo funkciu“.
Profesionáli pracujúci s deťmi žijúcimi v CDR či s deťmi, ktorým CDR poskytuje pomoc ambulantnou alebo terénnou formou sa s groomingom môžu stretnúť pomerne často, no nevedia o tom, pretože je veľký problém s jeho identifikáciou!
Grooming totiž znamená, že zneužívateľ si „pripravuje“ dieťa, rodinu, komunitu tak, aby mohol sexuálne zneužívanie realizovať. Svojim správaním si vytvára také podmienky, aby bol pre dieťa či jeho okolie dôveryhodný a mohol nepozorovane páchať sexuálne zneužívanie bez zjavného rizika odhalenia.
Grooming je zaujímavý fenomén. Nejde totiž o správanie trestné, agresívne či bezprostredne ohrozujúce. Naopak, nezriedka je to správanie priateľské, starostlivé, prívetivé, nápomocné. Grooming prebieha mnohými spôsobmi, využíva pestrú škálu metód. Možno pri ňom identifikovať rôzne fázy: od nadviazania kontaktu, budovania dôvery až po uskutočnenie zneužívania. Groomeri využívajú on-line prostredie ale i priamy osobný kontakt.
Naši kolegovia z CDR, ktorí sa po celom Slovensku starajú o tisícky detí, majú po absolvovaní 2-4 hodinového vzdelávania podstatne väčšiu šancu, že dokážu prípadný grooming rozpoznať, dokážu „vytušiť“ hroziace nebezpečenstvo a včas zasiahnuť.
Tešia nás nielen počty preškolených a lepšie informovaných profesionálov: 476 sociálnych pracovníkov, 260 psychológov, 954 vychovávateľov a 970 pomocných vychovávateľov či 453 profesionálnych náhradných rodičov.
Tešia nás najmä spätné väzby od samotných účastníkov, ktorí absolvované vzdelávanie vnímali ako užitočné, inšpiratívne, poučné, praktické, oči otvárajúce… Väčšina absolventov hodnotila, že vo vzdelávaní ponúknuté podnety na sebareflexiu im pomohli lepšie porozumieť, že každý môže byť voči groomingu/manipulácii zraniteľný. Celkovo považovali toto online vzdelávanie za užitočné nielen pre ich pracovný, ale i osobný život.
Viac o fenoméne groomingu sa môžete dozvedieť v článkoch na našom webe alebo, ak ste profesionál pracujúci s deťmi, tak aj priamo v rámci nášho vzdelávania, na ktoré sa môžete prihlásiť TU. Vzdelávanie nie je kvôli citlivosti témy verejne dostupné.
Prejavy agresie a hnevu u detí, ktoré zažili násilie či traumu, sú normálne reakcie na nenormálnu situáciu
Agresia a hnev sú bežnými ľudskými emóciami, len ich treba vhodným spôsobom vyjadriť a regulovať, nie potláčať, zadržiavať.
Deti, ktoré si prešli domácim násilím, často prežívajú veľa hnevu, frustrácie a chaosu, ktorý môžu obrátiť voči sebe alebo voči druhým. Či už slovne alebo činmi nadávkami, výbuchmi hnevu, bitím …
Deti neraz preberajú vzorce správania od násilníka, a tie následne prejavujú voči tomu druhému rodičovi, ktorý je obeťou domáceho násilia. Nie je výnimkou, že dieťa, ktoré bolo na prvý pohľad pokojné, poslušné, začne po tom, ako sa dostane do bezpečného prostredia, svoje vnútorné pocity dávať najavo a správa sa agresívne. Pre jeho okolie je toto správanie mätúce, neočakávané, akoby nedávalo zmysel. Faktom však je, že až v bezpečí si dieťa môže dovoliť prejaviť aj tieto emócie bez strachu. Niekedy sa u dieťaťa môže rozvinúť aj posttraumatická stresová porucha – vtedy môže byť agresia výsledkom prehrávania svojej traumatickej minulosti.
Prejavy agresie a hnevu u detí, ktoré zažili násilie a traumu sú normálne reakcie na nenormálnu situáciu!
Zopár rád pre rodičov, dospelých, ktorí sa o deti starajú, čo s tým:
- Nezabúdajte, že ste pre svoje dieťa vzorom – ako vy reagujete, keď ste nahnevaní?
- Je dobré ak ostanete pokojný – predýchajte sa, zmapujte svoje pocity a až potom reagujte na dieťa.
- Pomenujte dieťaťu pocity, ktoré asi prežíva a dovoľte mu vhodným spôsobom vyjadriť svoj hnev napr. kopnutím do vankúša, trhaním papiera, vykričaním sa… Je dôležité, aby ste aj v týchto chvíľach tu boli pre dieťa, aby sa mohlo v bezpečí a s Vašou podporou „vyzúriť“.
- Preventívne s dieťaťom vykonávajte pohybové aktivity, spoločné hry, dychové či relaxačné cvičenia.
Ak veľký hnev neustupuje, vyhľadajte odborníka!
Ešte jeden malý tip na záver: keď hnev pominie a dieťa je pokojné, kľudné, otvorené k rozhovoru, skúste ho vyzvať, aby pomenovalo 5 vecí, ktoré ho upokojujú, resp. mu pomáhajú upokojiť sa. Spoločne potom môžete tieto veci popísať či nakresliť a nechať obrázok s tipmi na viditeľnom mieste v detskej izbe – vytvoríte si tak pomôcku do budúcnosti ????
Uplynul rok, ktorý nás všeličo naučil
“Rok, ktorý sme prežili sa asi nezmazateľne zapíše do histórie ľudstva ako rok v znamení pandémie koronavírusu. Páči sa mi prirovnanie ku prírodnej katastrofe, lebo to asi najlepšie vystihuje, ako sme sa ocitli zoči-voči situácii, ktorú si nikto neprial, ale neostalo nám napokon nič iné, len to prijať a vyrovnať sa s tým, ako sa dá.”, konštatuje Robo Braciník, riaditeľ nášho Detského krízového centra Náruč.
… a pokračuje: “Inak sme na tom neboli ani my v krízovom centre. Sprvoti sme sa veľmi báli o naše deti i o nás samých – čo sa stane, ak ochorieme, ako zvládneme dlhé týždne karantény. Písali sme krízové plány, zháňali rúška, všetko dezinfikovali. Najhoršie bolo, že sme museli prerušiť medziľudské kontakty – základný nástroj našej práce. Najťažšie to znášali deti a ich príbuzní, ktorí sa počas 1. vlny nemohli vôbec osobne stretávať, potom len tak úchytkom – akoby na diaľku. Tŕpli sme pri každom objatí a stisnutí ruky. Potom prišlo trocha uvoľnenia v lete a na jeseň to začalo znovu. Opäť izolácia, opäť obavy, narastajúce čísla nakazených i obetí. Našťastie nás naše ministerstvo vybavilo testami a vďaka našej obetavej kolegyni Janke (zdravotnej sestre) sme boli ušetrení státia v dlhých radách počas studených dní. Postupne sme si zvykli. Najmä na to, že treba vydržať a ešte vydržať, že sa nič nedá poriadne naplánovať.
Tam, kde sa bojuje sú obete, straty, ale i víťazstvá, nové objavy, hrdinstvo. Naučili sme sa robiť krátkodobé plány, počítať so zmenami, byť kreatívni pri hľadaní riešení a ešte viac improvizovať – hoc sme si mysleli, že v krízovom centre z podstaty veci improvizovať vieme :-). Naučili sme sa v práci používať on-line stretnutia namiesto cestovania na druhý koniec republiky, čo využijeme aj v budúcnosti, keď tu už nebude Covid-19. Viac nás to stmelilo ako tím, viac si vážime, ak sa môžeme s niekým stretnúť osobne. Je menej vonkajšieho rozptýlenia, čo nám dalo priestor ísť vo vzťahoch (nielen s klientmi) viac do hĺbky. Naučilo nás to fungovať a realizovať naše plány aj napriek nepriazni osudu – za všetky úsilia spomeniem kompletnú rekonštrukciu bytíka pre rodiny v prízemí našej budovy, ktorý v modernizovanej podobe môže slúžiť ďalších 20 rokov pre rodiny hľadajúce u nás útočisko a odbornú pomoc.
Izolácia nás naučila byť efektívnejšími v on-line priestore … O.i. sme vytvorili viacero infografík a článkov ohľadom možností ambulantnej pomoci detským (i dospelým) obetiam domáceho násilia a veľmi úspešne sme ich šírili vo virtuálnom priestore. Vytvorili sme naše prvé on-line vzdelávanie, ktoré doposiaľ absolvovalo viac ako 3000 profesionálov z centier pre deti a rodiny z celého Slovenska. I náš prvý film o tom, prečo sa obete zneužívania nesprávajú tak, ako sa vo všeobecnosti očakáva, mal viac ako 700 zhliadnutí medzi odborníkmi pracujúcimi s deťmi. Takýto veľký a celoslovenský dosah by sme osobným lektorovaním vzdelávacích aktivít nevedeli dosiahnuť.
Na záver chcem poďakovať všetkým dobrodincom, podporovateľom a fanúšikom za pocit, že v tom nie sme sami. A najmä mojím skvelým kolegyniam a kolegom, s ktorými sme to so cťou doteraz ustáli. Musím povedať, že to bol zároveň i rok, ktorý popri pandémii priniesol deťom i nám veľa radosti a pekných chvíľ. Napríklad, ani jedno z detí, ktoré v roku 2020 ukončovali pobyt v Detskom krízovom centre Náruč, neodchádzalo do ústavnej starostlivosti, ale do sanovaných či náhradných rodín.”
zásoba rúšok dorazila 
on-line vzdelávanie 
pobyty v prírode liečia 
naše nové vozidlo 🙂 
spomienka na letný tábor 
z terapeutickej činnosti 
rekonštruovaný bytík 
prvá on-line porada DKC 
tvoríme pred Vianocami
Revitalizácia služieb Poradenského centra Náruč Žilina bola úspešná
Keď sme v marci 2017 začali s revitalizáciou služieb nášho Poradenského centra Náruč Žilina, išlo nám najmä o zviditeľnenie širokej škály bezplatnej pomoci, ktoré poskytujeme obetiam domáceho násilia. Naším cieľom bolo poskytnúť špecializované sociálne, psychologické a právne poradenstvo širšiemu okruhu ľudí, ktorí to potrebujú. Poradenstvo je prioritne zamerané na vyriešenie krízovej situácie klientky/klienta, no v prípade potreby následne dlhodobo a intenzívne pracujeme s našimi klientmi na ich navrátení do bežného života.
Čo sa nám teda podarilo za posledné štyri roky v Poradenskom centre Náruč Žilina?
Naše poradenské služby v rokoch 2017 – 2020 využilo 1 516 klientok/klientov, z toho 441 novo zaevidovaných. Spolu sme poskytli 11 715 konzultácií.
Násilie môže zanechať závažné negatívne dopady na fyzickom aj duševnom zdraví detí, pričom tieto môžu pretrvávať po celý život. Aj preto patrí prevencia násilia dlhodobo ku kľúčovým programom našej organizácie. V spolupráci so školami sme na území žilinského regiónu absolvovali sériu preventívnych programov a aktivít zameraných na predchádzanie násilia páchaného na deťoch a v rodinách s názvom „Kým nie je neskoro“. Prostredníctvom interaktívnych aktivít deti získali informácie o násilí, jeho príčinách, formách a možnostiach pomoci. Prevencií sa zúčastnilo viac ako 460 žiakov základných a stredných škôl.
V spolupráci so žilinskými materskými školami sme v roku 2018 rozbehli projekt „Bezpečne od útleho veku“. Vytvorili sme manuál novej, vlastnej prevencie sexuálneho násilia pre deti vo veku tri až šesť rokov navštevujúce materské školy. Preventívny program prebieha formou bábkového divadla a za pomoci maňušiek. Pilotne sa projektu zúčastnilo takmer 50 detí, pričom v nasledujúcich rokoch pre veľký záujem žilinských materských škôl máme v pláne program realizovať vo väčšom rozsahu – musia to však dovoľovať protipandemické opatrenia 🙂
V spolupráci s Materským centrom Nezábudka sme formou tvorivých aktivít zameraných na elimináciu násilia v rodinách uskutočnili workshop pre deti s matkami „Záhrada pocitov“. Projekt sme zavŕšili odbornými prednáškami pre obyvateľov Žiliny, kde sme hovorili o možnostiach, ako sa chrániť, ako postupovať a kde vyhľadať služby pomoci pre obete násilia.
V Poradenskom centre Náruč Žilina realizujeme aj program Ja a mama, ktorého cieľom je pomôcť matke a dieťaťu pomenovať a riešiť problémy ich vzájomného vzťahu, budovať ho a posilňovať.
Vďaka finančnej podpore Nadácie J&T sa nám v roku 2019 v rámci projektu „Náruč pre rodiny ohrozené násilím“ podarilo od apríla získať nové, lepšie dostupné a moderné priestory v Žiline na Mariánskom námestí, vďaka čomu sme mohli naše služby rozšíriť o nové formy pomoci – skupinové podporné stretnutia pre klientov našej poradne a ich deti. Na podporných rodinných skupinách vytvárame priestor pre nadväzovanie nových priateľstiev, bezpečné vzťahy, stretávanie sa s rovesníkmi s podobnými osudmi, rozvoj a nadobúdanie sociálnych zručností či sebavedomia. Zároveň sme pracovisko vybavili aj pieskoviskom a figúrkami určenými k Sandplay terapii, čo je hrová forma terapie nielen pre deti, ale aj dospelých, vhodná na spracovanie traumy ako následku prežitého násilia v prípade, ak má klient ťažkosti vyjadriť svoje trápenie verbálne.
Bezplatné sociálne, psychologické a právne poradenstvo môžeme obetiam násilia poskytovať vďaka príspevkom Žilinského samosprávneho kraja a Mesta Žilina. Sme vďační, že od roku 2019 nám systematicky pomáha aj Nadácia J&T a to pokrytím prenájmu a základnej prevádzky moderných a väčších poradenských priestorov na Mariánskom námestí.
Rok 2020 z pohľadu výkonného riaditeľa Náruče
Ak si nejaký rok zaslúži pomenovanie rok zmeny, nepochybne je to rok 2020. Mám samozrejme na mysli pandémiu Covid-19, ktorá celý svet vystavila nečakaným a doteraz nepredstaviteľným výzvam. Nová situácia sa nemohla neodraziť v živote našej organizácie, rovnako ako v práci s deťmi a rodinami ohrozenými násilím, ktorá tvorí gro našej činnosti. Ak by som mal pomenovať špecifiká našej práce v tomto období niekoľkými slovami, pravdepodobne by to boli slová: zvýšené pracovné vypätie, prispôsobovanie sa novým podmienkam na dennej báze (najmä počas prvej vlny koronakrízy) a presunutie niektorých kľúčových aktivít do on-line priestoru. Z dôvodu pandémie dočasne klesol prílev nových klientov, hoci vieme, že počet detí aj rodín v ohrození stúpol, takže sa dá očakávať o to väčší nárast v nasledujúcom období.
Museli sme sa vysporiadať s obmedzením viacerých našich advokačných aktivít, čo nás osobitne mrzí v prípade okrúhlych stolov zameraných na zlepšenie postavenia detských obetí násilia v trestnom konaní. Našťastie proces zameraný na zlepšenia v tejto oblasti bol už vo fáze, keď sme v spolupráci s verejnou ochrankyňou práv a ďalšími účastníkmi okrúhlych stolov zastupujúcimi relevantné ministerstvá boli schopní uzavrieť túto kapitolu predložením legislatívnych a procesných zmien, ktoré považujeme za nevyhnutné, ak sa detské obete násilia zneužívania majú dočkať kvalitnejšej pomoci a trestné konania vedené v prípadoch fyzického týrania a sexuálneho zneužívania zaznamenať zvýšenie efektivity.
Osobitnú kapitolu v plnení nášho poslania tvoria preventívne a vzdelávacie aktivity. V tomto prípade sa dá povedať, že sťažené podmienky sme využili ako príležitosť. Vytvorili sme a odbornej verejnosti sprístupnili náš prvý edukatívny film a spustili naše prvé e-vzdelávanie pre profesionálov pracujúcich s deťmi. Oboje zaznamenalo veľký záujem, preto sa chystáme v tomto smere naďalej pokračovať.
Samozrejme, po celý čas sme pokračovali v kľúčových aktivitách našich pracovísk. V roku 2020 sme pomohli 475 klientom, poskytli viac ako 12 200 odborných konzultácií a pracovali s viac ako 150 rodinami, v ktorých žijú deti ohrozené násilím.
Popri neočakávaných zmenách sme dospeli tiež k zmene, ktorú sme dlhodobo plánovali. Mám na mysli zavŕšenie generačnej výmeny na čele našej organizácie, keď som sa po desiatkach rokov vo vedení Náruče a po viacročnom prechodnom období rozhodol preniesť bremeno zodpovednosti za chod organizácie na plecia doterajšieho riaditeľa Detského krízového centra Roba Braciníka. Som presvedčený, že to je krok správnym smerom a že Náruč pod vedením nového lídra bude naďalej útočiskom pre deti a rodiny ohrozené násilím a kľúčovým hráčom na tomto poli v celonárodnom meradle tak, ako tomu bolo doteraz.
O tom, prečo sexuálne zneužívaným deťom na Slovensku často nepomôžeme… pritom spôsoby účinnejšej a rýchlejšej pomoci sú vo svete známe!
Pri pohľade na štatistiky o sexuálnom násilí páchanom na deťoch sa môže zdať, že sú nadhodnotené, lebo v našom okolí nikoho so zážitkom sexuálneho zneužívania nepoznáme. V prieskume z r. 2017 uviedlo aspoň jeden prejav sexuálneho násilia 24 % detí a vážne sexuálne násilie 3% detí (prieskum na 2856 deťoch)1. Vo výskume z r. 2019 na vzorke 1018 dospelých ľudí uviedlo zážitok sexuálneho zneužívania zhruba 9 % respondentov. 2
Odborníci sa však zhodujú na tom, že výskyt sexuálneho násilia na deťoch je častejší ako uvádzané čísla. O mnohých prípadoch sa nedozvieme, lebo detské obete nezriedka o svojich skúsenostiach nepovedia, alebo nie sú prípady sexuálneho zneužívania oznámené kompetentným orgánom.
Je to jeden z mylných predpokladov, že detské (ale aj dospelé) obete sexuálneho zneužívania/násilia, čo najskôr vyhľadajú pomoc alebo sa so svojim zážitkom bezprostredne niekomu zveria.
Výskumy aj naša viac ako 20-ročná prax ukazujú, že opak je pravdou. Deti zažívajúce sexuálne násilie o ňom väčšinou povedia až po dlhšej dobe a v niektorých prípadoch sa nezdôveria nikdy. Oneskorené oznámenie je pre obete sexuálneho násilia skôr „typický prejav“. Doc. Slávka Karkošková uvádza, že „menej než 1 zo 4 obetí odhalí CSA okamžite….“3
Dôvody, prečo deti o sexuálnom násilí nehovoria okamžite sú rôzne, napríklad:
- strach, že im nikto neuverí
- obava, že ublížia rodine alebo blízkej osobe
- strach, že zneužívateľ uskutoční svoje hrozby
- pocity viny a hanby – pôsobením manipulatívnych techník páchateľa, ale aj kvôli postojom okolia, môže dieťa žiť v predstave, že si za zneužívanie „môže samé“, lebo sa nebránilo, zažilo príjemné pocity, či sa správalo vyzývavo (zvlášť u starších detí)
- ambivalentné pocity voči páchateľovi – dieťa nie vždy voči páchateľovi násilia musí pociťovať výlučne negatívne pocity, väčšinou sú pocity voči páchateľovi rozporuplné – ambivalentné teda aj ho má rado, aj nemá – najmä ak je páchateľom blízka osoba
- ne/identifikácia seba ako obete násilia – pokiaľ dieťa nevie, že to, čo sa na ňom pácha je sexuálne zneužívanie, pravdepodobnosť, že sa zdôverí je nižšia.
Čo môže pomôcť, aby sa deti rozhodli zdieľať svoje ťažké tajomstvo?
Odborníci sa zhodujú na tom, že je to:
- podpora okolia, najmä toho blízkeho. Dieťa by malo mať pocit, že jeho odhalenie bude prijaté bez zľahčovania, či jeho obviňovania.
- kvalitná prevencia, aby deti vedeli identifikovať, že sa im deje niečo „zlé“ a vedeli ako v takej situácii reagovať, na koho sa obrátiť.
- vzdelávanie odborníkov pracujúcich s deťmi v téme sexuálneho násilia na deťoch, aby vedeli, aké signály si na dieťati a jeho okolí všímať, ako reagovať na jeho zdôverenie sa a ako postupovať, ak sa násilie odhalí.
Dlhoročná zahraničná prax ukazuje, že nevyhnutnosťou úspešnejšieho a rýchlejšieho riešenia aj toho malého množstva oznámených prípadov násilia páchaného na deťoch, sú na báze pravidelnosti fungujúce a špeciálne vyškolené tímy profesionálov, ktorí následne sexuálne trestné činy páchané na deťoch vyšetrujú, dozorujú, či terapeuticky pracujú s rodinou a dieťaťom.
Toto však na Slovensku, bohužiaľ, nie je uplatňované. Preto sa už pár rokov snažíme rôznym spôsobom upriamiť pozornosť kompetentných orgánov štátu na potrebu zavedenia povinného modelu multidisciplinárneho riešenia prípadov detských obetí násilia, aby vyškolený tím odborníkov v danom regióne riešil tieto citlivé a zložité prípady detí záväznými osvedčenými postupmi.
Veríme, že téma záväzných postupov a povinného multidisciplárneho riešenia prípadov detských obetí násilia nezostane, tak ako doteraz, len témou konferencií, odborných diskusií či pracovných stretnutí s predstaviteľmi do prípadov zainteresovaných rezortov (sociálne veci a rodina, spravodlivosť, vnútro – polícia, prokuratúra…).
Sme presvedčení, že zavedením povinného multidisciplinárneho prístupu k riešeniu prípadov detských obetí násilia, ktorý je vo svete vnímaný ako štandard, dôjde i na Slovensku k zásadnému zefektívneniu a zrýchleniu pomoci detským obetiam násilia.
P.s.: Zahraničná prax ukazuje aj to, že narastajúce percento úspešne vyriešených prípadov vzbudzuje dôveru verejnosti v systém a dochádza k oznamovaniu väčšieho množstva prípadov… deti si v takejto zložitej situácii zväčša nevedia pomôcť samé – je to na nás – dospelých!
1Fico, M. 2017. Prevalencia násilia páchaného na deťoch 8. a 9. ročníkov. Zistenia z reprezentatívneho prieskumu. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny, 2017, s 57. Dostupné TU
2 Kaščáková, N, Bednaříková, H, Dobrotková, A., Petríková, M., Hašto, J., Tavel, P. 2020. Traumatizácia v detstve a zdravie v dospelosti. In PSYCHIATRIA-PSYCHOTERAPIA-PSYCHOSOMATIKA,27, 2020, č.2, s.6-15. Dostupné TU
3 Karkošková, S: Sexuálne zneužívanie detí: vzorce kontraintuitívnych reakcií obetí In Mravnostná kriminalita ako spoločenský fenomén a možnosti jej kontroly, Bratislava: Akadémia policajného zboru, 2015,s.193-194. Dostupné TU