Krása s poslaním – kampaň pre kadernícke, kozmetické a nechtové salóny
Vaše klientky sú pre Vás dôležité. Ukážte im, že Vám záleží nielen na ich vzhľade, ale aj na ich životnej pohode!
Kampaň KRÁSA S POSLANÍM spúšťame 25. novembra, ktorý je Medzinárodným dňom za odstránenie násilia páchaného na ženách a zároveň sa v tento deň štartuje svetová kampaň s názvom: 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách.
Zapojte sa do našej kampane:
1. z krátkeho videa získajte informácie o tom, ako postupovať, keď sa Vám klientka zverí o zažívanom násilí. Video je špeciálne určené pre majiteľky a zamestnankyne kaderníckych, kozmetických a nechtových salónov a je dostupné na našom YouTube kanále: klik TU
2. na Vašich sociálnych sieťach zdieľajte infografiku dostupnú od pondelka 25. 11. 2024 na našich sociálnych sieťach: www.facebook.com/oznaruc či Instagrame naruc_pomoc_detom_v_krize
3. ak je to vhodné, poskytnite Vašim klientkám letáčik o možnostiach bezplatnej odbornej pomoci (letáčiky Vám na vyžiadanie zašleme poštou – nechajte komentár našich na soc. sieťach, ozveme sa Vám).
Násilie na ženách je najčastejším porušovaním ľudských práv na svete. Na Slovensku ho počas svojho dospelého života zažije viac ako 1/3 žien. Štatistické údaje naznačujú, že výskyt násilia na ženách v našej krajine má tendenciu sa zvyšovať.
Dáta tiež ukazujú, že 70 % žien so skúsenosťou s násilím žije v domácnostiach s deťmi. Deti, ktoré sú svedkami násilia sú považované za obete násilia – a deti samotné to naozaj tak aj prežívajú!
V Náruči od roku 1997 pomáhame týraným, zneužívaným a zanedbávaným deťom, týraným ženám a rodinám ohrozeným násilím. Jedno z našich 3 pracovísk – Poradenské centrum Náruč Čadca – je zamerané práve na prácu s dospelými obeťami domáceho násilia a rodinami ohrozenými násilím. Od roku 2005 naše poradenské služby využilo už viac ako 3500 osôb ohrozených násilím. Poradňa poskytuje bezplatné psychologické, právne a sociálne poradenstvo.
Ukončenie činnosti žilinskej poradne
Naše občianske združenie Náruč – Pomoc deťom v kríze z ekonomických a personálnych dôvodov zrušuje k 31.12.2023 Poradenské centrum Náruč Žilina so sídlom na Mariánskom námestí 15, Žilina.
Jednalo sa o jedno z našich dvoch pracovísk poskytujúcich základné a špecializované sociálne poradenstvo pre dospelé obete domáceho násilia, ktoré za 15 rokov svojej činnosti poskytlo špecializovanú bezplatnú pomoc viac ako 1700 osobám.
Špecializované sociálne poradenstvo, psychologickú a právnu pomoc pre obete domáceho násilia budeme naďalej poskytovať v Poradenskom centre Náruč Čadca, Potočná 2836, 022 01 Čadca.
Deťom, ktoré zažívajú alebo v minulosti zažili fyzické násilie či sexuálne zneužívanie a ich neohrozujúcim rodičom budeme naďalej poskytovať bezplatnú odbornú pomoc v ambulantnom Detskom advokačnom centre Náruč a v pobytovom Detskom krízovom centre Náruč.
ABY OBETE DOMÁCEHO NÁSILIA NEMUSELI Z BYTU či DOMU ,,UTEKAŤ“ (vykázanie násilnej osoby zo spoločného obydlia)
Jednou z foriem ochrany obetí domáceho násilia je možnosť vykázania násilníka z obydlia. Tento inštitút je upravený §27a Zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
Domáce násilie je závažným trestným činom, ktorý je prejavom moci násilnej osoby udržiavajúcej si kontrolu nad obeťou. Je charakteristické určitými vzormi správania, ktorého cieľom je uplatňovanie moci alebo kontroly nad obeťou. Typické pre život s násilníkom v jednej domácnosti je i striedanie období pokoja, napätia a výbuchov.
Páchatelia násilia si často o sebe myslia, že majú nadradené postavenie nad obeťou. Obeť býva násilníkom zvyčajne zastrašovaná, kontrolovaná, ponižovaná a má z neho strach. Násilie môže mať rozličné formy, môže ísť o fyzické, psychické, sexuálne, ekonomické či sociálne násilie alebo o kombináciu týchto foriem násilia.
Odporúčame, aby ste pri riešení akútnych situácií domáceho násilia vždy kontaktovali Políciu na tel. č. 158 (príp. 112), ktorá môže vstúpiť do bytu (ak sú ohrozené životy a zdravie, hrozí závažná škoda a vec neznesie odklad) aj bez súhlasu vlastníka alebo užívateľa bytu/domu. Totiž práve Polícia po príchode do domácnosti a po podrobnom vyhodnotení situácie, môže násilníka vykázať z obydlia, a to až na 14 dní. O toto vykázanie môže požiadať aj obeť, no je vždy na prítomnej policajnej hliadke, či tak aj vykoná. Polícia môže dokonca vykázať násilníka aj v jeho neprítomnosti. Počas doby vykázania sa násilník nesmie vrátiť domov a zároveň sa nesmie k obeti priblížiť na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.
O vykázaní príslušný policajt vyhotoví písomné potvrdenie, ktoré odovzdá vykázanej a aj ohrozenej osobe. Vykázaná osoba je následne vyzvaná na vydanie kľúčov od spoločného obydlia a zároveň má možnosť vziať si osobné veci slúžiace len na jej nevyhnutnú potrebu. Potvrdenie o vykázaní je vydané obom stranám. V prípade ak je v rodine maloleté dieťaťa, tak Polícia zasiela na vedomie toto potvrdenie aj príslušnému úradu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately.
Policajt je zároveň povinný ohrozenej osobe poskytnúť informácie a kontakty na organizácie pomáhajúce obetiam alebo kontakty na intervenčné centrá. Policajt taktiež musí do 24 hodín kontaktovať a postúpiť prípad intervenčnému centru, ktoré obeť následne kontaktuje a ponúkne jej odbornú pomoc.
Počas vykázania sa poskytuje obeti priestor na vykonanie právnych krokov v podobe spísania a podania návrhu na neodkladné opatrenie na príslušný súd (neodkladné opatrenie na zákaz vstupu do obydlia alebo neodkladné opatrenie na vylúčenie z užívania z nehnuteľnosti). Súd na základe dôkazov, môže svojím rozhodnutím vykázanej osobe zakázať vstup do obydlia, alebo nariadiť vylúčenie z užívania nehnuteľnosti. Obeť pri tejto forme pomoci teda nemusí vôbec podávať trestné oznámenie na násilníka. Tento ochranný prostriedok má chrániť obeť pred ďalšími útokmi zo strany násilníka.
Ak sa inštitút vykázania nezrealizuje, môže si obeť dodatočne na príslušnom útvare policajného zboru vyžiadať potvrdenie o policajnom zásahu v domácnosti, ktoré môže pomôcť pri ďalších právnych postupoch či konaniach.
Ak sa obeť rozhodne podať na násilníka trestné oznámenie, tak jej v celej veci pomôžu intervenčné centrá a organizácie zamerané na pomoc pre obete domáceho násilia. V Náruči poskytujeme bezplatnú pomoc obetiam domáceho násilia v Žiline a v Čadci – kontakty nájdete TU.
Berme obete násilia vážne, dôverujme im a snažme sa im pomôcť!
Trestné oznámenie pri podozrení na násilie môže podať ktokoľvek z nás, nemusí to byť len obeť samotná.
… ďalšie užitočné detaily k tejto téme:
Informačný leták Ministerstva spravodlivosti SR pre obete domáceho násilia v prípade vykázania násilnej osoby zo spoločného obydlia nájdete TU.
Informácie o oprávneniach príslušníka Policajného zboru k vykázaniu nájdete TU.
Dieťa v rodičovskom konflikte – dohoda je lepšia ako vojna
Konflikty sú bežnou súčasťou nášho osobného, partnerského, rodinného či pracovného života. Konflikt sám o sebe nemusí v sebe vždy niesť výsledok s negatívnym nábojom, naopak, môže prispieť k vyriešeniu dlhotrvajúcej negatívnej situácie, ktoré napr. v rodinnom prostredí vytvárala mrazivé dusno. Ak dokážu manželia/partneri efektívne riešiť vzájomné konflikty, podporujú u dieťaťa dôveru v to, že rodina je pre neho zdrojom istoty. Jedným z príkladov, kedy konflikt neprispieva k riešeniu situácie, ale naopak, podnecuje ďalšie napätie, je práve rodičovský konflikt.
Akým spôsobom bude rodičovský konflikt prebiehať, do akej miery bude eskalovať, kto bude do neho zapojený, to všetko záleží predovšetkým od prístupu rodičov, od toho, aké prostriedky si zvolia na dosiahnutie svojich cieľov. Často býva prehliadaná skutočnosť, že aj keď ide primárne o konflikt medzi rodičmi, je jeho neodlúčiteľnou súčasťou i samotné dieťa, ktoré navyše nemá možnosti túto situáciu riešiť.
Čo znamená rodičovský konflikt pre dieťa?
Cieľom rodičovského konfliktu je predovšetkým dosiahnuť to, čo rodič považuje za najlepšie riešenie pre dieťa, hoci v skutočnosti ide zvyčajne o najlepšie riešenie pre neho samotného alebo o také riešenie, ktorým ublíži druhému rodičovi. Bohužiaľ, i z našej praxe vieme, že za účelom dosiahnutia svojho cieľa sú rodičia mnohokrát schopní využívať prostriedky, ktoré citovo zrania nielen druhého rodiča, voči ktorému sú mierené, ale aj samotné dieťa.
Jedným z najpoužívanejších prostriedkov rodičov v ich vzájomnom boji je nútenie dieťaťa k neprirodzenej voľbe medzi matkou a otcom. Dochádza k tzv. konfliktu lojality. Zneužívanie rodičovskej moci a vťahovanie dieťaťa do lojality s jedným alebo druhým rodičom pre získanie určitého cieľa spôsobuje u dieťaťa vnútorný konflikt vyvolávajúci v dieťati pocity viny a zrady voči rodičom, ktorých má prirodzene rado oboch. Do akej miery bude dieťa týmto správaním rodičov traumatizované, závisí od intenzity rodičovského sporu a od dĺžky trvania tlaku rodičov na dieťa. Takýmto neprimeraným správaním rodičov nastáva (častokrát) dlhodobé utrpenie detí s celoživotnými následkami.
Ako dieťa vníma konfliktný rozchod rodičov a čo prežíva?
Dostupným a bežným riešením dlhodobého rodičovského konfliktu je rozchod/rozvod rodičov. Rozvod manželstva sa považuje za jednu z najstresujúcejších udalostí v živote človeka. Z psychologického hľadiska ho môžeme prirovnať k smrti blízkeho príbuzného. Rozchodom trpia všetci zúčastnení, zásadne ovplyvní i dieťa a jeho ďalší život.
Je prirodzené, že si partneri pri rozchode nerozumejú, inak by sa predsa nerozchádzali. Za vznik hádok a napätia medzi rodičmi však majú deti častokrát tendenciu obviňovať seba, prípadne sa vnímajú ako príčina rozvratu rodičovského vzťahu. U mladších detí pretrvávajúce napätie medzi rodičmi negatívne ovplyvňuje vývin mozgu, spánkový režim, objavujú sa regresné prejavy (strata už naučených zručností), plačlivosť, strach z opustenia, záchvaty zlosti či dochádza ku psychosomatizácii u dieťaťa (bolesti hlavy, brucha, pocity na zvracanie a pod.). Staršie deti, ktoré sú súčasťou rodičovského konfliktu, môžu dosahovať slabšie študijné výsledky, objavujú sa poruchy správania, zhoršená psychická pohoda (úzkosti, depresie, sebapoškodzovanie), ako aj neschopnosť budovať a udržať vzťahy.
Emocionálny a sociálny vývin detí ohrozuje nielen konfliktná atmosféra v rodine, ale aj tzv. tichá domácnosť, kedy rodičia medzi sebou nekomunikujú a navzájom sa ignorujú.
Aby sme dieťaťu pomohli zvládnuť náročnú situáciu spojenú s rozchodom/rozvodom rodičov, a minimalizovali jej následky, je dôležité:
- eliminovať vťahovanie dieťaťa do problémov a konfliktov medzi rodičmi
- snažiť sa pred deťmi tlmiť svoje silné emócie – hnev, agresivitu, žiarlivosť, plač, pocit bezmocnosti
- snažiť sa o dôslednosť vo výchove a uvedomenie si, že dieťa má právo na oboch rodičov
- správať sa slušne a s rešpektom k druhému rodičovi
- byť schopný vnímať a reagovať na potreby dieťaťa a jeho volania o pomoc
- sprostredkovať mu dostatok emocionálnej opory
- dokázať obmedziť niektoré svoje potreby v prospech dieťaťa
- zabezpečiť dieťaťu pocit bezpečia a otvorenosť v komunikácii.
Následky konfliktného vzťahu rodičov na dieťa sú tým väčšie, hlbšie a trvalejšie, čím dlhšie napätie a nezhody medzi rodičmi pretrvávajú.
Ak u dieťaťa spozorujete závažnejšie zmeny v jeho správaní, alebo ak máte akékoľvek obavy o tom, aké následky môže dlhodobý rodičovský konflikt zanechať na jeho živote, neváhajte vyhľadať pomoc odborníkov.
V prípade, že Vás téma zaujala, odporúčam siahnuť po knihe Romany Rogalewiczovej: Dítě v rodičovském konfliktu (Jak zůstat dobrým rodičem i po rozvodu) vydavateľstva Leges (2019).
Mgr. Mária Laššáková, psychologička pôsobiaca v Detskom krízovom centre Náruč
V závere Vám ponúkame „20 prosieb detí na svojich rozvádzajúcich sa rodičov“, ktoré spracovala nemecká spisovateľka detskej literatúry a uznávaná psychologička Dr. Karin Jäckel. Predstavuje zhrnutie toho, čo by chceli deti odkázať svojim rozchádzajúcim/rozvádzajúcim sa rodičom:
Láska a pozornosť, ktorú dostávame v prvom roku života nás „formátuje“ na celý život
Vzťahová väzba (angl. attachment) znamená puto, ktoré sa vytvára od narodenia do roka života dieťaťa. Pripútať sa k niekomu je dôležitá životná zručnosť a zároveň potreba každého človeka k jeho prežitiu.
Kvalita pripútania záleží od napĺňania fyzických a psychických potrieb dieťaťa po jeho narodení. Dieťa sa môže pripútať k niekoľkým osobám, zvyčajne je to matka, otec, ale môžu to byť aj starí rodičia, dokonca i starší súrodenec.
Prejavy kriku, plaču, sú signály dieťaťa, ktorými sa dožaduje naplnenia svojej potreby blízkosti a bezpečia. Našim prístupom k týmto signálom si dieťa vytvára vzťahovú väzbu – puto, získava vedomosť, čo môže od svojho „opatrovateľa“ očakávať. Touto skúsenosťou si postupne, na nevedomej úrovni, vytvára vzorce správania vo vzťahoch, ktoré si ponesie až do dospelosti.
To znamená, že získaná vzťahová väzba ovplyvňuje správanie a vzťahy nielen ku rodičom, kamarátom, partnerovi, kolegom, ale ku všetkým a všetkému, čo nám život prinesie. Ak má dieťa dobrú skúsenosť so sociálnym kontaktom, vyvinie sa u neho dôvera voči svojmu okoliu.
Naopak ak je skúsenosť zlá, potreba pripútania sa nebola nenaplnená, dochádza k zmenám v sociálnom vývine. Porucha vzťahovej väzby môže viesť až k patologickému správaniu detí. Poruchy správania sa spúšťajú v situáciách, kedy sa deti cítia ohrozené.
Existujú štyri základné typy vzťahovej väzby: bezpečná, vyhýbavá, úzkostná a dezorganizovaná.
Predpokladané správanie v dospelosti:
Bezpečná – tí, ktorí mali starostlivých „opatrovateľov“ a získali tak bezpečnú vzťahovú väzbu, sú emocionálne stabilnejší, vyrovnanejší v ťažkých životných situáciách. Vedia čo potrebujú, neboja sa byť zraniteľní, odmietnutí, lebo vedia, že opäť bude dobre a stav je krátkodobý, sú sebavedomejší.
Vyhýbavá – v prípade ak dieťa malo „opatrovateľa“, ktorý nereagoval na jeho „signály“, vyrastie z neho človek, ktorý sa nerád zbližuje. Vzťahy nie sú pre neho dôležité, preto nevkladá do vzťahu veľa energie. Nepotrebuje sa zdôverovať alebo žiadať o pomoc, spolieha sa sám na seba. V prípade ak nastane konflikt, drží si odstup, takéto situácie sú pre neho nepríjemné.
Úzkostná – týmto ľuďom sa v období vytvárania puta nedostalo konzistentnej opatery, majú pocit, že nie sú hodní lásky. Vo vzťahoch sú potom neistí, túžia po blízkosti, aj napriek tomu blízkosť odstrkujú. Prejavenú kritiku voči ich osobe považujú za svoje zlyhania. Mávajú ťažkosti s reguláciou svojich emócií.
Dezorganizovaná – vzniká, keď „opatrovateľ“ dôverná osoba ohrozuje dieťa (napr. fyzické alebo psychické týranie, alebo keď vzťahová osoba trpí nejakou duševnou poruchou (máva nepredvídateľné záchvaty hnevu, výbuchy zlosti). Dezorganizovanú vzťahovú väzby však zažívajú aj deti, ktoré nie sú priamo týrané, ale vidia, ako je týraná ich matka. Spoločným menovateľom je to, že deti u vzťahovej osoby nenachádzajú útočisko a bezpečie. Vo svojom detstve sa naučili, že im nikto nepomôže a nemôžu sa na nikoho spoľahnúť. V dospievaní a dospelosti sa prejavuje nestabilná dynamika vo vzťahu, svojim správaním si ľudia s takouto skúsenosťou vzťahy sami sabotujú.
Zistenie: pochopenie svojej vzťahovej väzby nám veľa napovie o sebe samom.
Ak máte motiváciu na sebe pracovať, dokážete odhadnúť reakciu Vášho správania, za účelom kvalitnejších medziľudských vzťahov môžete svoje správanie zmeniť alebo oddialiť.
Zároveň „poznanie“ vzťahovej väzby našich rodinných príslušníkov, partnerov, blízkych či kolegov nám môže byť nápomocné pri zlepšovaní vzťahov – osoby s ktorým sme v kontakte, môžeme lepšie pochopiť, prípadne im pomôcť pri zvládaní emočne vypätých situácií.
Teória vzťahovej väzby nie je úplne tak „čierno-biela“, je to omnoho zložitejší proces. Okrem vytvorenej vzťahovej väzby existuje tzv. získaná bezpečná vzťahová väzba, ktorú môžeme dosiahnuť vlastnou skúsenosťou v rodičovstve alebo dlhodobým bezpečným partnerským či kamarátskym vzťahom.
Takže: nič nie je stratené! V prípade ak bolo veľa škody napáchanej v detstve, je nutná odborná pomoc, ktorú poskytujeme i my v Náruči.
Majúc poznanie o dôležitosti a rôznych formách vzťahovej väzby, je pre každého z nás jednoduchšie byť láskavým, všímavým, vedieť aktívne počúvať, byť tolerantným partnerom, kolegom.
… teda ak vojdete do negatívneho vzťahu s niekým neznámym, buďte zhovievavý a srdečný, neviete čo je dôsledkom jeho správania.
Koho zaujala téma vzťahovej väzby odporúčam knihu žurnalistu Petra Lovenheima: „Efekt pripútania“, z ktorej som čerpala tieto riadky, určite sa v nej nájdete 🙂 Súčasne dávam do pozornosti dielo doktora Daniela Hughesa: „Budování citového pouta“.
Denisa Pivková, sociálna pracovníčka v Detskom krízovom centre Náruč
Význam, úspešnosť a kvalita realizovaných preventívnych aktivít
V Poradenskom centre Náruč Žilina realizujeme už sedem rokov preventívny program „Kým nie je neskoro“. Vzhľadom na závažnosť a nezriedkavý výskyt domáceho násilia v rodinách, je našou snahu aj týmto spôsobom dlhodobo prispievať k pozitívnej zmene hodnôt, postojov a správania u dospievajúcej mládeže.
Preventívny program v roku 2022 absolvovalo 74 študentov žilinských stredných škôl. Úspešnosť a dopad realizovaných prevencií hodnotíme najmä na základe postrehov a spätnej väzby od študentov. Tí oceňujú najmä prístup, otvorenosť lektoriek preventívnych programov, aktivity, zapájanie študentov a štýl komunikácie témy násilia páchaného v rodinách.
Približne 1/3 študentov sa vyjadrila, že by uvítali predĺženie/opakovanie preventívneho programu a dožadovali sa nadväzujúcich prevencií v ich triedach, nakoľko ich téma zaujala a považujú ju za spoločensky dôležitú.
Veríme, že realizáciou preventívnych aktivít sa nám v spolupráci so školami v regióne Žiliny darí prispievať k eliminácii násilia páchaného na deťoch a v rodinách, ako aj k zvýšeniu informovanosti samotných študentov, ako sa chrániť pred násilím a kde vyhľadať pomoc. To, že majú prevencie svoj význam dokazujú i postrehy študentov zachytávajúce zmenu vnímania témy násilia v rodinách po absolvovaní preventívneho programu:
Preventívne programy sme realizovali bezplatne vďaka podpore Nadácie J&T.
V Žiline ponúkame i preventívne programy špeciálne určené pre deti navštevujúce materské školy či základné školy. V prípade záujmu o realizáciu prevencií na školách, kontaktujte Poradenské centrum Náruč Žilina: poradnazilina@naruc.sk | 0918 185 576.
Dieťa a domáce násilie – základné témy na riešenie a možnosti pomoci (videopríspevok)
Prinášame Vám úvodný príspevok z našej októbrovej konferencie Pomoc dieťaťu ohrozenému násilím: Spolu dokážeme viac III.
Psychologička a vedúca Poradenského centra Náruč Žilina Mgr. Marcela Kunecová predstavuje základné témy a východiská pre odbornú prácu zameranú na pomoc dieťaťu zažívajúcemu násilie. Okrem (mnohého) iného sa dozviete i to, prečo je dôležité zistiť nielen to, čo sa stalo, ale i to, čo sa nestalo a ako postupovať pri odbornej práci s dieťaťom.
13-minútové video s prezentáciou nájdete TU.
Podporné programy v žilinskej poradni
V Poradenskom centre Náruč Žilina sme počas jesenných dní realizovali s podporou Nadácie J&T dva preventívne programy a rodinné podporné skupiny pre matky s deťmi.
Preventívny program „Ako sa chrániť“ sme realizovali na jednej základnej škole a preventívny program „Kým nie je neskoro“ na troch stredných školách v Žiline. Hlavným cieľom oboch programov je prispieť k prevencii a eliminácii násilia páchaného na deťoch a v rodinách formou prednáškovej činnosti a interaktívnych preventívnych aktivít. Deťom zo základných a stredných škôl sme poskytli informácie, ako rozpoznať násilie v rodine a ako sa pred ním chrániť. V našich preventívnych aktivitách dôsledne dbáme na to, aby prevenciu vykonávali dve vyškolené lektorky, ktoré majú dlhoročné praktické skúsenosti s problematikou násilia páchaného na deťoch, ale tiež so špecifikami komunikácie tejto náročnej témy s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť detí. Prostredníctvom interaktívnych aktivít deti získali informácie o násilí, jeho príčinách, formách a možnostiach pomoci. Sekundárnym prínosom realizovaných prevencií je vyhľadávacia činnosť, keďže programy vytvárajú priestor pre zachytenie detí vystavených násiliu v rodine. Preventívnych programov sa tentokrát zúčastnilo celkovo 97 žiakov.
Iným nadstavbovým programom našej žilinskej poradne sú podporné rodinné skupiny poskytujúce bezpečný priestor pre vzájomné zdieľanie skúseností, podporu a posilnenie žien a ich detí. Tieto tematicky rôzne ladené stretnutia umožňujú ženám zažívať pocit, že v náročnej životnej situácii „nie som sám/sama“. Výrazne posilňujú ženy, ktoré majú skúsenosť s niektorou z foriem domáceho násilia. Pre deti sú zase priestorom na spoločné trávenie voľného času, čo je nápomocné pri prekonávaní stresu a traumatizujúcich skúseností. Pozitívnym prínosom je v neposlednom rade i posilnenie vzájomných rodinných vzťahov medzi matkou a dieťaťom i medzi súrodencami navzájom. Vzhľadom na ročné obdobie, tvorili na jesennú nôtu 🙂
Dieťa ako svedok násilia v rodine – 3 najčastejšie nepravdivé mýty
Mýtus č. 1: Čím je dieťa mladšie, tým menej bude vystavené násiliu.
Malé deti nie sú imúnne voči účinkom násilia. Klinické skúsenosti naznačujú, že malé deti sú hlboko ovplyvnené, keď sú svedkami násilia, najmä ak je páchateľom alebo obeťou násilia rodinný príslušník.
Mýtus č. 2: Malé deti si nebudú pamätať násilie, ktorého boli svedkami.
Deti nezabudnú, čoho boli svedkami. Dospelí dúfajú, že ak sa o násilí nebude hovoriť, spomienky detí na túto udalosť zmiznú. Malé deti však preukazujú pozoruhodnú schopnosť spomenúť si na traumatické udalosti. Živé rozprávanie detí o násilných udalostiach je v kontraste so správami rodičov, že ich deti násilie nevideli alebo o ňom nevedeli.
Mýtus č. 3: Násilie je problém sociálne slabších rodín.
Násilie v rodinách sa vyskytuje vo všetkých spoločenských vrstvách! 1
– – –
K vyššie uvedeným faktom dodávame pár informácií zo zahraničných štúdií:
Štúdia Kilpatricka, Litta a Williamsa (1997) dospela k záveru, že byť svedkom násilia v rodine je skúsenosť sama o sebe dostatočne intenzívna na to, aby u detí vyvolala posttraumatický stres.
Štúdia Adverse Childhood Experiences (ACE) vedená Centrom pre kontrolu a prevenciu chorôb klasifikovala vystavenie domácemu násiliu ako jednu z niekoľkých nepriaznivých detských skúseností, ktoré prispievajú k nízkej kvalite života, predčasnej smrti a rizikovým faktorom mnohých detí. Mladšie deti prejavujú väčšiu mieru psychickej úzkosti ako staršie, vývojovo zrelšie deti. Chlapci majú tendenciu prejavovať prežívanie problémov viac navonok (externalizácia), často v podobe agresívneho správania, zatiaľ čo dievčatá majú tendenciu prežívať problémy viac vnútorne (internalizácia) pričom častým prejavom je sociálne stiahnutie či depresia. 2
Našťastie existujú riešenia, ktoré môžu zmierniť najhoršie dopady na dieťa, pričom kľúčovú úlohu zohrávajú bezpečné a podporujúce vzťahy s aspoň jedným z rodičov či iným dospelým (Carlson 2000, Edleson, 2011, Hughes a kol., 2001).
Každý z nás má príležitosť a zároveň aj zodpovednosť poskytnúť deťom emocionálnu a sociálnu podporu. Majme preto na pamäti, že existujú spôsoby, ako by sme mohli efektívnejšie pomôcť a prispieť k uzdraveniu tých, ktorí to potrebujú – jedným z nich je i vyhľadanie odbornej, špecializovanej pomoci.
Mám ostať s násilným partnerom kvôli deťom?
Častým argumentom, prečo nenásilný rodič ostáva s násilným partnerom je, že „deti otca/matku potrebujú“. Je to ale naozaj tak? Naozaj je pre dieťa dobré mať druhého rodiča, ktorý sa správa násilne, či už voči nemu alebo voči svojmu partnerovi?
Vo svetle dnešných poznatkov je zrejmé, že násilie páchané na dieťati zanechá na ňom s vysokou pravdepodobnosťou dočasné a nezriedka aj trvalé následky na tele i na duši. To platí aj pre prípad, že dieťa nie je priamou obeťou násilia, ale „len“ svedkom násilia v rodine.
U detí, ktoré zažívali fyzické alebo sexuálne násilie je vyššie riziko, že budú trpieť úzkosťami, depresiami, pokusmi o samovraždu, nočnými morami a poruchami spánku, je u nich vyššia pravdepodobnosť zneužívania drog a alkoholu. Existuje u nich vyššie riziko výskytu fyzických ochorení ako sú kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka, rakovina a iné. Je u nich i vyššia pravdepodobnosť výskytu sexuálne rizikového správania. V sociálnej oblasti môžu mať častejšie problém ukončiť školskú dochádzku, nájsť a udržať si zamestnanie. Môže dochádzať aj k opakovaniu násilného správania voči svojim deťom/partnerkám/partnerom.1
Veľmi podobná situácia nastáva aj vtedy, ak sú deti „len“ svedkami násilia, ktoré sa deje na ich rodičovi. Môžu sa cítiť nahnevané, vinné, neisté, osamelé, vystrašené, bezmocné alebo zmätené. Môžu mať ambivalentné, protikladné pocity voči obom rodičom. Často mávajú deti obrovský strach o milovanú osobu, často sa trápia pocitmi viny, že jej nepomohli, že „niečo neurobili“ alebo v snahe rodiča ochrániť sa samé vystavujú násiliu. Môžu sa u nich objavovať rovnaké následky ako u detí, ktoré sú priamymi obeťami násilia.
Deti sú závislé od konania či nekonania svojich rodičov. Často nemajú samé kapacitu, ani možnosti násilnú situáciu riešiť a preto sú odkázané na to, aby situáciu násilia v rodine riešil rodič. Ale niekedy aj rodič sám je ustráchaný, vyčerpaný, zmätený a nevie či nemôže násilie v rodine riešiť…
Vyzývame preto všetkých dospelých, ktorí vedia o tom, že dieťa trpí násilím, aby sa nebáli podať dieťaťu alebo jeho nenásilnému rodičovi pomocnú ruku!
Ako môžete pomôcť:
- môžete sa obrátiť na políciu, či orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately (tie bývajú na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny). Nemusíte chodiť osobne, na orgán SPO môžete zavolať, či poslať list (a to aj anonymne). Rovnako môžete poslať list aj na políciu.
- môžete kontaktovať pomáhajúce organizácie, ktoré Vám poskytnú informácie ako situáciu možno riešiť, ako možno pomôcť nenásilnému rodičovi, či deťom – napríklad naše poradenské centrá Náruč alebo Detské advokačné centrum Náruč.
Je na nás dospelých, aby sme deti chránili!!!
1pozri napr.: https://childhub.org/sites/default/files/library/attachments/the_consequences_of_violence_28child_hub_review29.pdf