Láska a pozornosť, ktorú dostávame v prvom roku života nás „formátuje“ na celý život
Vzťahová väzba (angl. attachment) znamená puto, ktoré sa vytvára od narodenia do roka života dieťaťa. Pripútať sa k niekomu je dôležitá životná zručnosť a zároveň potreba každého človeka k jeho prežitiu.
Kvalita pripútania záleží od napĺňania fyzických a psychických potrieb dieťaťa po jeho narodení. Dieťa sa môže pripútať k niekoľkým osobám, zvyčajne je to matka, otec, ale môžu to byť aj starí rodičia, dokonca i starší súrodenec.
Prejavy kriku, plaču, sú signály dieťaťa, ktorými sa dožaduje naplnenia svojej potreby blízkosti a bezpečia. Našim prístupom k týmto signálom si dieťa vytvára vzťahovú väzbu – puto, získava vedomosť, čo môže od svojho „opatrovateľa“ očakávať. Touto skúsenosťou si postupne, na nevedomej úrovni, vytvára vzorce správania vo vzťahoch, ktoré si ponesie až do dospelosti.
To znamená, že získaná vzťahová väzba ovplyvňuje správanie a vzťahy nielen ku rodičom, kamarátom, partnerovi, kolegom, ale ku všetkým a všetkému, čo nám život prinesie. Ak má dieťa dobrú skúsenosť so sociálnym kontaktom, vyvinie sa u neho dôvera voči svojmu okoliu.
Naopak ak je skúsenosť zlá, potreba pripútania sa nebola nenaplnená, dochádza k zmenám v sociálnom vývine. Porucha vzťahovej väzby môže viesť až k patologickému správaniu detí. Poruchy správania sa spúšťajú v situáciách, kedy sa deti cítia ohrozené.
Existujú štyri základné typy vzťahovej väzby: bezpečná, vyhýbavá, úzkostná a dezorganizovaná.
Predpokladané správanie v dospelosti:
Bezpečná – tí, ktorí mali starostlivých „opatrovateľov“ a získali tak bezpečnú vzťahovú väzbu, sú emocionálne stabilnejší, vyrovnanejší v ťažkých životných situáciách. Vedia čo potrebujú, neboja sa byť zraniteľní, odmietnutí, lebo vedia, že opäť bude dobre a stav je krátkodobý, sú sebavedomejší.
Vyhýbavá – v prípade ak dieťa malo „opatrovateľa“, ktorý nereagoval na jeho „signály“, vyrastie z neho človek, ktorý sa nerád zbližuje. Vzťahy nie sú pre neho dôležité, preto nevkladá do vzťahu veľa energie. Nepotrebuje sa zdôverovať alebo žiadať o pomoc, spolieha sa sám na seba. V prípade ak nastane konflikt, drží si odstup, takéto situácie sú pre neho nepríjemné.
Úzkostná – týmto ľuďom sa v období vytvárania puta nedostalo konzistentnej opatery, majú pocit, že nie sú hodní lásky. Vo vzťahoch sú potom neistí, túžia po blízkosti, aj napriek tomu blízkosť odstrkujú. Prejavenú kritiku voči ich osobe považujú za svoje zlyhania. Mávajú ťažkosti s reguláciou svojich emócií.
Dezorganizovaná – vzniká, keď „opatrovateľ“ dôverná osoba ohrozuje dieťa (napr. fyzické alebo psychické týranie, alebo keď vzťahová osoba trpí nejakou duševnou poruchou (máva nepredvídateľné záchvaty hnevu, výbuchy zlosti). Dezorganizovanú vzťahovú väzby však zažívajú aj deti, ktoré nie sú priamo týrané, ale vidia, ako je týraná ich matka. Spoločným menovateľom je to, že deti u vzťahovej osoby nenachádzajú útočisko a bezpečie. Vo svojom detstve sa naučili, že im nikto nepomôže a nemôžu sa na nikoho spoľahnúť. V dospievaní a dospelosti sa prejavuje nestabilná dynamika vo vzťahu, svojim správaním si ľudia s takouto skúsenosťou vzťahy sami sabotujú.
Zistenie: pochopenie svojej vzťahovej väzby nám veľa napovie o sebe samom.
Ak máte motiváciu na sebe pracovať, dokážete odhadnúť reakciu Vášho správania, za účelom kvalitnejších medziľudských vzťahov môžete svoje správanie zmeniť alebo oddialiť.
Zároveň „poznanie“ vzťahovej väzby našich rodinných príslušníkov, partnerov, blízkych či kolegov nám môže byť nápomocné pri zlepšovaní vzťahov – osoby s ktorým sme v kontakte, môžeme lepšie pochopiť, prípadne im pomôcť pri zvládaní emočne vypätých situácií.
Teória vzťahovej väzby nie je úplne tak „čierno-biela“, je to omnoho zložitejší proces. Okrem vytvorenej vzťahovej väzby existuje tzv. získaná bezpečná vzťahová väzba, ktorú môžeme dosiahnuť vlastnou skúsenosťou v rodičovstve alebo dlhodobým bezpečným partnerským či kamarátskym vzťahom.
Takže: nič nie je stratené! V prípade ak bolo veľa škody napáchanej v detstve, je nutná odborná pomoc, ktorú poskytujeme i my v Náruči.
Majúc poznanie o dôležitosti a rôznych formách vzťahovej väzby, je pre každého z nás jednoduchšie byť láskavým, všímavým, vedieť aktívne počúvať, byť tolerantným partnerom, kolegom.
… teda ak vojdete do negatívneho vzťahu s niekým neznámym, buďte zhovievavý a srdečný, neviete čo je dôsledkom jeho správania.
Koho zaujala téma vzťahovej väzby odporúčam knihu žurnalistu Petra Lovenheima: „Efekt pripútania“, z ktorej som čerpala tieto riadky, určite sa v nej nájdete 🙂 Súčasne dávam do pozornosti dielo doktora Daniela Hughesa: „Budování citového pouta“.
Denisa Pivková, sociálna pracovníčka v Detskom krízovom centre Náruč
Význam, úspešnosť a kvalita realizovaných preventívnych aktivít
V Poradenskom centre Náruč Žilina realizujeme už sedem rokov preventívny program „Kým nie je neskoro“. Vzhľadom na závažnosť a nezriedkavý výskyt domáceho násilia v rodinách, je našou snahu aj týmto spôsobom dlhodobo prispievať k pozitívnej zmene hodnôt, postojov a správania u dospievajúcej mládeže.
Preventívny program v roku 2022 absolvovalo 74 študentov žilinských stredných škôl. Úspešnosť a dopad realizovaných prevencií hodnotíme najmä na základe postrehov a spätnej väzby od študentov. Tí oceňujú najmä prístup, otvorenosť lektoriek preventívnych programov, aktivity, zapájanie študentov a štýl komunikácie témy násilia páchaného v rodinách.
Približne 1/3 študentov sa vyjadrila, že by uvítali predĺženie/opakovanie preventívneho programu a dožadovali sa nadväzujúcich prevencií v ich triedach, nakoľko ich téma zaujala a považujú ju za spoločensky dôležitú.
Veríme, že realizáciou preventívnych aktivít sa nám v spolupráci so školami v regióne Žiliny darí prispievať k eliminácii násilia páchaného na deťoch a v rodinách, ako aj k zvýšeniu informovanosti samotných študentov, ako sa chrániť pred násilím a kde vyhľadať pomoc. To, že majú prevencie svoj význam dokazujú i postrehy študentov zachytávajúce zmenu vnímania témy násilia v rodinách po absolvovaní preventívneho programu:
Preventívne programy sme realizovali bezplatne vďaka podpore Nadácie J&T.
V Žiline ponúkame i preventívne programy špeciálne určené pre deti navštevujúce materské školy či základné školy. V prípade záujmu o realizáciu prevencií na školách, kontaktujte Poradenské centrum Náruč Žilina: po***********@***uc.sk | 0918 185 576.
Dieťa a domáce násilie – základné témy na riešenie a možnosti pomoci (videopríspevok)
Prinášame Vám úvodný príspevok z našej októbrovej konferencie Pomoc dieťaťu ohrozenému násilím: Spolu dokážeme viac III.
Psychologička a vedúca Poradenského centra Náruč Žilina Mgr. Marcela Kunecová predstavuje základné témy a východiská pre odbornú prácu zameranú na pomoc dieťaťu zažívajúcemu násilie. Okrem (mnohého) iného sa dozviete i to, prečo je dôležité zistiť nielen to, čo sa stalo, ale i to, čo sa nestalo a ako postupovať pri odbornej práci s dieťaťom.
13-minútové video s prezentáciou nájdete TU.
Podporné programy v žilinskej poradni
V Poradenskom centre Náruč Žilina sme počas jesenných dní realizovali s podporou Nadácie J&T dva preventívne programy a rodinné podporné skupiny pre matky s deťmi.
Preventívny program „Ako sa chrániť“ sme realizovali na jednej základnej škole a preventívny program „Kým nie je neskoro“ na troch stredných školách v Žiline. Hlavným cieľom oboch programov je prispieť k prevencii a eliminácii násilia páchaného na deťoch a v rodinách formou prednáškovej činnosti a interaktívnych preventívnych aktivít. Deťom zo základných a stredných škôl sme poskytli informácie, ako rozpoznať násilie v rodine a ako sa pred ním chrániť. V našich preventívnych aktivitách dôsledne dbáme na to, aby prevenciu vykonávali dve vyškolené lektorky, ktoré majú dlhoročné praktické skúsenosti s problematikou násilia páchaného na deťoch, ale tiež so špecifikami komunikácie tejto náročnej témy s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť detí. Prostredníctvom interaktívnych aktivít deti získali informácie o násilí, jeho príčinách, formách a možnostiach pomoci. Sekundárnym prínosom realizovaných prevencií je vyhľadávacia činnosť, keďže programy vytvárajú priestor pre zachytenie detí vystavených násiliu v rodine. Preventívnych programov sa tentokrát zúčastnilo celkovo 97 žiakov.
Iným nadstavbovým programom našej žilinskej poradne sú podporné rodinné skupiny poskytujúce bezpečný priestor pre vzájomné zdieľanie skúseností, podporu a posilnenie žien a ich detí. Tieto tematicky rôzne ladené stretnutia umožňujú ženám zažívať pocit, že v náročnej životnej situácii „nie som sám/sama“. Výrazne posilňujú ženy, ktoré majú skúsenosť s niektorou z foriem domáceho násilia. Pre deti sú zase priestorom na spoločné trávenie voľného času, čo je nápomocné pri prekonávaní stresu a traumatizujúcich skúseností. Pozitívnym prínosom je v neposlednom rade i posilnenie vzájomných rodinných vzťahov medzi matkou a dieťaťom i medzi súrodencami navzájom. Vzhľadom na ročné obdobie, tvorili na jesennú nôtu 🙂
Dieťa ako svedok násilia v rodine – 3 najčastejšie nepravdivé mýty
Mýtus č. 1: Čím je dieťa mladšie, tým menej bude vystavené násiliu.
Malé deti nie sú imúnne voči účinkom násilia. Klinické skúsenosti naznačujú, že malé deti sú hlboko ovplyvnené, keď sú svedkami násilia, najmä ak je páchateľom alebo obeťou násilia rodinný príslušník.
Mýtus č. 2: Malé deti si nebudú pamätať násilie, ktorého boli svedkami.
Deti nezabudnú, čoho boli svedkami. Dospelí dúfajú, že ak sa o násilí nebude hovoriť, spomienky detí na túto udalosť zmiznú. Malé deti však preukazujú pozoruhodnú schopnosť spomenúť si na traumatické udalosti. Živé rozprávanie detí o násilných udalostiach je v kontraste so správami rodičov, že ich deti násilie nevideli alebo o ňom nevedeli.
Mýtus č. 3: Násilie je problém sociálne slabších rodín.
Násilie v rodinách sa vyskytuje vo všetkých spoločenských vrstvách! 1
– – –
K vyššie uvedeným faktom dodávame pár informácií zo zahraničných štúdií:
Štúdia Kilpatricka, Litta a Williamsa (1997) dospela k záveru, že byť svedkom násilia v rodine je skúsenosť sama o sebe dostatočne intenzívna na to, aby u detí vyvolala posttraumatický stres.
Štúdia Adverse Childhood Experiences (ACE) vedená Centrom pre kontrolu a prevenciu chorôb klasifikovala vystavenie domácemu násiliu ako jednu z niekoľkých nepriaznivých detských skúseností, ktoré prispievajú k nízkej kvalite života, predčasnej smrti a rizikovým faktorom mnohých detí. Mladšie deti prejavujú väčšiu mieru psychickej úzkosti ako staršie, vývojovo zrelšie deti. Chlapci majú tendenciu prejavovať prežívanie problémov viac navonok (externalizácia), často v podobe agresívneho správania, zatiaľ čo dievčatá majú tendenciu prežívať problémy viac vnútorne (internalizácia) pričom častým prejavom je sociálne stiahnutie či depresia. 2
Našťastie existujú riešenia, ktoré môžu zmierniť najhoršie dopady na dieťa, pričom kľúčovú úlohu zohrávajú bezpečné a podporujúce vzťahy s aspoň jedným z rodičov či iným dospelým (Carlson 2000, Edleson, 2011, Hughes a kol., 2001).
Každý z nás má príležitosť a zároveň aj zodpovednosť poskytnúť deťom emocionálnu a sociálnu podporu. Majme preto na pamäti, že existujú spôsoby, ako by sme mohli efektívnejšie pomôcť a prispieť k uzdraveniu tých, ktorí to potrebujú – jedným z nich je i vyhľadanie odbornej, špecializovanej pomoci.
Mám ostať s násilným partnerom kvôli deťom?
Častým argumentom, prečo nenásilný rodič ostáva s násilným partnerom je, že „deti otca/matku potrebujú“. Je to ale naozaj tak? Naozaj je pre dieťa dobré mať druhého rodiča, ktorý sa správa násilne, či už voči nemu alebo voči svojmu partnerovi?
Vo svetle dnešných poznatkov je zrejmé, že násilie páchané na dieťati zanechá na ňom s vysokou pravdepodobnosťou dočasné a nezriedka aj trvalé následky na tele i na duši. To platí aj pre prípad, že dieťa nie je priamou obeťou násilia, ale „len“ svedkom násilia v rodine.
U detí, ktoré zažívali fyzické alebo sexuálne násilie je vyššie riziko, že budú trpieť úzkosťami, depresiami, pokusmi o samovraždu, nočnými morami a poruchami spánku, je u nich vyššia pravdepodobnosť zneužívania drog a alkoholu. Existuje u nich vyššie riziko výskytu fyzických ochorení ako sú kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka, rakovina a iné. Je u nich i vyššia pravdepodobnosť výskytu sexuálne rizikového správania. V sociálnej oblasti môžu mať častejšie problém ukončiť školskú dochádzku, nájsť a udržať si zamestnanie. Môže dochádzať aj k opakovaniu násilného správania voči svojim deťom/partnerkám/partnerom.1
Veľmi podobná situácia nastáva aj vtedy, ak sú deti „len“ svedkami násilia, ktoré sa deje na ich rodičovi. Môžu sa cítiť nahnevané, vinné, neisté, osamelé, vystrašené, bezmocné alebo zmätené. Môžu mať ambivalentné, protikladné pocity voči obom rodičom. Často mávajú deti obrovský strach o milovanú osobu, často sa trápia pocitmi viny, že jej nepomohli, že „niečo neurobili“ alebo v snahe rodiča ochrániť sa samé vystavujú násiliu. Môžu sa u nich objavovať rovnaké následky ako u detí, ktoré sú priamymi obeťami násilia.
Deti sú závislé od konania či nekonania svojich rodičov. Často nemajú samé kapacitu, ani možnosti násilnú situáciu riešiť a preto sú odkázané na to, aby situáciu násilia v rodine riešil rodič. Ale niekedy aj rodič sám je ustráchaný, vyčerpaný, zmätený a nevie či nemôže násilie v rodine riešiť…
Vyzývame preto všetkých dospelých, ktorí vedia o tom, že dieťa trpí násilím, aby sa nebáli podať dieťaťu alebo jeho nenásilnému rodičovi pomocnú ruku!
Ako môžete pomôcť:
- môžete sa obrátiť na políciu, či orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately (tie bývajú na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny). Nemusíte chodiť osobne, na orgán SPO môžete zavolať, či poslať list (a to aj anonymne). Rovnako môžete poslať list aj na políciu.
- môžete kontaktovať pomáhajúce organizácie, ktoré Vám poskytnú informácie ako situáciu možno riešiť, ako možno pomôcť nenásilnému rodičovi, či deťom – napríklad naše poradenské centrá Náruč alebo Detské advokačné centrum Náruč.
Je na nás dospelých, aby sme deti chránili!!!
1pozri napr.: https://childhub.org/sites/default/files/library/attachments/the_consequences_of_violence_28child_hub_review29.pdf
Prevencie sú mimoriadne dôležité, preto patria ku kľúčovým programom Náruče
Náruč sa od svojho vzniku v r. 1997 zaoberá realizáciou preventívnych, vzdelávacích a informatívnych aktivít zameraných na predchádzanie násilia páchaného na deťoch a v rodinách.
Prevencie patria ku kľúčovým programom Náruče. Vyzerajú rôzne, sú formou i obsahom prispôsobené jednotlivým vekovým skupinám. S prevenciou treba začať skôr ako v školskom veku, kedy sa s ňou slovenské deti občas stretávajú – už v škôlkach je priestor na takéto aktivity. Napríklad náš preventívny program Bezpečne od útleho veku je venovaný škôlkárom vo veku 3 – 6 rokov, ktorí síce ešte nemôžu niesť zodpovednosť za svoju ochranu pred násilím, ale má význam, aby sa čím skôr priateľskou formou oboznámili so základnými pravidlami ochrany pred neželaným sexuálnym správaním a o základoch fungovania zdravých vzťahov, aby veku primeraným spôsobom spoznali svoje telo, dozvedeli sa, ktoré dotyky sú v poriadku a ktoré nie a na koho sa obrátiť, keď majú pocit ohrozenia. Program sa opiera o nadviazanie spolupráce s rodičmi a profesionálmi pracujúcimi s deťmi. Súčasťou konceptu tejto prevencie je i vydanie informačného letáku pre rodičov a spracovanie metodiky pre dospelých, ktorí sú zodpovední za ochranu detí pred násilím. Súčasťou tohoto letáku je stručný návod pre rodičov, ako postupovať pri podozrení, že ich dieťa sa stalo obeťou násilia. Pri práci s deťmi v takej citlivej oblasti, akou je prevencia násilia – a osobitne sexuálneho zneužívania – dbáme, aby žiadna z aktivít nemohla u detí vyvolať zmätok či strach. Sústreďujeme sa na to, aby si deti rozšírili poznatky a naučili sa, v akých situáciách nie je dobré zachovávať tajomstvá, ale je potrebné zdôveriť sa rodičom či iným dospelým, ktorým veria. A samozrejme, je dôležité, že celá interakcia s deťmi prebieha citlivo, hravou a nenásilnou formou.
Inak vyzerá prevencia na základných školách a prevencia partnerského násilia u stredoškolákov. V rámci ďalšieho preventívneho programu Kým nie je neskoro žiaci získavajú formou diskusie a prostredníctvom interaktívnych aktivít informácie o násilí, jeho príčinách, formách a možnostiach pomoci. Samozrejme, u starších detí už veľmi intenzívne diskutujeme tému partnerského násilia na konkrétnych prípadoch a hovoríme spolu o varovných signáloch, vďaka ktorým je možné včas rozpoznať, či vzťahy, ktoré prežívajú sú zdravé alebo nie.
Sekundárnym prínosom realizácie preventívnych programov je aj vyhľadávacia činnosť, nakoľko sa pri ich realizácii vytvára priestor pre zachytenie detí, ktoré sú vystavené násiliu v rodine.
… no a úplne inak vyzerajú naše preventívne a vzdelávacie aktivity pre učiteľov: V škole, kde dieťa trávi väčšinu dňa, je totiž možné v interakcii s dieťaťom “načítať” aj násilie, ktoré dieťa zažíva doma, za zatvorenými dverami domácnosti. Preto sa zameriavame najmä na zachytenie prvotných signálov, spoluprácu pedagógov a psychológov v rámci školy a tiež na poskytovanie poradenstva a odbornej pomoci najskôr škole a následne i konkrétnemu žiakovi/študentovi.
Je nám ľúto, že kvôli pandemickej situácii sa v tomto roku opäť utlmili a minimalizovali nami realizované preventívne aktivity. Teší nás však neustály záujem škôl a pedagógov o ich realizáciu a tak veríme, že návrat spoločnosti do normálu deťom opäť umožní dostať sa v dohľadnej dobe k naším prevenčným programom a informáciám v nich obsiahnutých.
Považujeme za potrebné upozorniť na fakt, že prevencie týkajúce sa ochrany detí pred násilím neabsolvujú slovenské deti systematicky, ale skôr nahodilo – podľa aktuálnej potreby alebo záujmu konkrétneho pedagóga. Je to škoda, lebo ak by dieťa absolvovalo adekvátne preventívne programy určené pre predškolský, mladší aj starší školský vek a zároveň by sa s témou ochrany pred násilím stretlo aj na strednej škole, je takmer isté, že generácia týchto detí by s toleranciou a slabou identifikáciou prvotných príznakov násilia nemala také problémy, ako vidieť v našej spoločnosti v súčasnosti.
Ak máte záujem o realizáciu preventívnych programov pre deti, kontaktujte Poradenské centrum Náruč v Žiline alebo Čadci. Oblasť vzdelávania pedagógov a metodickej pomoci školám zastrešuje iné naše pracovisko – Detské advokačné centrum Náruč.
Podporné rodinné skupiny v žilinskom poradenskom centre
Podporné rodinné skupiny poskytujú bezpečný priestor pre vzájomné zdieľanie skúseností, podporu a posilnenie žien a ich detí a umožňujú im zažívať pocit, že v náročnej životnej situácii „Nie som sám/sama“.
Výrazne posilňujú ženy, ktoré majú skúsenosť s niektorou z foriem domáceho násilia. Vo vzťahu k deťom sú takéto skupinové stretnutia zároveň priestorom na spoločné trávenie voľného času, čo je nápomocné pri prekonávaní stresu a spracovávaní prežitých traumatizujúcich skúseností. Pozitívnym prínosom je v neposlednom rade i posilnenie vzájomných vzťahov medzi matkou a dieťaťom i medzi súrodencami navzájom.
V podporných rodinných skupinách sa mamy s deťmi venujú najmä výtvarnej činnosti s využitím rôznych výtvarných techník, čo im uľahčuje dostať sa do kontaktu so svojimi pocitmi, túžbami a myšlienkami, pre ktoré sa niekedy ťažko hľadajú slová. Takéto umelecké vyjadrenie prináša najmä uvoľnenie, zmiernenie pocitov úzkosti, strachu či napätia. Najmä malým deťom pomáha pri ľahšom nadväzovaní kontaktov a umožňuje rozvíjať kognitívne aj motorické schopnosti, tvorivosť i fantáziu.
V októbri sme sa vďaka podpore Nadácie J&T mohli v Poradenskom centre Náruč Žilina venovať jesennému tvoreniu s využitím prírodných materiálov. Deti odchádzali zo skupiny so slovami: „Mami, kedy zas môžeme prísť? Lebo my sa už teraz tešíme!„ ????????
Prečo sa obete násilia nebránia alebo neutečú?
V laickej a niekedy aj odbornej verejnosti koluje viacero mylných predstáv o tom, ako by sa obete sexuálneho zneužívania mali správať. Správanie obetí, ktoré je v rozpore s predstavami širokej laickej i odbornej verejnosti, ako majú obete „správne, či logicky“ reagovať na sexuálne zneužívanie/násilie sa označuje ako kontraintuitívne správanie obetí.
Ako pomerne častú (a zároveň pre detské či dospelé obete násilia stigmatizujúcu!) môžeme označiť myšlienku, že si obeť za násilie „trochu môže sama“, lebo sa nebránila, nekričala, neutekala… Odborná literatúra však tzv. pasivitu obete považuje za jednu z častých reakcií.
Čo je dôvodom takéhoto (neočakávaného) správania?
Ľudský organizmus pri ohrození – útoku (či už sexuálnom alebo aj fyzickom) – reaguje rôznymi spôsobmi: útokom, únikom alebo zmrznutím. Útok, či únik sú pre okolie pochopiteľné reakcie obete na sexuálne násilie, avšak zmrznutie nemusí byť celkom zrozumiteľné. Pokiaľ organizmus vyhodnotí, že nemá šancu ani zaútočiť, ani uniknúť, tak „zmrzne“. Človek nie je fyzicky schopný utekať, brániť sa, či kričať. Ide o reakciu, ktorá nie je riadená vôľou, prebieha bez toho, aby sme si ju „vybrali“.
Pre obete je potom zraňujúce, ak im okolie dáva za vinu, čo aj nevhodnými otázkami, že sa nebránili. „Nebránenie sa“ sexuálnemu útoku u detí môže súvisieť aj s inými faktormi napr.:
- pôsobením dospelej autority, ktorej sa deti prirodzene podriadia a nemajú odvahu jej vzdorovať. Najmä ak dospelý zneužíva svoju moc, dôveru dieťaťa, alebo svoje postavenie. Veľká časť prípadov sexuálneho zneužívania sa deje bez použitia fyzického donútenia!
- Svoju úlohu pri „ne/bránení sa“ útoku môže zohrávať aj miera porozumenia tomu, čo sa dieťaťu deje. Pokiaľ dieťa nerozumie tomu, že ide o sexuálne zneužívanie, je páchateľom manipulované – presviedčané o tom, že ide o hru alebo „bežné“ správanie sa, tak dospelému verí a situácii sa nebráni.
Ak ste odborník pracujúci s deťmi a chcete sa dozvedieť viac o kontraintuitívnych reakciách obetí sexuálneho násilia, môžete nás kontaktovať mailom adresovaným na na***@***uc.sk so žiadosťou o dočasné sprístupnenie nášho edukatívneho filmu „Prečo sa obete nesprávajú tak, ako očakávame?“. Mgr. Róbert Braciník, psychológ a riaditeľ nášho Detského krízového centra Náruč a doc. Mgr. ThDr. Slávka Karkošková, PhD., vysokoškolská pedagogička, lektorka, supervízorka a popredná slovenská odborníčka na tému sexuálneho násilia Vás počas 13-minút prevedú základmi tejto „netradičnej“ témy.
Pre prípadné doplnenie je možné vyhľadať v odbornej literatúre napr: Karkošková, S.: Sexuálne zneužívanie detí: vzorce kontraintuitívnych reakcií obetí In Mravnostná kriminalita ako spoločenský fenomén a možnosti jej kontroly, Bratislava: Akadémia policajného zboru, 2015, s. 191 – 206
Čím sme žili a ako sa nám darilo v roku 2020
Detailné informácie o činnosti i hospodárení nášho občianskeho združenia v predchádzajúcom roku nájdete vo Výročnej správe za rok 2020